Ako začať znovu pozitívne rozmýšľať?
Ahojte všetky mamičky, priateľky, radkyne,
Mám 18 rokov a vždy som mala pocit, že to rodinné šťastie je všetko. Odvždy som bola veľmi naviazaná na rodičov a každý deň som sa tešila zo všetkého čo som uvidela. Nikdy som nezažila, čo je to trápiť sa, pretože mne život dal všetko, čo potrebujem. V správach, na internete som vždy videla ako ostatní ľudia trpia a tak, no nikdy som to nebrala veľmi vážne pretože sa to netýkalo mňa trošku som nad tými ľudmi posmútila a išla som ďalej.
Lenže teraz som sa tak zabrala do všetkého utrpenia na svete, všetko som si to uvedomila a neviem sa pohnúť dalej. Stále si hovorím, že mám všetko a že mám byť šťastná, ale jednoducho začnem mať výčitky svedomia za to, že iní sú nešťastní, uzavriem sa a plačem. Rodičia sú zo mňa nešťastní, nevedia kam zmizlo ich veselé dievčatko a úprimne neviem to ani ja.
Neviem ako začať opäť rozmýšľať pozitívne a opäť si začať všímat môj život a život mojej rodiny. Ja viem, že nie som spasiteľ, ale chcem aby boli všetci šťastní a dobrí, ale je na svete toľko smútku a zla a ja to tak zle znášam a keď si predstavím tých ľudí ako to zle znášajú tak mi je zo seba ešte horšie, veď ja nemám ani práve vyroniť slzu... Cítim sa hlúpo, že ja plačem pre niečo také malé a iní bojujú o život...
Dúfam, že sa na mna nenahneváte aj keď si asi zaslúžim pár faciek. Prosím Vás o rady, o myšlienky, ktorých sa môžem držať.
Dakujem krásne
Stručné zhrnutie
- Intenzívny súcit so vzdialeným utrpením môže viesť k psychickému preťaženiu; v diskusii sa odporúčalo obmedziť sledovanie správ, zapojiť sa do dobrovoľníctva a zvýšiť pohybovú aktivitu ako konkrétne riešenia.
- Čítanie a sledovanie konkrétnych titulov bolo odporúčané ako praktická pomôcka: Hermann Hesse – Siddhartha, filmy Malý Buddha, Inside out a Pay It Forward a texty Abraham‑Hicks (abrahamhicks.sk).
- Diskusia uvádzala dve cesty riešenia: samopomoc cez čítanie, písanie denníka, maľovanie a dobrovoľníctvo, alebo v niektorých prípadoch vyhľadať odbornú pomoc vrátane psychiatra.
Najčastejšie otázky
Q: Ako si znížiť emocionálne preťaženie z neustáleho sledovania správ a smutných správ z internetu?
A: V diskusii odporúčali explicitne "nepozerať správy" a "nečítať aktuality" a nahradiť to aktivitami ako cvičenie vo fitku, čítanie kníh a dobrovoľnícka činnosť.
Q: Aké knihy alebo filmy si ľudia odporúčali pri hľadaní pozitívnejším myslenia?
A: Odporúčané tituly sú Hermann Hesse – Siddhartha, film Malý Buddha, rozprávka Inside out a film Pay It Forward (Pošli to ďalej); tiež bola odporučená motivačná literatúra a texty Abraham‑Hicks (abrahamhicks.sk).
Q: Pomôže mi dobrovoľníctvo, ak sa cítim preťažený súcitom so svetom?
A: Diskusia uvádza príklady dobrovoľníctva ako konkrétnu pomoc: pomoc pri vydávaní stravy pre bezdomovcov alebo monitoring bezbariérového prístupu (parkoviská, vstupy) ako špecializovaná dobrovoľnícka úloha.
Q: Je motivačná literatúra ako Abraham‑Hicks účinná pri zmene myslenia?
A: Niektorí účastníci písali, že texty Abraham‑Hicks a motivačná literatúra výrazne pomohli, zatiaľ čo iní upozorňovali, že uvedenie týchto princípov do praxe je náročné.
Q: Kedy by som mal(a) zvážiť odbornú pomoc namiesto iba samopomoci?
A: V diskusii sa varovalo, že pretrvávajúce alebo paralyzujúce stavy môžu vyžadovať odbornú pomoc vrátane psychiatra alebo terapie, pričom diskusia neobsahovala konkrétne kontakty.
Q: Aké každodenné návyky pomáhajú zmeniť negatívne myslenie?
A: Odporúčané návyky sú stanovenie denných úloh, pravidelné cvičenie vo fitku na odvádzanie zlých myšlienok, písanie denníka, maľovanie a sústredenie sa na blízke vzťahy.
Q: Ako si vybrať štúdium alebo povolanie, ak chcem svoj súcit nasmerovať do pomoci iným?
A: V diskusii sa uvádzali návrhy štúdia sociálnej práce a logopédie ako konkrétne vzdelávacie cesty pre tých, ktorí chcú profesionálne pomáhať.
Závery z diskusie
Zhoda
- Obmedziť sledovanie správ a internetových aktualít pomáha znižovať emočné preťaženie.
- Zapojenie sa do praktickej pomoci, napr. dobrovoľníctvo, a zameranie sa na blízke okolie zlepšuje pocit užitočnosti.
- Kreatívne a sebareflektívne aktivity ako čítanie, písanie denníka, maľovanie a cvičenie sú odporúčané ako konkrétne nástroje.
Sporné názory
- Niektorí odporúčali výlučne samopomoc cez knihu a dobrovoľníctvo; iní tvrdili, že pri vážnom preťažení môže byť potrebná odborná liečba vrátane psychiatra.
- Niektorí účastníci hodnotili Abraham‑Hicks a motivačnú literatúru ako "zázračné" riešenie; iní považovali jej praktickú implementáciu za náročnú.
Otvorené otázky
- Kedy presne by mala osoba prejsť od samopomoci k vyhľadaniu odborného zásahu?
- Aký typ dobrovoľníctva je najefektívnejší pri zmierňovaní súcitného preťaženia?
- Ako dlhodobo udržať rovnováhu medzi súcitom so svetom a starostlivosťou o vlastné duševné zdravie?
Spomenuté značky a firmy
Abraham‑Hicks,abrahamhicks.sk,thankmoms.blogspot.co.uk
Spomenuté produkty a metódy
Siddhartha,Hermann Hesse,Malý Buddha,Inside out,Pay It Forward,Abraham‑Hicks,abrahamhicks.sk,motivačná literatúra,čítanie,maľovanie,kreslenie,písanie denníka,cvičenie vo fitku,dobrovoľníctvo,monitoring bezbariérového prístupu,vydávanie stravy pre bezdomovcov,štúdium sociálnej práce,logopédia
Miesta a osoby
Afrika,Buddha,Matka Tereza,Hermann Hesse
kazdy jeden problem sa da vyriesit len netreba zufat a vzdy mysliet pozitivne ze to vsetko dobre dopadne 😉
Ahoj tu je krátky článok možno ťa to trošku nakopne http://thankmoms.blogspot.co.uk/2015/12/ako-zac...
Mne velmi pomohli knihy a texty Abraham-Hicks. -Podla mna je to to najlepsie pozitivne myslenie, ake existuje. Napr. tu: https://abrahamhicks.sk/category/stastie/
@sandrahi Bolo toho viac, ale tieto dve veci ma naozaj zachranili. Roky som skusala vsetky mozne aj nemozne terapie, ale az Cesta fungovala naozaj. Az zazracne by som povedala. A tiez mi dlhe roky trvalo, kym som ocenila skutocny prinos textov od Abraham-Hicks. Ano, bolo to velmi tazke prehodit vyhybku z negativity, v ktorej som bola ponorena, a az ked som sa rozhodla vedome preniest toto pozitivne myslenie do svojho zivota a trenovat sa v nom, sa zacali veci uz naozaj ohromne zlepsovat.
@rosemagic Ahoj, ja som bola taka ista, ako Ty, kym som bola slobodna, prakticky bez starosti. Starosti som mala iba o studium. Ked som sa vydala a mala dieta a prislo tolko problemov, ze som sa nemohla trapit este problémami iných ludi. Teraz mam uz cez 40 r. a popri svojom zamestnani som minuly rok zacala pomohat ako dobrovolnicka pri vydaji stravy pre bezdomovcov. Kazdy clovek, ktory chce pomahat, si najde aspon 2-3 hodiny v tyzdni.