Ako zvládajú vaše deti spoločnú izbu?
Ahojte, ani neviem co sa chcem opytat, asi sa chcem len vyrozpravat. Som veľmi nestastna z toho, ze moje deti nemajú vlastnu izbu. Mam dve deti, chlapca a dievča a su v spolocnej izbe, zatiaľ su ešte v takom veku, ze im to nevadí, ale keď budu starsi urcite budu chcieť každí svoju vlastnu izbu, aj mne to chybalo ked sme boli so sestrou spolu v jendnej izbe. Ako to zvladaju vaše deti? Nie su z toho nešťastné, ze nemaju vlastnu izbu? Som z toho velmi smutna, casto nad tým rozmyslam, že nebudu mať sukromie, že si nebudu môcť zavolat kamaratov prespat.
My sme byvali vo velkom rodinnom dome, izba bola volna a aj napriek tomu sme mali so sestrou izbu spolocnu a bolo nam super, mame vyborny vztah. A nebol to pre mna taky sok ked som prisla na internat, lebo som bola zvyknuta sa o priestor delit. Teraz mam 3 deti a vhlapci budu mat tiez izbu spolu, mame mensi domcek s 2 mensimi detskymi izbami, ale neriesim to. Ved predsa deti si musia zvyknut aj na obcasny diskomfort. Volakedy to bolo bezne a nikomu to nevadilo. Nevidim dovod na smutok
Ak sa dá u vás niečo takéto spraviť tak len dávam tip. Sú možnosti, ako im urobíš súkromie.
Ja som vyrastala v jednej izbe s bratom a sestrou a praveze ma to naucilo viacerym socialnym schopnostiam a kompromisom.
Vela deti, snad vacsina v panelakoch, ma spolocne izby a co, nevidim v tom ziaden problem. Da sa to krasne oddelit, len treba trosku viac premyslat. A poviem ti za mna, s bratom sme mali spolocnu izbu cely cas, az kym sme sa s rodicmi cca v 19/20 neprestahovali do domu a hadaj co - chodievali sme si kazdy vecer vzdy pokecat do jednej alebo druhej izby 😁
No ja mám 20, brat má 16 a máme spoločnú izbu. Nejak extra mi to nevadí, zvykla som si. Skôr mi vadí,že nemám svoje súkromie. Ale tak väčšinu času som aj tak v inom meste kedže tam študujem ale chodievam spať aj k babke,takže nie je to také zlé😅
Podľa mna sa tým nemusíš trápiť …. Aj my sme mali s bratom spoločnú izbu.. a keď chcel u nás prespat jeho kamarát, ja som spala v obývačke .. moja švagriná má tiež dve deti… a dievčatá spia s nimi v spálni … to je už horšie … pritom možnosti majú, aby mali vlastnú izbu baby .. ale neriesia to.. čo je za mna ten horší prípad .. ty sa netráp ;)
Vyrástla som v detskej izbe spolu s bratom a sestrou a absolútne sme to ako deti neriešili.A rodičia boli skvelí.a o to ide.nie o samostatnú izbu pre každé dieťa.
Mne sa naopak nepaci,ked su deti oddelene. Podla mna je lepsie,ked maju spolocnu izbu. Zbytocne to prezivas.
nemám problém,vyrobím si problém
Dakujem vam za vsetky rady a názory, mozno to naozaj tak prezivam len ja, uvidime co bude casom, mozno budu radi, ze sú spolu.
A možno nebudu. Ale v živote ich cakaju este horšie veci. Je treba ich na to pripravit.
My mame v jednej izbe dve teenagerky a jedneho skolkara 😅 ...naj priprava do zivota a manzelstva, ked sa ucia spolu vychadzat a respektovat.
Navstevy nie su vobec problem, synovi ich organizujem na dni, kedy su dcery na kruzku napr. a ked maju navstevu dcery, beriem syna von / ku mne do kuchyne.
Mala som spolocnu izbu s bratom az kym som sa v 21 rokoch neodstahovala z domu a nijak to mna ani nas vztah nepoznacilo.
Mala som s bratom spoločnú izbu aj počas VS. Na intraku to nebýva inak 🙂. Museli sme sa naučiť rešpektovať, dohodnúť, vychádzať spolu,veľa sme sa rozpravali. Možno aj vďaka tomu máme skvelý surodenecky vzťah.
Mám syna a dcéru, obidvaja už vlastne dospelí a tiež majú spoločnú izbu. Tiež by mi bolo milšie, keby mali každý vlastnú izbu. Ale keď sa nedá, tak sa nedá. 3 izbový byt, klasika 70 metrov štvorcových... Ale ho nenafuknem, aby bol väčší. A na psychike im to určite neškodí. 🤣
Mam dvoch bratov, od mala az po dospelost (kym som neodisla z domu) sme mali spolocnu izbu. Raz ked na to rodicia nemaju sa neda nic robit. Nemyslim si, ze je to taka strasna vec, ktoru nepreziju. Su horsie veci, toto co riesis ty su malichernosti.
Mali sme spoločnú izbu a v pohode sme to prežili s bratom. Prezliekla som sa v kúpeľni. Štandard je 3 izbový byt pre 4 člennu rodinu, nepreháňaj. Keď som išla čítať príspevok som myslela, že ste spolu s deťmi v jednej izbe.
Tiež s bratom mám dobrý vzťah, myslím že separaciou by sme sa viac aj mentálne vzdialili. Všetko má svoje +aj -. Na intaku sme bývali aj 3 v izbe, takže skvelá príprava na internátny život 😜.
Inak prespávacky sme mali až v dospelosti a kamaráti prespávali na gauči v obývačke.
Zbytocne sa trapis niecim co moze a aj nemusi byt problem v buducnosti. Uvidis Ako to bude a zariadite sa ked to bude aktualne. Ja som inac vlastnu izbu mala a ovela radsej by som v nej niekoho dalsieho mala.
Ani moje deti nemajú.
Občas si pofrflú ale vždy im poviem, že ak náhodou pôjdu na intrák tak to pre nich nebude až taký "kultúrny šok". Lebo veď na horšie sa potom ťažko zvyká 😉
Moje deti maju kazde svoju izbu. Obaja spia somnou v spalni a vkuse sa hraju v obyvacke. Ulohy sa pisu v obyvacke. Ale je pravda ze ked synovi pride kamarat tak su v izbe.
Nemala som ako dieťa vlastnú izbu, mala som izbu so sestrou a keďže sme mali veľmi malý byt, tak ešte boli v tej našej izbe šatníkové skrine, kde mali oblečenie aj rodičia, čiže súkromie vôbec žiadne. V tom čase to bolo (aspoň v bytoch) úplne bežné, ani moje kamošky to nemali lepšie, jedna mala izbu s bratom až do dospelosti a to mali 4 izbový byt, čiže aj by bol priestor na to, aby mali každý svoju a aj tak nemali. Netráp sa pre to. Ja som síce tiež bola nešťastná, že nemám vlastnú izbu, ale keď to nejde, tak to nejde, prežili sme.
A preco myslis, ze tam kde ste teraz ostanete naveky? Co ked byt vymenite za vacsi? Mate spalnu? Co tak sa jej vzdat a kupit rozlozitelnu postel pre vas? Deti budu v detskej este par rokov, ty si este spalnu uzijes.
No ja ti poviem za seba, 2 chalani, 4,5 ročný rozdiel, prerabame ešte teraz po 17 rokoch... obytné bolo len 1 poschodie, chalani boli do 15 roku staršieho syna spolu v izbe a nemali sme do minulých Vianoc kôli tomu žiadnu obývačku, tv a gauč v kuchyni 🙈, návštevy v kuchyni za kuchynským stolom a na gauči 😁...no a minulé Vianoce, keď sa dorobili izby na poschodí, každý má svoju, my hore spálňu, dole obývačka a jedna izba navyše, kde bola predtým spálňa, konečne priestranná kuchyňa...no a pointa? Je mi smutno za tými časmi, pretože starší syn sa zavrie v izbe, zíde večer, alebo sa najesť, s bratom majú síce pekný vzťah, teda klasický, hádky, aj srandičky, ale teda, ako rodina sme menej spolu mám pocit, každý sa kdesi vytratí a mne je fakt koľkokrát smutno za tým, ako som vošla do tej napchatej izby s nábytkom po sestrinych deťoch ešte, kde mali do tej 15-tky spojené postele, ja som si ľahla medzi nich večer a teraz je to proste iné...nech ti to není vôbec ľúto a ešte..my sme boli 4surodenci kedysi v jednej izbe nasúkaní🙈 doteraz nechápem 🙂
Pred pár rokmi, keď boli deti menšie sme stali s mužom za dverami ich izby a usmievali sa na seba. Rozprávali sa,rehotali a potom sme ich už začali aj upozorňovať,že majú byt už ticho a spať. Rada na to spomínam. My sme si potom zaspomínali na naše večerné rozhovory so súrodencami.
Neskôr chceli deti súkromie,tak sme im izbu predelili sadrokartonovou priečkou a závesom
My sme s bratom mali vždy spolu izbu a neľutujem keď som si doniesla frajera tak spal na gauči v obývačke. Spolu sme si detskú vyberali aké postele skrine 😁 máme veľmi dobre vzťahy. V puberte sme jasne že vymýšľali ako mať každý sám izbu bohuzial 3 izbovom byte sa to nedalo.