Ako zvládnuť, keď si chorá mama na mne vybijá svoju frustráciu?
Ahojte mama je chorá, mesiac sa lieči na pľúcnu emboliu.. prekonala aj rôzne pľúcne ochorenia a prakticky ešte stále nevie na čom je, do toho ešte užívala kortikoidy takže opuchy atd .. mama to psychicky nezvláda coz chápem , niejento jednoduché, mama býva s nevlastným otcom ale ten často robí ( živý domácnosť teraz prakticky sám) , mama býva aj v noci sama ( ja mám novorodenca a skolopovinneho syna) veľmi sa o ňu často bpjim, často jej volám, navštevujem ju.. no jej odpovede sú namiesto upokojovania mňa skôr také odvrknutie, že ona už chce ska*pat a prečo ona a stále plače, veľa krát sa so mnou baví takým tónom akoby ja môžem za to, že ona je chorá.. snažím sa ju čo najviac podporovať no tiež už to psychicky nedávam a vôbec neviem čo s takýmto človekom .. , brat je bezdetný a ten sa prakticky vôbec nezaujíma a mám pocit , že mama si ma vôbec neváži.. neusmeje sa na mňa, keď ju obijmam a hovorím ako ju ľúbim neopetuje objatie nič ..
Zial systemova liecba kortikoidmi nesie so sebou aj zmeny nalad az depresiu, nie je to len dosledok jej zdravitneho stavu ze to psychicky sama nezvlada, zial aj liecba ju dostava do takehoto nestabilneho emocneho stavu. Chapem ze je toho na vas vela, no to je niekedy udel zivota. Kazdy nesieme nejake bremeno. A nesuhlasim ako niekto napisal, ze nie ste povinna ju navstevovat. Zase az taky sebecky byt nemusime, aj my sme niekedy boli deti, mali vybuchy nalad, ktore nasi rodicia zvladala a do toho ich buzerovat nadriadeny v praci, riesili ucty a pod. Myslim si ze je od vas velmi pekne a prirodzene ze za nou chodite. Ved ako by to len dopadlo keby ju takto emocne labilnu nechate samu cele dni, a potom vlastne to vsetko padne este na stale pracujuceho otca? Aj trnove obdobia mava zivot a musime nimi prejst, ale bolo by fer ak by ste sa s tym bratom striedali, no s tym vam pomoze len otvorena konfrontacia s nim.
@anonym_autor a nemôžeš jej zohnať opatrovateľku?
Zial systemova liecba kortikoidmi nesie so sebou aj zmeny nalad az depresiu, nie je to len dosledok jej zdravitneho stavu ze to psychicky sama nezvlada, zial aj liecba ju dostava do takehoto nestabilneho emocneho stavu. Chapem ze je toho na vas vela, no to je niekedy udel zivota. Kazdy nesieme nejake bremeno. A nesuhlasim ako niekto napisal, ze nie ste povinna ju navstevovat. Zase az taky sebecky byt nemusime, aj my sme niekedy boli deti, mali vybuchy nalad, ktore nasi rodicia zvladala a do toho ich buzerovat nadriadeny v praci, riesili ucty a pod. Myslim si ze je od vas velmi pekne a prirodzene ze za nou chodite. Ved ako by to len dopadlo keby ju takto emocne labilnu nechate samu cele dni, a potom vlastne to vsetko padne este na stale pracujuceho otca? Aj trnove obdobia mava zivot a musime nimi prejst, ale bolo by fer ak by ste sa s tym bratom striedali, no s tym vam pomoze len otvorena konfrontacia s nim.
@anonym_fb2639
Ja by som nechodila nech sa zbada a zacne sa ovladat, ja som tiez onko pacient a ked som na dne nikoho nevolam,.
len to prosím vydrž, kortikoidy sú tak náročné na psychiku aj na telo - je ti psychicky aj fyzicky total zle. Ja som brala iba dva týždne vysoké dávky a bolo mi na skapanie a psychicky som to nedávala. Nie to ešte mesiac, dva.
@anonym_autor tak jej zavolaj raz za týždeň na pár minút, slušne sa spýtaj, ako sa ma, či je niečo nové, ako sa cíti. Úplne pár minút hovoru…. Nie si povinná jej nonstop volať a nechať sa slovne otĺkať.
@anonym_fb2639
Ja by som nechodila nech sa zbada a zacne sa ovladat, ja som tiez onko pacient a ked som na dne nikoho nevolam,.
@anonym_677caa dufam, ze ty sa tiez raz najdes s tazkou chorobou, depresiou a neviem cim este a tvoji najblizsi ta prestanu navstevovat aby si sa zbadala
@anonym_autor nastav si hranice, nie si povinná sa jej vnucovať keď to nijak neocení. Raz za čas jej zavolaj, navštív s deckami na hodinku a venuj sa svojej rodine.
@anonym_autor povedz mame, nech navštívi psychiatra a ten jej da lieky na jej depresívne stavy. Pomoze jej to.
@anonym_autor vsetko co ma trapi by som jej povedala na rovinu a poslala ju sa vyrozpravat k terapeutovi alebo k psychiatrovi ohladom depresie a nenavstevovala som ju pokial by sa neposkladala
Mas rodinu a este toto ti ma odoberst energiu? Odtial potial
@anonym_677caa dufam, ze ty sa tiez raz najdes s tazkou chorobou, depresiou a neviem cim este a tvoji najblizsi ta prestanu navstevovat aby si sa zbadala
@anonym_e4b3da mozno sa nebude k svojim nlizkym chovat ako prasa.
@anonym_autor To by bolo na dlhú debatu.Treba sa skúsiť oslobodiť od nej - to znamena, neočakávat od nej lásku a spätnú väzbu.Treba k nej ísť,je to mama,aby si si to nevyčítala neskôr,ale milovať ju ako seba,nie viac.
Naše mamy veľakrát od svojích rodičov nedostali lásku,nespoznali svoju hodnotu.Velakrat " krava" v domácnosti bola viac uznávaná ako dcéra.Ale viac sa hodnotil " výkon" človeka ako bytie človeka samotného.
Z toho vyplýva, že človek môže dať len to čo má.A keďže tvoja mama ( aj veľa našich mám) lásku v sebe nemá,nevie a ani nemôže ti ju dať.Lebo nedá čo nemá.Je to veľmi ťažká situácia,ale nie si v tom na Slovensku sama.
@anonym_fb2639
Ja by som nechodila nech sa zbada a zacne sa ovladat, ja som tiez onko pacient a ked som na dne nikoho nevolam,.
@anonym_677caa prepacte viem ze to mate narocne, no kusim zial povedat ze takyto pristup je velmi jednoduchy, organizmus cloveka, reakcie na liecbu a patologicke zmeny su velmi variabilne co vyplyva z nasho komolikovaneho organizmu. Takze takyto nazor je priamociary, zaslepujuci a nie je vporiadku :( ale chapem vas mate to tazke a u vas takyto tvrdy pristup a nazory mozu byt tiez len obrannou reakciou.
@anonym_autor tvoja mama je chora a nevie to psychicky zvladat , co je pochopitelne, berie aj lieky, ktore utocia na psychiku a davaju jej viac pocit beznadeje ako nadej. V tejto situacii jej ty chces pomoct a to je spravne. Len si musis v hlave nejake veci upratat. Napr. teraz nie je cas, aby si ocakavala vdacnost a pochvalu, ona teraz naozaj nemoze vidiet ako je uazsne , ze sa o nu staras- nema na to kapacitu. Teda , neocakavaj pomoc a pochvalu. Na druhej strane, staci ked ju vypocujes, ona potrebuje dostat zo seba to negativne, potrebuje svoju bolest s niekym zdielat a tu jej pomoz ty. Bud tou butlavou vrbou a nechaj ju vyliat tie obavy, smutok a zial. Nemusis to riesit, len ju vypocuj a ak ta bude obvinovat, neber to vazne.
Davat hranice a chciet vychovavat v tomto stave je uplne blaznovstvo a kto ti to radi este v zivote nic nezazil , alebo zazil a poznacilo ho to dost negativne a chyba mu nadhlad. Proste miluj ju bezpodmienecne a necakaj, ze ona sa teraz zmeni alebo ta oceni.
Veď jej to povedz. Povedz že aj ty si len človek a máš svoje limity.
Nie si povinná znášať jej zle stavy