Ako zvládnuť napätie so svokrou?

Chcela by som vedieť Váš názor pretože posledné mesiace sa cítim strašne a neviem ako to zo seba vypustiť.
Budem sa snažiť byt stručná.
Ide o to, že som momentálne na rodičovskej dovolenke so synom, ktorý mal nedávno rok a pól. S manželom už sme sa bavili, že o nejaký rok by sme sa pokúsili o druhé dieťa a zároveň, že uvidíme ako všetko budeme zvládať ale nebránili by sme sa mať aj tri deti. Samozrejme možno si povieme že dve a stačí nikdy nevieme čo bude.
Ide o to, že mám 25 rokov. Vždy som chcela mať deti kým som ešte “mladá”. Teda nechcela som mať dieťa po 30tke napríklad. Moj muž tak isto a v tomto sme sa vždy zhodli, že to tak chceme.
Ja si užívam to byt mama, aj keď sú dni kedy som vyčerpanejšia a je to ťažšie ale jednoducho to milujem a užívam si toto životné obdobie ako sa len dá.
Alebo teda chcela by som. Je tu vec ktorá ma ťaží už dlho a neviem na to prestať mysliet alebo si to nevšímať a to je moja svokra, ktorá má neustále potrebu ma pred manželom ohovarat vždy keď sa s ňou rozpráva.
Manžel chodí k svokrovcom často pretože má s otcom stavebnú firmu a u nich doma majú dielňu a všetko náradie, takže cez týždeň tam je niekedy aj denne. Niekedy sa zastavia na obed a vtedy začínajú témy aj ohľadom mňa.
Som zvyknutá že svokra ma často rieši a má aj blbe komentáre a nedávno sa pýtala manžela, že kedy plánujeme druhé dieťa. Povedal jej že nemáme presný plán ale cca asi keď syn nastúpi do škôlky by sme chceli druhé.
Strašne začala do neho hustiť, že to v žiadnom prípade a nech si dáme pár rokov pauzu a nech idem do roboty zarábať aj ja a jednoducho nech si niečo aj odpracujem.
Vraj neprinasam do domácnosti žiadne peniaze a nemôžem byt 6 rokov doma s deťmi a nič nerobiť.
Keď som sa snažila od muža zistiť čo jej na to povedal vyhýbal sa odpovedi a vlastne to len zakončil s tým že nech to neriešim. Neviem čo si mám o tom myslieť, dáva mi to pocit že si ma vôbec nezastal a že drží len s mamou a mňa má na druhom mieste.
Vždy keď chcem začať túto debatu tak ma len odbije, že si ju nemám všímať a asi by to bolo aj rozumné ale stále ma to ťaží a začínam sa naozaj cítiť ako že som niečo menej za to, že chcem mať dve alebo tri deti.