Ako zvládnuť odsťahovanie 18-ročnej dcéry?
Už istí čas u nás s dcérou nešlo ani po zlom ani po dobrom, dovršilo sa to tým že sa cez víkend odsťahovala k priateľovi.
Aby so začala niekde, roky sme (už iba boli)len traja deti a ja. S mužom sme obaja chceli druhé dieťa, ale keď sa zistilo, že s ním niečo nie je v poriadku, odišiel. Tie diagnózy a komplikácií sa postupne nabalovali. Tak som zostala sama S 2 ročním a školáčkou, vrátila sa do práce na čiastočný úväzok. Otec má síce súdom určení styk 2x do mesiaca na víkend ale prakticky te to iba raz mesačne na pár hodín.
Dcéra mi stále pomáhala, veľa sa venovala bratovi. Teraz sa cítim ako stratená, je to na mňa veľa aj synovi veľmi chýba sestra. Celé sa to začalo zhoršovať na jar,keď si dcéra našla priateľa, najprv tam bola iba jeden víkend v mesiaci, potom dva, cez prázdniny dovolenka v Ríme, ďalšia pri mori atď. Nezávidím jej, len na popri tej veľkej láske sa vykašlala na povinnosti. Exmanžel má pochodení svet krížom krážom ale dcéru nikdy nebral k moru, neboli sme nikde ani keď bola malá, ja si pobyt niekde v hoteli s postihnutým dieťaťom neviem predstaviť. Aj byte bol stále problém, susedia nevedeli pochopiť, v dome je to lepšie.
Priateľ mojej dcéry má 30, pracuje v tej škole kde dcéra študuje ako nepedagogický zamestnanec. Nepáči sa mi ani ten vekový rozdiel, bojím sa že sa dcéra vykašle na štúdium, ale stále som držala jazyk za zubami. Neviem ako ďalej
@saxana000 Keď ratas, psa jej musela kúpiť táto mama. Keď sama dcéra mala len 9 rokov. Takže koho je to problém? Matky. Ona mala rátať s tým, že ak dieťaťu kupuje psa má rátať s následkami.
Matka je sebecka, už len to vyjadrovanie. Z dcéry spravila otroka, že má tendenciu spomínať to čo všetko jej nerobí doma.
Doteraz autorka pisala ze dcéra všetko robila akonáhle baby videli problémy v autorke tak zrazu dcéra bola zlá neviem aká. Možno frajer vidí ako dcéra je využívaná a nežije si svoj život,v len robí otroka mame. Ja im fandim.
Je mladá, má právo žiť si život podľa seba.
Keby vzťahy doma boli normálne, nemyslím si žeby dcéra odišla... Matka je zúfalá a iba proste všetky pozitívne veci dcére závidí, doslova. Lebo ona, nemá také možnosti..
A to teda nechcem byť zlá, ale keby odíde po skončení školy, mamu to "bolí" ešte viac. Asi na vysokú nepôjde ak nie sú financie, autorka možno dúfala, že dcéra pôjde do práce, príjem dá do domácnosti a ešte aj doma pomôže s domácnosťou a bratom... Ak by nedala všetko do domácnosti alebo na opravy domu, lebo by si chcela šetriť na vlastnú hypotéku kedže od matky nedostane na štart do života nič alebo cestovať a užívať mladosť s priateľom, kedže v detstve bola zatvorená len medzi štyrmi stenami, tak zase je oheň na streche a problém-ty šetríš alebo si užívaš a nám tečie do domu...
Tu fakt dievča urobilo to najlepšie čo mohlo že odišlo a najlepšie keby sa už domov nevráti, nech na ňu nie sú tlaky, ale nech bojuje a skúsi sebe zariadiť nejaký slušný život, hoci s ťažkou štartovacou čiarou.
no tak ja mám teda 20 , pomáham mojej mame starať sa o moju mladšiu sestru od 18 (vtedy odišiel otec) a len tak by som z domu neodišla, viem ako veľmi by to mojej mame skomplikovalo situáciu. ale zároveň chápem pohľad tvojej dcéry keďže je to ťažké. hlavne niekedy si rodič neuvedomuje, ako veľmi to dieťa pomáha.... možno viac ako by malo. inak tiež som nikdy nebola v zahraničí a keby mám priateľa, ktorý ma zoberie, tak prečo nevyužiť tú šancu 🤷🏻♀️. takže áno, verím, že pomoc dcéry chýba, ale to ako veľmi dcéra pomáhala si možno bolo treba uvedomiť skôr a byť jej za to viac vďačná. NIE JE naša povinnosť starať sa o našich súrodencov. pomáhať v domácnosti áno, ale robiť pestúnku nie (a to neznamená, že po sebe niekedy nenechám neporiadok, každý si po sebe občas neuprace 🙂). moju rodinu ľúbim najviac na svete, ale tiež ma občas chytili myšlienky,že keby môžem, tak sa zbalím a idem preč.... nanešťastie by som trpela až silnými výčitkami.
@vikyy79 ty nemáš dôvod mat výčitky.
@vikyy79 Hlavne sa prosím tam nezamotaj a mysli na svoj život a svoju budúcnosť, lebo roky utekajú a doba je ťažká. Mamina si musí poradiť sama, ty máš právo na vlastný život. A raz ak budeš mať dobrú kariéru alebo peňazí viac, môžeš jej pomáhať alebo pomôcť jednorázovo, ale mladosť uteká a treba myslieť hlavne na seba v tých mladých rokoch.
Autorka, tebe absolutne nejde o toho psa, z tvojich prispevkov velmi citit zlost na tvoju dceru, pretoze ta nechala v tvojich srackach samu a mas jej to za zle. Ma priatela, je logicke, ze s nim chce travit cas ale tebe to zjavne velmi vadilo, vycitala si jej to a preto sa rozhodla odstahovat. Ides velmi zlou cestou. Takto dceru mozes stratit.
Je to jej pes daj jej ho normalne a hotovo
Zadovaz si osobnú asistentku pre syna. Choď na UPSVaR a tam poziadaj o asistentku. Ostane to čas pre seba, kým sa ona postará o syna, prechádzkou, hrami...., aj upratať synove veci ti pomôže.
Vieš možno TI dcéra pomahala ale ma aj svoj život.Pri chorom je ťažko ak si na všetko sama. Ale v prvom rade musí fungovať tvoj ex a vaša dohoda.Ale musiš si uvedomiť že dcéra je dospela a má svoj vlastný život. Nie je postihnuty ako postihnuty sú aj taký postihnutý čo sami chodia vedia sa najesť dajme tomu obliecť rozpravaju a sú postihnuty ktorý sú ležiaci nosia plienky a všetko musiš robiť ak je to prvý prípad prva možnosť sú aj denne stacionáre že je tam TY pôjdeš do práce poobede ho vezmeš nazad.Len sa chcem opýtať prečo si nahnevana na dcéru že odišla možno mala všetkeho dosť.Nechcelo sa jej už stražiť brata mala svoje plány svoj život a logický čo ma upratovať ak doma nežije má novu domácnosť. Pokiaľ žila doma a pomahala s bratom zo všetkým čo mohla a teraz ak odišla same kydy vtedy bolo dobre ak pomahala s bratom.Rada by som si vypočula aj ju každý problém ma ine vysvetlenie určite ONA by povedala svoju verziu.Neverim že jej bolo dobre možno sa citila využivana preto odišla pri najbližšej priležitosti lebo neverím že dospela dcéra by len tak odišla zo dňa na deň. Aj ked dospela ale 18 ročna.Mňe príde že skôr urobila veľa veci v domacnosti nemohla možno chodiť ako jej rovesničky musela sa venovať bratoví a už mala toho dosť.Ona je slobodna bezdetna nech si úživa život začina žiť čakaju ju zažitky cestovanie ma ešte školu toto je jej starosť a nie pomoc s chorým bratom áno pomôcť áno ale nenechať sa využivať. Jedinou jej povinnosťou je škola a nejaka práca alebo brigáda.
@caroline_ bude dcéra komunikovat keď ju frajer vyhodí s deckom z domu😉
Najviac by ti pomohlo sa s nimi udobriť a kamarátiť. O syna sa okrem teba vo všetkom vie postarať tvoja dcéra. Jeho do stacionára, ty do práce. Dcéru nechaj žiť. Pozyvaj ich v nedeľu na obed. Odišla ďaleko? Po večeroch nech prídu venčiť psa. Buď priateľská. Keď budeš potrebovať ich pomoc potom prídu a postrážia. Prípadne navrhnúť aby bývali u vás kým si dokončí školu? Nech si pošetria zatiaľ dačo..Ale keď budú vzťahy zle a budeš jej vyčítať tak ani nebudú chcieť
@katulienkax ja som mala frajera od 14,v 18 sme sa obaja osamostatnili,tiez boli podobne sproste reci no jedine co sa stalo ze sme sa v 20ke zosobasili a teraz nam uz tiahne ma 30 a sme stale spolu
"popri tej veľkej láske sa vykašľala na povinnosti" troška ťa poopravím. Tvoja dospelá dcéra nie je povinná pomáhať ti. Toto je tvoje bremeno a tvoje povinnosti. Ak žije v inej domácnosti, povinnosti má tam. Žijem podobným životom, a nikdy nežiadam o pomoc druhého syna, a tak vlastne ani neviem, či by som ju dostala. Ver, že tvoja dcéra nemala jednoduché detstvo. Nechaj ju.
Mne z toho vychadza, ze problem je so psom na dvore 😳
Alebo?
1) mlada uz bordel nerobi, netreba teda po nej upratovat
Snad jej vyzivne od otca chodi na jej ucet a mozno coskoro zacnes platit aj ty.
@katulienkax hej, lebo každý adolescentný vzťah končí neželaným tehotenstvom a rozchodom.
Pes ma 9 ona 18. Dali ste jej psa ked bola decko. To je zavazok toho kto jej toho psa dal.
Odisla ti lacna pracovna sila... sorry ale presne tak to vyznieva.
Mrzi ma tvoja situacia, ale z toho co pises je zrejme, ze role boli obratene…dcera bola matka a ty to dieta…teraz odisla, nedivim sa jej a ty si bezradna…tapes a vyhovaras sa, hladas na nej negativa, ale bohuzial kazdemu to tu je jasne, lebo si strasne protirecis, urobila si si z nej partnera a ocakavala, ze ti obetuje zivot. A to sa nestalo. Je mozne, ze dcera nedopadne dobre, kedze kvoli tomu, aka je situacia doma chytila prvy vlak, ktory mohla chytit. A prvy neznamena zrovna najlepsi. Ale z toho, co tu citam velmi na vyber nemala. Od nej sa caka, ze bude brat zodpovednost za rozhodnutia za psa, ktore urobila ako 9rocna, zatialco ty vo vysokom veku nie si schopna zariadit banalne veci na sudoch. Cele zle…
Sama si povedz ako jej zivot ovplyvnilo to, ze ma postihnuteho surodenca. Kolko obmedzeni kvoli tomu mala, kolko casu sa venovalo iba jej. Ano mala si to tazke, muz sa na vas vykaslal, ale pre tvoju dceru to bolo tiez tazke a preto teraz ked nasla od tohto vsetkeho unik, tak by som jej to na tvojom moeste nevycitala. Nie je jej povinnost ani zodpovednost starat sa o choreho surodenca ani suplovat druheho rodica 🤷🏼♀️
Tak nech si teda dievca skusi ake to je na vlastnych nohach.pochybujem ze u frajera ju bude chalan obskakovat a upratovat po nej.ja som sa uprimne doma tiez nepretrhla nenavidela som kazdu sobotu utierat povystavovane vazicky.ale svoju domacnost si upratujem rada a po svojom a kedy ja chcem. tym ze ju nemas doma nerobi ti tam bordel. psa jej chod zaniest k frajerovi ked je jej to by som urcite urobila ako prve alebo pojde pes na inzerat.ty si ries svoju domacnost a svoje dieta.