Ako zvládnuť osamelosť a smútok na Silvestra?
Ahojte som sama na Silvestra a ja viem ze mnohé si možno poviete ze nejaké papanicko filmy alebo co ale mne je proste smutno. Ako fajn urobila som si aj nejaké jedlo aj som si nakúpila upratala ale je mi proste smutno. Celkovo sa cítim sama ako prst aj počas bežných dní a toto je také vyvrcholenie ze placem celý deň na etapy. Nemám kamošky iba kamošky s rodinami a sú ďaleko. Rodicia majú vlastný program. Neviem program si viem nájsť viem si triediť šuplíky bla bla čokoľvek puzzle skladať ale ten vnútorný pocit zbytočnosti je hnusný..normálne ma napadá ze môj život za nič nestojí. Keby som len mohla si vybrať medzi bytim a nebytim...😪
Ahoj mozeme byt kamaratky
Za mňa deň ako každý iný, dúfam ze sa nezobudim na ten rachot v noci. Takže nevnímajú ho, ako výnimočný deň. Jeden rok končí, ďalší začína.
@madeincssr tiež sa nad tým vždy pozastavím..ísť "niekam medzi ľudí" 🙄 akokeby to bolo len tak, prísť na námestie, na party, na disko, a tam sa votrieť k nejakej neznámej partii akože môžem sa k vám pridať?
@katica06 tak to je snáď rozdiel, do práce raz musela nastúpiť či chcela či nie
❤
Horšie je, keď človek nie je sám, ale aj tak sa cíti osamelo...
Kludne mi napis spravu 🙂
Silvestra netreba brať vážne. Pre mňa už dlhé roky je to deň ako každý iný a vôbec to neriešim. Ako decko som ho mal rád, lebo som mohol byť dlho hore, ako dvadsiatnik som ho tiež mal rád, lebo som sa mohol ožrať a nikomu to nevadilo. Ale v dnešných rokoch to už nie je nič špeciálne, byť dlho do noci a ožrať sa môžem kedy chcem. Tým nechcem povedať, že som alkoholik 😃
Ja som tiež sama doma muž v nočnej syn chcel ísť s ním...ma takú ľahšiu prácu...tak večer ako každý iný zavolám im ešte
Mohla si prísť ku mne 😊
Ja ťa chápem ❤️ a to milujem byť sama, lebo ako matka je toho času byť sama málo, ale samozrejme byť sám a cítiť sa sám, sú dve rozdielne veci. Život plynie, veci sa dejú, aj ja som mala Silvester (dokonca aj Vianoce) kedy som si poplakala a cítila sa sama. Neviem či to na Silvestra viac doľahne, ale niesi jediná, ktorá sa tak cíti. Reči ako ísť medzi ludi a pod niesu vždy namieste, ja osobne nepotrebujem vyhľadávať nových ludi, som introvert. Takže je to občas taký začarovaný kruh ktorý si vytváram ja sama🙂 treba sa pozerať dopredu, občas musíme vyjsť z komfornej zóny aby sme sa posunuli ďalej a všetko sa deje pre niečo.. Tento rok si sa cítila sama, budúci to tak už byť nemusí. Možno ťa pocit ktorý si mala včera iba naučil, že je načase nájsť si nejaké koníčky, kde spoznáš ľudí a môžu vzniknúť nové priateľstva 🙂
Su rozne fb skupiny pre zeny co nemaju partnera, vola sa to Partacka na vylet, kavu, dovolenku, wellness (tak nejak). Vies sa pridat aj priamo do skupin na messengeri v ramci mesta. Bezne tam zeny pisu a stretavaju sa.
Je mi ľúto keď to takto vidíš pre mňa je Silvester úplne zbytočný deň ľudia to preháňajú urobila som chlebíčky očká prespala skoro celý deň o pol noci prípitok z manželom a šup do postieľky žiadne orácie nebuď smutná každý má svoje zvyky niekto ide k známym niekto chce byť sám a niekto zase je sám ale možností je veľa napríklad zaplatiť si pobyt navštíviť známych ísť na prechádzku
Každá fáza je len fáza. Skús si užiť túto fázu samoty a vyťažiť z nej čo najviac pre seba, svoje zdravie, telo, vzdelanie, cestovanie...
Takto o 2-3 roky môžeš kľudne mať muža, dvojičky, žiadny čas na seba, stretávanie ľudí, žiadne cestovanie, vzdelávanie, oddych...
Teraz máš čas, tak ži aktívne, stretávaj nových ľudí, užívaj si svoj život.
Poznam taketo pocity. Tiez nemam nejaku partiu na stretavanie. Som tichy introvert, pre druhych nezaujimavy typ, naco by som im bola. Mam priatela, tri naj kamosky (ale take ze ony medzi sebou nie su) a aspoň s priatelovou rodinou a kamaratmi sa obcas stretneme. Ale napr. ma aj on takych ze my sme ich volali aj na krst nasho syna, boli sme radi, ze prisli, ze nas bolo viac a veselsie a oni nas ani len pod okno na ich svadbu nepozvali. Nevadi, ale pride to cloveku luto. A najviac ma taketo veci napadaju, ked som niekomu na pohrebe, ze jej kolko ludi sa prislo s tym clovekom rozlucit a ja si poviem, ze mozno na moj pride 5 ludi. Ja viem je to vo mne, nie som ani recnik ani zabavac, ani nikdy nebudem, nemam to v sebe. Ale bavi ma pozorovat ludi, ktori to v sebe maju, a rozmyslam pri nich cim by som sa mohla od nich inspirovat... Ja len, ze sa netrap, je nas takých asi viac a vekom to beriem coraz viac s nadhladom
Tiez som bol na silvestra sam, pred rokom som sa rozisiel s priatelkou, rodicia sli na chatu, brat byva s manzelkou, priatelia mali svoj vlastny program, ja som sa rozhodol ist do mesta (som z BA), ,na koncert a uzit si ho ako sa len da. Hoci o polnoci sa vsetky pariky objimali a tancovali, ja som siel po polnoci domov. Poznam ten pocit osamelosti. Tiez niekedy by som radsej nebol ako bol, ale je to len silvestera to, ako to je dnes, nemusi to byt tak aj zajtra. Veci sa mozu menit, len my sa tiez musime pricinit. Spolocnost a okolity tlak nas niekefy tlaci so veci, ktore nechceme alebo by sme citili a vnimali inak nebyt toho natlaku, tskze sa treba na to vykaslat a ist dalej. Nic ine neostava.
Ja som tak bola tento rok sama s dvojmesačným synom. Otec malého sa na nás vykašlal, kamošky majú divoké párty a rodičia sú každý so svojimi partnermi a rodinami. Ale tak čo, o rok snáď bude lepšie 😀 volala som kamoša, ten povedal že radšej bude sám než s urevanym dieťaťom bez alkoholu a cigariet na Silvestra 😀 čo už 😀


nauč sa hlavne byt sama so sebou, všetko je v hlave
tak si sama , nevadí, venuj sa sebe, svojmu rozvoju , objav nové knihy, flimy, šport, divadlo atd
pracu na sebe na svojom rozvoji a nebudeš stihat