Ako zvládnuť pocit straty života po narodení dieťaťa?
Ahojte, mám pocit že mi uplne skončil zivot :( mám ročnú dceru a okrem partnera nám s ňou nikto nepomaha, nemame ju kde odložiť aspoň na hodinu. Ani z jeho a ani z mojej strany. A ide o to že mi to už prerastá cez hlavu, kazdy večer placem a chyba mi moje staré ja. Už sa ani neviem najest v klude, lebo aj keď spi tak zo zvyku to zhlcem na dve susta. Z nicoho sa netesim, nemam už žiadne sny. Milujem sport, cestovanie ale nemam pre seba ani dve hodiny, partner robí stále od rana do vecera, vikendy trávime spolu.. ale ísť niekde s malym dietatom je vyčerpávajúce, nie je to pre mna take super niekde ísť, vkuse striehnut baliť xy veci, brat kocik, prispobit režim a potom pretrpieť to že dieťa poriadne nespalo.. je mi z toho tazko, nič nemozem.. a navyse aj keď dieta bude väčšie, ok zoberiem ho so sebou ale už to nikdy nebudem ja.. chcela som sa strasne ísť lyzovat ale nemozme.. je tazke zohnať opatrovateľku a partner je zas taky že neveri hocikomu. Čo vlastne aj ja takze neviem ako z tohto von ale je mi strasne smutno.:(
Niektorí ľudia by fakt nemali mať deti... tvoj príspevok bol len ty a ty a ty. Mňa by ani nenapadlo nechať malu a ísť lyžovať alebo niečo. Proste dieta ta potrebuje. Aj keď je to niekedy na nervy. A aj s deťmi sa dajú robiť krásne výlety a cestovať. Ale mam dojem, že ty si tak zahladena do seba a vopred negativne naladená, že každý výlet si už dopredu sprotivis. Tiež som bola s dieťaťom nonstop 2 a pol roka lebo bola kojena a nikoho som nemala. Všetko je to v tvojej hlave. A ako sa k tomu postavis. Skus byt dobrým príkladom pre tu malu. V tom veku sme mali za sebou túry na SK, dieťa v nosiči. Všetko sa dá keď sa chce. Ale ty dieťa evidentne berieš ako príťaž. A to hovorím ako matka co mala dosť zlý psychicky stav po pôrode. A vtedy som naozaj neriešila že nemám na seba čas.
@sashulla toto nie sú slová ktore autorka akurát potrebuje pocut. Skúste trošku empatie si zaviesť do života.
Jediné čo sa na to dá povedať ... Prečo to dieťa máš a načo ti ho bolo treba.
Som doma už 5 rokov ale prvý rok je ťažký normálne občas dám deti k našim alebo k susedom na to nič není ja pomôžem im a oni zas mne vždy sa naist riešenie...
@hederamonstera no tak to mi je ťa úprimne ľúto.
Lyžovať sa v takom prípade dá na striedačku. Ked ste doma obaja, dá sa nieco na striedacku. Ked je doma partner, dá sa hodina na šport? Povedz si, jedno dieta = žiadne dieťa, dve az príliš. Keď nemáte možnosti niekam dieťa dať, mozete sa jedine vy dvaja pri ňom prestriedať. Ja som tiez mala časy, ze som cakávala ešte svojho muža, kedy sa otvoria dvere, pride z prace domov a ja uz nastartovaná v teniskách letela na zumbu alebo behať na dráhu. Ja viem, co to je. Alebo kocíkovat a závistlivo pozerat na korčuliarky iduce okolo. Lebo si pamätaj, kto nešportuje, ten nežije. A toho sa drž. Dobre to robíš. Musite si vytvorit s partnerom také chvíle, kedy sa k tebe dostane ten čas na teba a šport. Robiš to dobre a ty tým žiješ. Ty si z tých, ktoré placú , lebo neboli športovať a nie z tých, ktoré placú, ze majú ísť športovat. Ja viem, co to je, závislosť, od športu, od behu, je to tá najcennejšia závislosť. Kiež by všetci ľudia boli takto závislí. Neni nad nich.
Žena neboj bude lepšie, ak budeš mať krízu nápis aspoň na koník, každá tretia ťa podporí (ako tu čítam...), každá čerstvá matka má takéto krízy a ktorá nie,tak ma niekoho kto jej pomáha. Onedlho si zvykneš, ja som sa zvykla tak povzbudzovať že hlavné že je zdravé, aj ja som zdravá,chlap má neopustil,nežijem v biede a pod. Dieťatko spí v noci dobre? Aspoň 4 bodky v kuse? Tak to je ako výhra v lotérii...nastal čas na count your blessings ( ináč sa zbláznis 🙂
V skratke: je neuveriteľné, aké vedia byť ženy k sebe hnusné. Nečudujem sa tým zlým vzťahom v rodinách, nečudujem sa tým samovraždám, ktoré sa rozbehli po novom roku, ak majú v okolí také "dobroprajné duše", ako ste vy tu, ženy. Emóciu druhého človeka môžete maximálne tak rešpektovať, nie mu ju vyvrátiť. A áno, prvý rok - dva na materskej bol úplný otras a som veľmi rada, že je to preč. Deti sme si robili preto, lebo bábätkami našťastie nie sú celý život. A fakt si vstúpte do svedomia, zloby jedne.
Ani mne nikto nestrazil dcéru, babky nula bodov. Ale nebrala som to takto. Bol a je to môj zmysel života. Teraz má dcéra 9 rokov a už je to iné. Je to moja partacka. Ja by som ani dieťa nijakej cudzej opatrovateľke nedala. Som proste mama a tak to aj beriem. Nedá sa všetko ako keď je človek bez dieťaťa. Pre mňa je to prirodzené. Vypnem večer chvíľu pri telke,keď dcéra zaspí. Inú možnosť nemám. Je to náročné,ale nemenila by som.
@autorka prezila som si to iste, ked mal maly 3 roky, nebola som schopna nicoho a vtedy som zacala riesit to, ze vlastne mam poporodnu depresiu, ktoru clovek dostane ani nevie ako a absolutne ta nemusi ani napadnut, ze ju mas. A ano, poporodna depresia nemusi prist hned lusknutim prstov, ale presne takymito opustakmi sama na sebou a moze prepuknut do svojej dokonalosti aj po 2-3 rokoch od narodenia dietata. Hlavne by som nepisala svoje stavy na mk, tu ta zeny zozeru, lebo ta, ktora necitila to co ty, nikdy nepochopi tvoje zmyslanie, tvoje pocity. Prosim ta, porozpravaj sa s odbornikom, ries to cim skor. Aj ked si mozno myslis, ze prehanam, ze vsak ti nic nie je…ale ked mal maly rok, dva, mala som rovnake myslienky a ked mal 3, zvalcovalo ma to natolko, ze som nebola schopna vstat z postele a starat sa o neho. Drzim palce🙏 a nie, nemusis sa za nic hanbit, nikomu tu spovedat a obhajovat si svoje pocity. Su to tvoje pocity a su dolezite! Len to prosim ries s odbornikom. Aspon 1 navsteva a ten vie najlepsie zhodnotit na com si
@adela34 Nastavila si sa spravne, ale nie kazdy to tak dokaze. Ja mam tri deti, prva dcera bola velmi narocne babo (a nebolo to tym, ze bola prva), hrozne zle spala, bolo to naozaj velmi tazke. Teraz po 13 rokoch to beriem uz uplne inak, ale prve tri roky boli narocne. Prestahovali sme sa do ineho mesta kvoli manzelovej praci, nemala som ziadne kamaratky, nic. Zachranilo ma, ze som sa vratila do prace, ked mala dcera dva roky. Manzel sa podielal na vsetkom, mohla som si ist zacvicit, nakupit, citat knihu sama, lenze nebol to nikdy spolocne straveny cas. Clovek si zvykne casom, ale to neznamena, ze mu to obcas nechyba. Ano, treba sa detom obetovat, ale niekto sa musi obetovat mozno kusok viac.
@trisha_r presne na to aby si prečítala komentár tvojho typu. Ak si v živote tak hnusna a neprajna ako bol tvoj komentár tak možno potrebuješ väčšiu pomoc ako sama autorka.
@wewewelina aj mne teba, ze si taka neempaticka a nechapava.
Nebola si zrelá na dieťa. Daj ho na adopciu.. Komentár hodný tvojim problémom...
Myslim ze si burniut depka. Mozno by pomohlo sa porozpravat s muzom a zavolat kamosku na vikend a dat si off uplne vypnut prehodnotit. Zial alebo chvalabohu 1 rocne dieta potrebuje vela a musis striehnut ale bude lepsie. Chce to ale rozpravat sa aj postazovat ze si uplne psychicky na dne. Ak muz nebude plne chapat pocity, tak sa dohodnite ze si zbehnes k terapeutovi alebo psychologicke si ulavit, poprosit o radu pomoc a obcas zbehnut, lebo ak to nebudes riesit narusi to aj vas partnersky vztah a bude sa to prehlbovat.
@lenkahvh Žijeme v najlepších časoch, najmä z hľadiska technologického pokroku a komfortu, ale starostlivosť o deti je dnes často oveľa náročnejšia, než bola v minulosti.
Sme najosamelejší v histórii.
Rodiny žijú izolovane, často na veľké vzdialenosti od širšej rodiny, nevieme kto sú naši susedia.
Napríklad v praveku počet opatrovníkov na jedno dieťa bolo 5 - 10. Deti dostávali tzv. "výchovu celej dediny". Alebo počas poľnohospodárskej revolúcie bolo 3 - 6 opatrovníkov na jedno dieťa. Rodičia, starí rodicia, starší súrodenci a susedia. Dnes ani len nevieme ako sa náš sused volá. 😀
Mamička,chápem tá. Myslím že každá mama si prejde aj týmto,aspoň z časti. Ja mám 6 mesačnú. Rodičia ďaleko,som na ňu sama. Od rána do noci. Kojime. Spí pol hodinách,neurobím skoro nič, ale veľmi mi pomáha že manžel varí. Manžel robí na smeny. Nemám čas sa ani poriadne večer najesť. Ak niekde ideme to balenie je riadne otravné. Milión veci a ešte do toho aj mala často štrajkuje s jedlom v cudzom prostredí. Tiež snívam o pohybe, prírode... kúpaní. Ale všimla som si jednu vec
Čím viac sa pozerám dozadu a trošku sa aj ľutujem ( že je toto na mňa moc) stav sa zhoršuje. Naozaj by to ako do depresie keby som sa nezastavila. Mám krásne ,stav dieťa, dar od Boha. Ano je to každý deň kolotoč, som unavená, mám aj problémy s chrbticou dosť takže u mňa je to ešte trošku pritazene v Tom že aj kocikovanie doslova bolí. Pripomínam si ,že nie všetky ženy majú dopriate byť mamami. Že bude lepšie. Že to dieťa je niečo z nás dvoch. Zázrak života. Celé je to ako lievik čím viac sa človek točí okolo seba...a myslí na to ako je mu ťažko ( a často aj je) ...je to ako špirála... sťahuje to nadol... najskôr zlá nálada, malomyselost, potom to ide do smútku, vyhorenia a končí sa ti depresiami. Ja som veriaca a veľmi mi pomáha opriet sa o Boha. Viem že mi nejde veľmi často zmeniť myslenie, najmä keď sa to na mňa navali,ale viem v KOM mám oporu. Proste čím viac človek myslí na to negatívne tým je to horšie. Ľahko sa to hovorí ale viem že naozaj pomôže len zmena myslenia...drž sa!
Skus svoje dieta nebrat ako bremeno ale ako pozehnanie.. nic ine Ti nepomoze.. je to o tvojom postoji.. neviem kolko mas rokov a ci dieta bolo planovane, kolko Ti v noci spi a necha Ta vyspat sa..
Ale ked uz dieta mas a je zdrave treba sa k tomu postavit takto, ja mam 3 male deti do 5 rokov a tiez som vela pomoci nemala ale uzivam si to, snazim sa v tom hladat pozitiva. Inak sa budes vkuse krenkovat..
Rozumiem ti my mame 2 deti 7 rokov a 2,5 rocneho, tiez sme sami na nich. Ziadna pomoc od nikoho. Asi 5x bol syn u jednej pani ked som si robila prax na 2-3hodky. Tiez chceme vybavit nejaku babu aspon obcas, na nejake 2hodky, ze zbehneme aspon spolu na kavu. Nie je to med lizat veru, obcas sme zreli obaja na psychiatriu, ale striedame sa, ja si vybehnem, alebo on, lyzovat mozes ist, vsak nech je on sam doma alebo chodte na pobyt, on bude s dietatom a ty lyzovat. Takto to robime bezne.
Ty sa musis trosku uvolnit, nadychni sa, zbehni si na nakupy aspon pobehaj obchody sadni si sama na kavu kolac a hlavu hore.
Necitala som komenty. Ale mam doma rocneho syna cize tak ako aj ty ale plus k tomu dve dalsie deti 5 a 8 rokov. Nas den sa uz nemoze krutit len okolo najmladsieho ty mas vyhodu len ju teraz nevidis. ja som nebola sama bez deti 8 rokov ak neratam porodnicu. Nikto nam deti nestrazi. My si deti delime. Muz lieta po kruzkoch so starsimi ja som s najmensim alebo opacne. A to je este len haluz. Naozaj trosku zmen nastavenie. Uz ma rok to najhorsie mas za sebou. Ked bude teplejsie budete viac vonku zase to bude ine ked bude objavovat prirodu. Zober kocik nabal jedlo a odchod von. Hladaj vo svojom dietati partaka nie gulu na nohe. Drzim ti palce.
Mne má deti kto postrazit a aj tak chodia vsade s nami. Teraz suseda dala 3 deti babke a isli s muzom na 3dnovy wellnes. To u nas nehrozi,mne by to nedalo nechat ich doma a ist si niekde uzivat.
@autorka Ale ako ti pisu a aj ja som ti pisala, je to o nastaveni... Dieta vie byt krasne sucadtou vasich zivotov. My sme s 11.m boli v Tatrach, aj v Smoleniciach, so 4mesacnou plne dojcenou a 2,5 r.vTatrach .. prosto chodili sme s nimi. A to starsi nebol nejaky spavy typ dietata a dxera do 3,5 mesiaca kolikova, urevana... Mala po 4m.a sli sme.. aj k moru sme chodili..
Videla som ale raz extrem, este som.deti nemala - otecko na lyziach s babatkom v nosici.. to uz bolo dost nezodpovedne..
Ja som tu sice mala rodicov, ktori chceli byt s detmi, ale zas nastavili sme to tak, aby som gro casu bola s detmi ja sama. A plus mi pomohlo kamosky. Muz tiez dost dlho robil, no vikendy sme travili spolu a zas aj s jeho rodicmi. No aj tak gro starostlivosto bolo na mne.
Uprimne? Ja rozmyslam, co som vlastne robila pred detmi? Aky nudny zivot som musela mat..
Teraz ma uz coraz menej potrebuju, ale tak zas... Je tu puberta, ja sa zas musim popasovat s tym. Teda my, sak aj muz sa musi.. je nam luto, ze nas uz coraz menej potrebuju, ze najma starsi uprednostnuje kamosov pred nami. Pre mna deti nie si zataz, ale sucast mojho zivota.
Skus si najst kamosky v okoli, lahsie ti bude, ked uz nemas rodicov takto... A s muzom sa sebe venujte vtedy, ked sa da. Zatial takto.. este dlho trva obdobie, kedy clovek ani na zachode nie je sam... Ale rychlo pride to, mama, nechaj ma, chcem byt sam/sama..
Neviem tvoj vek..ale Napíšem to natvrdo ..
Ja začínam mať reálnu obavu z toho, kam toto ľudstvo speje, lebo dnešná mladá generácia absolútne nedokáže žiť pre deti a nevie nájsť spokojnosť a vyrovnanosť v bežných veciach života a s tým spojených povinnostiach.. hneď majú pocit, že im utekáš život a že keď majú rok ,dva , tri sa prispôsobiť dieťaťu z realne možno 80 ročného života (!!) , tak je to problém... a bude to ešte horšie, keď raz vyrastú tieto deti, ktoré sú teraz malé a mamičky robia všetko za ne a pomaly padajú na hubu, len aby dieťatko nemalo nejakú traumu do budúcna.
Takže, Milá mamička, spamätaj sa a nájdi si čas pre seba a nemusíš sa venovať dieťaťu stopercent času, ale kľudne ho nechaj manželovi a choď sama len tak do obchodu aj keby si nemala Aničku kúpiť ale pôjdeš medzi ľudí Možno si sadneš niekde na čaj alebo na kávičku... proste v danej situácii sa snaž nájsť si čas aj pre seba aj keby to mala byť len jedna hodina za dva tri dni a Nemaj pocit že dieťaťu musíš všetko obetovať lebo to tak ani nie je ale zase na druhej strane vnímaj, že je to len obdobie a si mama a toto je teraz v súčasť toho obdobia...ved nie si v tom sama, ale zažívajú to všetky a nie je to niečo z čoho máš má depku.
Nevytváraj sama na seba tlak ale zároveň ani nečakaj že to bude ako predtým.
Úplne ťa chápem. Milujem deti, každú sekundu s nimi, preto ich mám 5 a som aj učiteľka. A napriek tomu som si počas každej materskej aj poplakala (občas). Mala som podobnú krízu, keď malo prvé dieťa rok a prepadol ma pocit, že vôbec nežijem. S každým sa to najťažšie obdobie skončilo, keď mali 1,5 - 2 roky. Naozaj všetko bolo lepšie a stále sa to už len zlepšovalo. Najstarší má 16 a najmladší bude mať 3 a naozaj si to od jeho 2 rokov už iba užívam. Každému z nás vyhovuje niečo iné, porozmýšľajte s manželom, aký relax by cez víkendy vyhovoval vám. Nám pomáhali maličkosti viac ako veľké výlety. Keď bol manžel v práci milovala som kočíkovanie so slúchadlami a dobrou hudbou alebo audio knihou, príp. telefonát s blízkou osobou. Počas zimných tmavých alebo upršaných večerov, keď už boli 2 malí a hukot veľký, nás manžel naložil do auta, pustil obľúbenú hudbu a len tak vozil. Malí ani nemukli a ja som sa tak zrelaxovala, že som zase videla svetlo na konci tunela. Veľmi držím palce a klobúk dolu, že to dávaš 5x v týždni od rána do večera sama. 😉
A ešte napíšem, že my nemáme babky absolútne a vždy sme si vedeli s manželom nájsť čas aj pre seba, hoci nie je spolu ( to sme 9r neboli🤣 bez toho dieťaťa dlhsie) , ale aspoň každý sám ... napríklad vždy, keď manžel prišiel z práce, tak malú prebral a ja som mala chvíľu kľudu bud som išla do bazéna, na dvor na chvíľu,alebo som išla do obchodu... síce najprv nechápal, prečo nejdem nakúpiť s malou, ale potom keď s ňou bol párkrát v obchode tak pochopil A jednoducho už len to že som mohla na dve hodiny ísť si pobehať po nejakom blbom nákupnom centre, alebo po meste má neskutočne ukľudnilo.
Dieťa je dar.. No zároveň cítim a chápem Tvoju zúfalost, to však všetko prejde, ako Ti tu mnohé písali.. Si len momentálne vyčerpaná, možno pred menzes, ani hormóny od pôrodu nemáš ešte správne "nahodené". Spi vždy, keď spinka malá.. A lyžovania si ešte užijeeeeeš.. Moja má 4r a už spolu lyžujeme, vydrž.
Máš tu veľa dobrých rád. Tiež som na deti sama a kým príde muž z roboty, už počítam minúty.. No stále je to lepšie a lepšie
Preto som veľmi rada, že som mala deti skoro. Teraz mám 46 a dospelé deti, dokonca mám vnuka. Nemala som čas starať sa o seba, teraz si to užívam aj s manželom
Kokso žena prepac, ale tvoj prispevok vyznieva strasne egoisticky. To naozaj nevies prezit jednu zimu bez toho, aby si sa isla lyzovat? Skus sa trosku uvolnit a tesit sa z toho, ze mas krasne dieta. Ani sa nenazdas a budes ho vediet dat do lyziarskej skolky. Uzivaj si obdobie zivota, ktore prave prezivas. Dietatko raz vyrastie a uz to bude ine. Mam niekedy dojem, ze mnohi ludia a aj rodicia nie su ochotni z nicoho zlavit a nic obetovat, ked sa im narodia deti. Stale len ja, ja, ja, ja…Ja chcem, ja nemozem, ja trpim, ja sa idem zblaznit. A co to dieta? Skus prijat rolu matky…