Ako zvládnuť pocit viny pri sťahovaní sa preč?
Je to celkom zvláštne ja viem, ale píšem lebo neviem ako sa rozhodnúť a chcela by som vedieť názor cudzích ľudí. I keď predpokladám málokto ma pochopí. Moji rodičia mali neskoro 2. dieťa, ja už som bola dospelá keď sa sestra narodila, študovala som, bývala som neďaleko rodičov. Mama mala popôrodnú depresiu, veľmi často som sa starala o bábo ja. Bolo to ťažké, ale depresiu si človek nevyberie, nehnevám sa za to na rodičov, potrebovali vtedy pomoc a ja som sa tešila z bábätka a aj som mala dosť voľného času a tak som sa ja ponúkla, že pomôžem. Nebolo mi to na obtiaž, vlastne som si to veľmi užívala, každú voľnú chvíľku som sa starala o bábo, proste veľmi často som ju mala u seba alebo som bola ja u nich. Len problém je, že asi sme sa až príliš upli na seba so sestrou. Ja ju mám rada ako keby bola moja, veď som sa o ňu toľko starala, učila som ju chodiť, rozprávať, na nočník, veľmi veľa času som jej venovala. Mama už je na tom dobre našťastie, rodičia sa starajú o ňu po všetkých oblastiach, len stále aj ja som dosť výrazne súčasťou ich životov. A mam strach že na niektoré veci nebude mať kto dohľadať keď nebudem po ruke. Ja som veľa času bola u rodičov, viac ako doma, potom som si povedala, že to obmedzím a nechodila som tak často. Zo začiatku bolo veľmi ťažké pre nás obe, keď som nechodila k rodičom každý deň, mne strašne chýbala a aj ona za mnou plakávala, ale povedala som si, že nemôžem navždy uprednostňovať ich pred sebou a odhodlala som sa urobiť tento krok. Zvykli sme si ale bola som po ruke, často sme boli spolu, keď bolo treba prišla som domov, keď ma potrebovali. Teraz ale by som potrebuvala ja pre seba urobiť další krok a presťahovať sa ďalej, lebo práca, partner, môj život. No ale aj keď na jednej strane túžim veľmi urobiť tento krok, láme mi srdce predstava, že by som nebola na blízku.
Neviem čo robiť, bojím sa či bude mať kto pomôcť keď nebudem po ruke, a veľmi túžim ísť, ale mám výčitky že jej tým ublížim. Pre mňa by bolo teraz najlepšie to sťahovanie aj kariérne. No na druhej strane je tu sestra, už si dlho lámem hlavu čo ďalej. Aj som premýšľala, že odložím moje plány ešte na nejaký čas, kým bude staršia a bude ma menej potrebovať. Ale potom tu je zas myšlienka, že už tak dlho odkladam svoje plány kvôli nej a chcem uprednostniť seba, ale tie výčitky sú silné. Asi celkom chaoticky výlev som sem napísala. Ale to hlavné je tu zhrnuté, čo si myslíte o tom?
@miadi To mi je velmi luto ak mas pocit ze som zneuzila dovernu informaciu. Prosim ver mi ze to urcite nebol moj umysel. Velmi zretelne sa pamatam ako si v minimalne dvoch prispevkoch pisala o svojom surodencovi a ovela viac prispevkov kde pises o svojej mame. Velmi sa ospravedlnujem ak som ti ublizila.
A ano, suhlasim ze by sa to dalo povedat aj o mne ze si do tejto situacie premietam seba a to snad kazdy kto zazil nieco podobne. Ved to je prirodzene. Preto ma napadlo ze take nico robis aj ty.
A ano, suhlasim s tym ze vztah sestier ktory je na rodicovskej urovni je pre dieta matuci. Sama to pisem ze to nie je zdrave, ale stalo sa. Nikto to nerobil zamerne. Kazdy robil najlepsie co viedel. Teraz sa snazia to napravit.
Autorka,
@miadi nezneuzila moju sukromnu informaciu o dietati z darovaneho embrya. Ja tu informaciu bezne zdielam tu na MK a ona to vie. Vsetko je v poriadku.
Mate pekne vztahy v rodine. Sice pomiesane, ale sudrzne. Nikto nikoho neobvinuje a nehneva sa aj ked to muselo byt tazke. Ja by som stavala na tomto - ze ste silna rodina, ako celok a to vam pomaha prekonat tazke chvile a toto vam pomoze aj teraz ked idete do dalsej zivotnej skusky. Mozno chodte vsetci traja na poradu k psychologovi.
Myslim ze deti su sice velmi zranitelne, ale zaroven velmi odolne. Verim tomu ze tvoja sestra bude fajn a vyriesite to k vseobecnej spokojnosti.
@andreatytler clovek vychadza zo svojich skusenosti. Ale preto ze Ja Mozno ukoncim vztah so surodencom lebo je priliž zranujuci neznamena to že radim autorke na zaklade toho. Radim jej z pohladu matky ktora mà dve deti . Ako uz bolo od nej opovržlivo napisane Podla nej nechapem a nepochopim ani keby som mala 10deti. Ona jednoducho nie je druha mama svojej sestre. Je uplne normalne ze su na seba naviazane ale urcite hranice su medzi zdravym vztahom a prehnanym. Bola by to uplne ina story keby rodicia boli tyrani zanedbavali dieta . Nie je zdrave nezit svoj zivot pre seba . Kolko x tu boli pribehy kde starsi surodenci nesli za lepsiu buducnostou koli tomu ze mali chudobnych rodicov a vela deti ostali pomahat a neskor lutovali seba ze zakrpateli ze si zivot nezariadili lepsie pre seba . Ja nikde nehovorim ze mà opustit sestru ukoncit vztah ale ze mà zit svoj zivot podla seba a pre seba . Stale bude sestra . Matkou sestre nebola nikdy . Bola vzdy starsia sestra ktora mame pomahala. Prepac uz sa k tejto teme nemam chut vracat. Ked mam iny nazor ako autorka ty alebo Niekto Tak som vraj neempaticka. Ja mam empatiu pre vsetky strany a vekmi by ma zaujimal pohlad tej tebou nazvanej bio mami co si o tom mysli ona. Ale to uz nie je Moj problem to by malo skor zaujimat autorku.
Od 6 ročnej by som neodišla....mne sa súrodenec odsťahoval, som mladšia a veľmi mi to ublížilo. Nehovoriac o tom ako mi chyba. Zavolať si nestači.
Tvoja sestra ma sest rokov, mozes byt s nou v telefonickom kontakte a tiez, ked prides, tak sa jej mozes opytat, ci nieco nepotrebuje, ako sa ma, uz ti to v takom veku bude vediet povedat.
Rodicia ta vychovali. Tak isto vychovaju aj tvoju sestru. Ako si zvladla vychovu tvojich rodicov ty, zvladne ju aj tvoja sestra. Plus, ona ma velku vyhodu oproti tebe - ty si sa musela prebojovavat zivotom sama, sestra ma teba. Ver, ze to zvladne ako si to zvladla ty. V skole maju niektore sporty tiez. Moze chodit na kruzky, navstevovat druzinu. Merob z nej vacsie dieta, nez je.
Urob tak, ako to cítiš. Nemaj výčitky. Nakoniec sa ti časom aj tak ukáže, že veci sa mali stať presne tak, ako sa stali.
Koľko má sestra rokov?
Mám 17r syna s prvého vzťahu ako 13r sa rozhodol,že odíde žiť za otcom do Nemecka.. vtedy som mala 2r dcéru zo súčasného vzťahu. Dcére to zlomilo srdce. Stretávajú sa teraz ( všetci súrodenci)2 krát ročne,ale Terezka 7r za ním hocikedy plače, vždy sa má pýta ako by to bolo keby Jakubko bol u nás atď...
Ak je tvoja SESTRA mala, nelám jej srdce.
Určite chces žiť svoj život atď... Len keď tvoja maminka malá popôrodnú depresiu v čase keď mala byť ona s ňou si bola a ňou ty.. Určite má j tebe puto ktoré nemajú obyčajný súrodenci.
Možno by to bolo prehodnotiť poradiť sa tiež s nejakým odborníkom.
V každom prípade želám veľa šťastia
Ja si myslím, aj keď to bude bolestivé, že by bolo naj urobiť to teraz ,keď má zatiaľ len 6rokov. Čím neskôr, tým horšie. A hlavne, nechať malej priestor, nech vníma len jednu mamu a s ňou upevňuje puto. Nepredlzuj to, pride puberta a bude to 100x náročnejšie. Mama sa tiez naučí ked nebudes nablizku, fungovat ako to robila pri tebe ,ked si bola dieta. Ten najtazsi krok je na tebe, a bude to drsne, ale staré známe- co ta nezabije, to ťa posilni. Lahko sa to píše, mne by tiez srdce puklo ,ale čas je liek na všetko, ono sa to neskôr nejak zosúladí, zharmonizuje a mozno si povies s odstupom casu, ze keby si vedela, ze to takto zvladnete , mohla si to urobiť o co si skôr. Drzim palce, nech je sĺz a trapenia co najmenej, nech najdete v novych zaciatkoch len to pozitivne🍀🙏
Choď k psychológovi a samozrejme boli to. Každé odlúčenie boli, dokonca aj keď už tvoje biologické deti budú odchádzať bude bolieť. Teraz máme veľkú výhodu videohovor zadarmo na sociálnych sieťach. Sľub, jej že každý deň sa pripojis. Na druhej strane bude mať tvoja sestra veľa nových vnemov a povinnosti, takže toho času na teba by bolo aj tak pomenej. Nech ju dajú na krúžky aj tak sa vyplní časť času.
Toto je veľmi nepríjemná situácia. Aj pre jednu stranu (sestru a aj vašich rodičov) a aj pre druhú stranu (teba). A ak sa môžem opýtať, prečo ťa tak často potrebujú, prečo musíš byť často poruke? Zaujalo ma, že sa bojíš, že na niektoré veci nebude mať kto dohliadať. Na aké, je to niečo zásadné? Podľa mňa by si sa mala odsťahovať. Pokiaľ sestra nie je ohrozená v tom zmysle, že zanedbajú niečo životu dôležité, tak asi by som išla. Vieš.... Pravdepodobne tvoji rodičia už majú dosť rokov a je možné, že na financovaní jej života, štúdia, koníčkov a vlastne všetkého sa budeš podieľať ty, resp. možno to bude všetko už len na tebe. Čiže, tým, že kariérne vyrastieš a budeš mať viac financií, tým raz budeš môcť pomáhať aj jej viac. Takže nepriamo to robíš aj pre ňu, pozeraj sa na to takto 🙂 Chápem, že rozum ti hovorí, že máš ísť a srdce, že máš zostať. Asi by bolo dobré porozprávať sa zo psychológom, nech ti pomôže utriediť si myšlienky a dať rozum a srdce do súladu 🙂 Inak je pekné, že si sa ako 19 ročná mladá baba dala na takú pomoc o malé bábätko. A mama chodila s depresiou ku psychológovi/psychiatrovi? Inak sestru by som si často brávala. Na víkendy, na prázdniny. Aj ty tam chodievaj, aspoň minimálne na sviatky. Tvoj priateľ s tým bude OK? Treba aj na toto myslieť a porozprávať sa s nim o tom 🙂
Skús kontaktovať Návrat. Pracujú veľa s náhradnými rodinami (aj s nami, máme syna v pestúnskej starostlivosti). A veľa teda pracujú s deťmi, ktoré prišli o kontakt s osobou, ktorá sa oboch starala (či už matka, alebo profesionálna mama a podobne). Čiže som si istá, že budú vedieť pochopiť aj to, čo prežívaš ty a sestra, lebo naozaj si pre ňu bola materskou postavou. Pomôžu vám preklenúť to, pripraviť sa na zmenu, vám obom, a môžu vás ňou sprevádzať. Ak chces, ozvem sa konkrétne s týmto psychologicke, ktorá robí s nami, že na koho konkrétne by si sa mohla obrátiť 🙂 Sú vo viacerých mestách na Slovensku, ale dá sa aj online.
Každopádne - 6 rokov je už dosť veľa pokiaľ ide o prežívanie tvojej sestry. V 6 rokoch niektoré deti idú na internátnu skolu (napríklad nevidiace či nepočujúce), alebo matky začnú chodiť na týždňovky do zahraničia a podobne. Ty ju necháš samú ani v cudzom prostredí. A už je dosť veľká aj na rozumné zdôvodnenie - samozrejme, že jej aj tak bude za tebou smutno, ale bude si to už vedieť racionálne vysvetliť, nie ako keď napríklad my sme brali 9 mesačného syna naviazané ho na jeho profesionálnu mamu ku nám, úplne cudzím, tam sa nedá vysvetliť nic, veľmi tým trpel. Je možné, že to bude pre teba ťažšie než pre ňu. Lebo pre teba to bude väčšia zmena. Ale pozor - ak to neurobíš, aby si o 10 rokov nemala jej za zlé, že sa bude chcieť normálne zdravo osamostatniť, a ty jej budeš (možno podvedome) vyčítať, že si jej obetovala mladosť.
Myslim, ze ty to prezivas horsie ako zvysok rodiny. Ten vztah je pekny (aj ked netradicny), ale aby si raz sestre nebodaj nevycitala, ze si kvoli nej obetovala svoj zivot. Dnesna doba ponuka tolko moznosti, ako byt v kontakte, nemyslim si, ze bude nejaky problem. Povinnosti, ktore si riesila ty, proste preberu rodicia, sama vravis, ze tam to uz funguje v poriadku. O 4 roky to tiez nemusi byt z pohladu odputania sa lepsie, proste idealny cas nebude.
tak rob ako ti srdiecko kaze.. nemozes si zalozit dobru karieru blizsie pri nej teraz na par rokov? Alebo, sa stretavajte menej, ale tak postupne, pomalicky.. nech si zvyka, najdi jej dobru kamosku/kamosky. A samozrejme sustred sa na karieru a svoje vzdelanie, nezavislost a skus tak ucit aj svoju sestru. Zvladnete to. <3
@miadi podľa mňa, ja som to tak pochopila, toto je už až tak ako keď si niekto adoptuje mesacne dieta a potom mu po 6 rokoch povie dovi maj sa a odíde mu zo života....áno sú bio sestry ale psychicky zjavne nie...poradila by som sa s odborníkmi autorka ako vzťah upraviť do roviny sestra sestra , drzkaj sa máš to veru ťažké