Ako zvládnuť rozčarovanie z kúpy domu?

Vsetko co si vymenovala sa da riesit, odhlucnit steny, kuchynu neviem akej mas farby ale dat si co najbledsiu, idealne bielu kombinovat s drevenym dekorom. Opytaj sa muza ci sa neda nad kuchynu urobit svetlik aby si tam mala viac svetla. Skus tie nedostatky co ti vadia riesit a nie rozmyslat kam odist. Pre mna by mohol byt dom aj zlatymi tehlami postaveny ale v zivote by som do radovky byvat nesla.

@nevenka no des. Teraz su tie ceny nenormalne...Ale taky dom ako pises by som teda nekupila ani v najlepsej lokalite sveta...neviem teda cim je ta lokalita taka uzasna, ale my mame ozaj vsetko blizko ako som pisala, takze dobrych lokalit je asi viac.

Ahoj, myslím, že máš pravdu v tom, že je to vec psychicky, ako byť spokojní s tým, čo máme. Lebo podľa toho, čo píšeš, si zrejme ten typ, čo by nebol spokojný nikde. Všade totiž existujú výhody aj nevýhody a vždy sa dá nájsť niečo, čo v niektorých ohľadoch považuješ za lepšie. Výhody svojho bývania časom prestávaš vnímať, berieš ich, ako samozrejmosť. Muž je spokojný, deti tiež, prostredie super, susedia super, mesto. A teba to ťahá na dedinu, lebo sú tam lepšie domy za lacnejšie. Ale prečo sú lacnejšie? Lebo dedina.
Ja bývam na dedine, zhodou okolností tej istej, ako @tykat . Tiež som tu veľmi spokojná. Keď si písala, že ste pred 2 rokmi kúpili 7 ročný dom a ďalej o ňom píšeš, ako o starej barabizni, tak som sa úprimne rozosmiala. Náš dom bude mať o pár rokov 100 rokov a keď sme ho kúpili, bola to hnusná stará barabizňa. Jediné, čo bolo nové, bolo dostavané horné poschodie a strecha. Celý spodok sme prerobili úplne na nepoznanie. Stropy sme sami znižovali sadrokartónom a to o dosť, mne totiž práveže vysoké vadia, nižšie pôsobia útulnejšie. Kuchyňu mám tiež tmavú. Mám v nej síce veľké okno, ale pred ním sme postavili veľkú zastrešenú terasu, ktorá tieni. Preto mám v kuchyni dokopy 10 svietidiel, ani to všetko naraz nezažínam, lebo by mi oči z hlavy vypadli. 🤩
Proste, to, čo mi vadí, sa snažím odstrániť, alebo aspoň zmierniť. Ak sa to nedá, tak to akceptujem, ako fakt. Naozaj sa skús len psychicky nastaviť na to, že si tu spokojná, vnímaj viac tie pozitíva. Keby sa ti nedarilo, vždy sa môžete aj presťahovať, ale rátaj s tým, že to môžeš časom oľutovať, prípadne, že nebudeš spokojná ani tam. Všade sa nájde niečo, čo by ti mohlo vadiť.

Mňa teda dostalo že 9 - ročný dom je stará barabizňa. Veď to je dom v "najlepších rokoch". A ešte dlho bude. Tento tvoj výrok len ukazuje že mas nejaky problem v svojej hlave a nevidíš to realne. To sa stane, možno ti energia toho domu v niecom nesedí.

My byvame v dvojdome, je velky okolo 120m, ale ked sme sem prisli tak tiez som si nevedela zvyknut, bol to holodom a byvame tu len 3 mes. Von su len parkovacie miesta a v podstate vyjdes rovno na ulicu. To, co mi vadi je to, ze tvar domu je logicky obdlznik a neda sa to tak uplne dobre zariadit, izby 2 detske su mensie, skor bola vacsia chodba. Ale snazime sa z toho vytazit co najviac, cena bola super a v podstate sme vymenili byt za dom (doplatili malu cast) zariadime postupne.

Možno si typ, ktorý si ťažšie a dlho zvyká, ja som rovnaká. Trvalo mi polroka zvyknúť si na dom (išli sme z bytu) a teraz to tu milujem.
Daj tomu šancu ešte.

spekulujes mozno si taka povaha lokalitu skoly spokojnost deti menit kvoli hlupostiam co sa daju lahko vyriesit nie je rozumne

Vies co ti poviem ja? My sme kupovali stary dom (v dobrom stave) na zaciatku leta (par rokov dozadu) ale šok prisiel az zaciatkom zimy. Vsetci v celej dedine tu kuria drevom a kadejakym bordelom, niekedy sa nedá ist ani po vonku a pradlo mi smrdí ako z kotolne. Necakala som ze sa to tu niekde este takto robí, byvali sme predtym na dedine kde mali vsetci plyn... Dalsi bonus je smrad žúmp. Nie je tu kanalizacia a vypustaju to tu po zahradach po nociach kade tade, v lete v horucavach sa neda mat niekedy otvorene okno. A treti bonus je rozhlas. 3-4x denne. Nechodila som ani kocikovat na spánok, lebo by mi dieta vystrelo z toho hluku, pospat si po nocnej? Zabudni. Samotne oznamy by neboli problemom, ale pred nimi ako zvucku pústali tak nahlas rozne kolotočariny ze koniec.... amplion mame aj rovno pred domom, na urade ignor.... chapem tvoje sklamanie, ale je to vec, ktoru viete zmenit dobrym designom, odhlucnenie stien si svagrina nevie vynachvalit a to roky pocuvali iný hurhaj....

Dokonalá nehnuteľnosť neexistuje, vždy je to o kompromisoch. Teda, pokiaľ nemáš nekonečný zdroj peňazí 🙂 Je to naozaj také zlé, hrozné, že sa s tým nedá žiť? Ak máte hypo, na koľko máte zafixované úroky teraz (keďže ste kupovali v čase, keď boli síce ceny vyššie, ale úroky o inom, ako teraz). Lebo keby ste teraz predali, iný museli kupovať (neviem, kde máte dom, ale ceny klesli, ale nie v každej lokalite až tak výrazne a mám pocit, že sa aj držia) počítajte s novou hypotékou s o dosť s vyšším úrokom - aby vás nezaskočili splátky, aj skoro raz také vysoké.

@jaond19 Nekupovali ste v dedine, kde bývajú naši? Je to malá dedina so 600 obyvateľmi, po ceste nestretnem snáď nikdy nikoho, ale to preto, lebo všetci sú zatvorení v domoch a na dvore a pília drevo, resp. kosia :D V dedine je zavedený plyn, roky, ale všetci kúria so všeličím, lebo sa šetrí, žumpu vypúšťajú do záhrad, rozhlas 4 krát denne, potom predavači pečiva vytrubujú po dedine, predavači zeleniny, v lete melóny, rôzni zberači všeličoho, a psí brechot neustále, lebo každý má psa, a vždy sa nájde niekto, kto kašle na to, že jeho pes chodí po dedine a ostatní na neho štekajú celý deň, ako chodí od plotu k plotu. My bývame v meste v králikárni, ale tu je božské ticho a pokoj v porovnaní s tým, čo majú naši na dedine :D

@oblecenie99 hej este som nespomenula toto samovenčenie.... ked ide po ulici nejaky oriesok tak neriesim (síce šteká celá dedina ako o zivot), ale ked zbadam uz zdialky vlciaka tak nemam chut zistit aku ma naladu. Neviem kto by to riesil keby cosi taky pes spravil, nikde nikoho.... My sme sa sem nastahovali z maleho bytu kde sme moc nechceli investovat, bolo to prechodne byvanie a kde sme zazivali hluk a spálený smrad od susedov cez stupacky (nonstop) takze sme boli velmi hrrrr ist hlavne prec a zaujimal nas stav domu a nie az tak stav dediny celkovo.... co uz.

@nevenka Áno, malé. Muž je 100% HO. Takze nereálne takto fungovať. M2 nie sú všetko. Potrebuje mat kde robiť

@tulipanicek to je fakt
Priorita je okolie, susedia a infraštruktúra.

@slniecko5 mne trvalo roky si zvyknut na dom, pritom objektivne je to vsetko lepsie ako som byvala kedykolvek predtym 🤦😃

@nevenka no jasne :D ja by som vacsi ani dom nechcela … kto by to pratal 😂

Ja som teraz vo faze, ze sa nutim do toho byt spokojna s tym co mam, ale aj tak je to tazke a niekedy to tu ozaj nenavidim. Lebo viem, ze tu zostavam (leda ze, by som vyhrala v loterii). Najhorsie na tom celom je, ze sme si vsetko my vyberali, cize za (skoro) vsetko sme si sami ma vine 🙈
My sme kupovali pozemok, vyberali firmu, podorys domu - vsetko podla nasho vyberu. A az postupom casu som zistila, ze vsetko pre co sme sa rozhodli bolo na figu a s vela vecami nie som stastna.
V kuchyni mam cely rok tmu - pred kuchynskym oknom mame pristresok na auto. Obyvacku, spalnu a detsku mame na juznu stranu ale kedze my mame bungalov a sused ktory v rovnakom case staval ako my, ma poschodovy a ten nam tieni a cez zimu mame ako jediny zo susedov tien od polky oktobra do polky februara. Dalsim problemom sa ukazalo nas "drevodom". Z vonku je vsetko strasne pocut. Keby som to vedela, nikdy by som taky dom nechcela. A to ma privadza k dalsiemu problemu - sused 🤦‍♀️ Sused ma firmu a par pracovnikov. A jeho pracovnici su v kuse u suseda a stale nieco "pripravuju, chystaju, opravuju" a to presne vedla nasej terasy. A aj sa tam stravuju - oni si spravili na terase pec s kominom a vzdy ked varia (rozumej kazdy den v lete) ide dym k nam na terasu, ani vetrat nemozem, lebo vsetko ide dnu. O tom, kolko problemov sme mali s firmou, co nam stavala dom (davali sme robit na kluc) radsej pomlcim. To by bol moj prispevok raz taky dlhy.
Tak sa teraz snazim s tym nejako zmierit, aj ked si sem tam poplacem alebo zakricim od zlosti. Uz sme tu treti rok a stale dufam, ze sa to casom zlepsi.

Ahojte. velmi pekne vam dakujem za vsetky nazory. Ozaj je to asi skor u mna na psychologicku pomoc, lebo sa stale vraciam do minulosti a lutujem veci , ktore uz nemozem zmenit. Alebo este horsie obvinujem ludi, ze som sa kvoli nim dostala do takej situacii v ktorej som (to je ta nestastna rola obete). Dam na Vase rady, skusime si to tu textiliami, kvetinami este viac zvukovo odizolovat, riesim aj s firmami co robia odhlucnenie (aj ked akustika je strasne osemetna disciplina zistujem, mozeme aj vsetko urobit dobre, ale date do steny elektricku zastrcku, alebo svetlo a hned mate problem...a je toho viac, ozaj velmi delikatna zalezitost). Budem sa nazit hladat pozitiva, a nabuduce si dam pozor na akustiku (ale mozno podcenim zase nieco ine, vsetko ma vyhody a nevyhody). Tento dom teda predavat nebudeme a uvidime ako sa dalej budu vyvijat ceny/uroky. Momentalne by sme na tom mohli len stratit (urcite by sme museli ist s cenou dole). Takze sa nebudeme plasit, deti tu spokojne su, a ja budem castejsie chodievat do tohto lesa, co tu pobliz mame, to mi na moju ubolenu dusu, ktora sa stresuje a bicuje pre kazde "zle"(?) rozhodnutie pomoze najviac 🙂 Pekny dnik naozaj velmi pekne dakujem.

Este ma napada. Fix mame este na 8 rokov za pekny urok. Hypoteka sa da v pohode preniest na novu nehnutelnost, tam by sme nestratili. Paradoxne, tym ze si na toto zobrali taku vysoku hypo v case ked uroky boli ok sme vlastne umoznili ze by sme mohli ist kupovat nieco.ine, podobne drahe ( s novymi urokmi a novymi podmienkami by nam hypo nedali, alebo by sme kazdomesacne brutalne preplatili)...aj ked vraj nejaka pomoc od statu(aj ked to neviem ako funguje).

No v tomto ti poradia ženy, ktoré sú na to odborníčky, ale preniesť hypotéku na inú nehnuteľnosť vôbec nie je také jednoduché, chce to tuším ochotu aj na strane predávajúceho, a to založiť v prospech Vašej banky jeho nehnuteľnosť, a teda neviem ako ty, ale ja by som do toho nešla ani keby to bol neviem aký pokrvný príbuzný.. AK to tak nie, je prosím, opravte ma niekto, určite nechcem radiť zle. My sme takto jednu nehnuteľnosť predávali s hypo a kupovali ďalšiu, a dalo sa to urobiť jedine tak, že sme predali náš byt a z kúpnej ceny sme vyplatili zostatok hypotéky na našom pôvodnom byte a potom sme čerpali nový úver na nový byt ale pozor, už s novými podmienkami. Keďže nám tak či tak končila pomaly fixácia a zvažovali sme výmenu bytu za väčší, tak sme do toho išli. Vychytali sme ešte aké také normálnejšie podmienky, práve začiatkom roka 2023, ale ani náhodou to nie je už také, ako pri pôvodnej hypotéke. Neviem aký máte úrok, ale keď je to zafixovaná suma okolo toho jedného percenta, tak by som sakra zvážila, či mi tie zvuky tak vadia.. kukni súčasné úrokové sadzby. Neviem, ako to je so štátnou pomocou, to fakt netuším, či by ste ešte mali nárok, možno hej, keďže by ste brali novú hypotéku (tam je tuším aj faktor veku, príjmu a pod., treba si to naštudovať).

Z toho čo píšeš mi vychádza, nebudeš spokojná ani v novej nehnuteľnosti, sorry, radšej si treba vyriešiť prečo sa zožieras za minulosť

Ja ťa chápem ale že úplne len troška opačne. Máme postavený nový dom ktorý sme si sami navrhli no na mieste ktoré vyzeralo byť dobre ale keď tam bývam už skoro 2 roky tak ľutujem dosť že sme tam stavali dom. A keby som to vedela nikdy by sme tam pozemok nekúpili. Napriek tomu že bol za super peniaze. Ako je to nová štvrť všetko mladí ľudia s deťmi no neviem sa tam zaradiť. Ale že vôbec. Ani ja ani manžel. Cítim sa tam ako outsider. Dom je super a najhoršie na Tom je že ho postavil manžel skoro sám, takže by mi bolo ľúto ho predať. Ide o to že manžel tiež to nejak nerieši ale tiež má chápe a tiež povie že mám pravdu v Tom že to miesto kde bývame tak je o ničom. Deti tiež nie sú veľmi spokojné. Chceli by bývať niekde inde.(kde sme predtým bývali u rodičov pár rokov). Stále sa tam ťahajú chodia tam aj do školy a často máme kvôli tomu aj nezhody lebo chcú ísť za kamošmi alebo za babkou a ja proste nemôžem žiť na 2 miestach lebo potom nič nestíham. A deti sú ešte malé takže nechcem ich nechávať na starosti niekomu inému. Takže pendlujem hore dole a keby som mohla predám dom ale že v momente a si postavíme druhý ale teraz je všetko drahé už aj pozemky a vlastne kde by sme boli počas výstavby domu. A ako píšeš nemáme skoro žiadnu rezervu. Ešte ani fasádu ani plot nemáme pretože musíme šetriť na to ale popravde ani sa mi tam nechce investovat keď tam nemám chuť ani byť. Prvý rok ti bola katastrofa pre mňa. Ťažko som si zvykala a teraz vlastne sa len pretvarujem. Jedine šťastie že aspoň v Tom dome sa mi chce byť. Inak by som tam asi scvokla

Zaujímavé ako ste jej fakt všetky poradili že si má zvyknúť a že žiadny dom nebude 100 % tný.
Ja mám 100 % a som vnútorne spokojná so všetkým a je to úžasný pocit (porovnávam s ubytovaniami predtým) spokojnosti že je všetko ok. Alebo teda nejaké mini nedostatky by sa našli ale by som sa ich aj hanbila sem napísať fakt capinky ktore sa aj dajú opravit keby sa mi chce investovať.
Ale hento čo autorka píše nízke stropy, tmavá kuchyňa, zlá akustika su podĺa mňa už TRI veĺmi vazne vady a ja by som planovala zmenu domu. Vzhladom na financie ak to nejde tak nie hned ale do buducnosti. Brala by som to ako prechodné bydlisko kym najdem byvanie k mojej spokojnosti.
Ja som mala tiež všelico zlé na predchadzajucich byvaniach a preto som vedela co chcem. Mame už dost cez 40 obaja a vedeli sme čo chceme.
Keby som dom vyberala dom napriklad v 25ke tak isto tiež zle vyberiem lebo clovek este nepresiel vyvojom a skusanim toho co chce.
Ale teda naš posledny dom je postaveny podla mojho nakresu (uplne bez jedinej rady architekta mne vadilo že by mi mal do toho niekto zasahovať ja tu budem žiť) na pozemku ktory som si ja vybrala. Jediny pozemok kde som mala pocit od prvej sekundy ze VAU. Kecať do toho mohol len moj muž.
Fakt mi tu nevadí nič.

Vieš, čo znamená prenesenie hypotéky na inú nehnuteľnosť? Zisti si. Žiaden normálny človek s tým súhlasiť nebude, takže máš problém vyriešený. Na nehnuteľnosť za nové podmienky mať nebudete. So starou hypo je to zložitejšie... Nie je to tak, že kúpim, prepíšem. Budúci majiteľ by musel súhlasiť s prenesením hypo na jeho nehnuteľnosť a to nikto neurobí.
Navyše deti sú spokojné, tak sa uspokoj kvôli deťom. Čo by iný dali za to, aby bývali sami. Držím prsty, aby si si to v hlave vyriešila.

@blunka Vieš, možno je to tým, že nie každý má tie možnosti, kúpiť si pozemok, kde chce a ktorý sa mu páči a postaviť si na ňom dom presne podľa svojich predstáv. Navyše, z toho, čo autorka píše, mám silný dojem, že ona je ten typ, čo by nebol spokojný nikde. Tu, kde je, jej vadia nízke stropy, tmavá kuchyňa a zlá akustika. Spomína domy na dedine, kde by tieto nedostatky nemala. Ale tam by jej zase vadili iné veci, ktoré tu má a ani ich poriadne nevníma, ako pozitíva, berie ich, ako samozrejmosť. Napríklad už len to, že je to mesto. Jej deti pôjdu čoskoro na strednú školu, z tohoto hľadiska asi nikto nepochybuje, kde je výhodnejšie bývať. Ideálne riešenie: samostatný, veľký, po všetkých stránkach vyhovujúci dom v dobrej lokalite v meste, si nemôže dovoliť každý. Takže aj preto radíme uspokojiť sa s tým, čo má teraz. Keďže predtým bývali v podnájme, tak už aj tým "nevyhovujúcim" domom si dosť polepšili.

@h2 presne toto je ten problém, to myslenie "uspokojiť sa s tým, čo má teraz" veď "aj tým "nevyhovujúcim" domom si dosť polepšili".
Presne preto ĺudia bývajú a nie sú spokojní.
Presne ako starecké myslenie môjho svokra veď čosi máte, nevadí že tam nie ste šťastní a nevyhovuje vám to, ZVYKNITE SI.
Keby som to urobila boli by sme nešťastní celý život. Dokonca viac krát po sebe.
Autorka by vôbec nemusela byť na dedine nešťastná, mala by vysoké stropy, svetlú kuchyňu a kľud a to by u nej vyvážilo "dedinu" a vážila by si ako sa dobre presťahovala. A ak nie, znova by sa poučila čo jej vadí a čo nie. A našla by ideálny dom PRE SEBA.
Si pozri dedinské diskusie ako je to tu vždy 50:50 niekto oceňuje dedinu a niekto nikdy.
Tak isto panelák niekto oceňuje a niekto by tam nikdy nešiel.
Ona nehľadá ideálny dom všeobecne, ale ideálny dom PRE JEJ SPOKOJNOSŤ (inému by sa nemusel zdať taký super). A to čo potrebuje pre jej spokojnosť zistí len životom, skúšaním, nik sa jej nekáže sťahovať každé tri roky.

Tak toto: "Navyše, z toho, čo autorka píše, mám silný dojem, že ona je ten typ, čo by nebol spokojný nikde. " - by si si myslela aj o mne a asi si to myslí aj celá naša rodina.
Akurát že nespokojnosťou sme došli k dokonalosti. A presťahovať sa znova (tretí raz) považujem za jedno z najlepších rozhodnutí v živote a sme momentálne 100 % spokojní. A to popravde si myslím, že keď decká odídu z domu (sú v školke) bude nám dom moc veľký a predáme ho a kúpime niečo menšie vyhovujúce našim potrebám o 20 rokov.

Ja som autorke skôr chcela povedať, že sa oplatí ísť si za svojim snom.

@blunka lenže autorka píše aj, že nemajú na novú nehnuteľnosť, jedine žeby preniesli hypo, to je problém.
Takže je síce pekné ísť za svojím snom, no každý sa má zakrývať perinou na akú má.

@riamia91 Áno perinou akú má. Ani my nemáme na novú nehnuteľnosť, mali sme len 3i byt na hypo. a ten sme predali. Nerobím už vyše 5 rokov (MD, RD, úrad prace teraz vyše roka) a muž zarobí DO 1500 na živnosť a ma tlačitkovy mobil. Nikdy sme ani nič nezdedili, nedostali, myslím že sme možno aj pod priemerom, kupujem 99 % vecí z MK a Vinted. Na to aby si bol šťatný nemusíš byť bohatý. Za finančné možnosti čo MAŠ, prípadne + hypo na ktorú dosiahneš mi musíš zmenou a hľadaním NÁJSŤ TO NAJLEPŠIE pre teba.
Stále to je len o tom myslení že ľudia sa uspokoja so zlým, že nevadí že to je zlé musím si zvyknúť. Ja nie.
Ja by som v tom jej nevyhovujúcom dome s jej finančnými možnosťami nezostala a hľadala by som ďalej čo sa s tým dá urobiť aj keby som špekulovala 10-15 rokov ale išla by som si za svojim. Ty by si tam zostala.
Na spokojnosť nemusí mať nový dom v centre mesta. Musí mať dom ktorý JEJ vyhovuje a to bohužiaľ teraz nemá keďže sa sekli pri výbere (čo sa stane veľa ľuďom je to OK) a inak ako zmenením bydliska sa nemu nedostane keďže ide o väčšie vady domu.