Ako zvládnuť rozchod a získať úľavu?
Milionty krat ta ista tema. Ja viem. Po 3,5 roku rozchod. Definitivny. Strasne ma to boli a neviem co mam robit. Ako si pomoct a ulavit. Ostala som uplne sama. Rozvedena. Rozidena. 3 deti. 40 rokov.
Rozisiel sa so mnou laskavo. Ze nas vztah mu viac berie ako dava. Ze tomu daval sance rok a pol. A nic sa nezmenilo. Ze tento krat je to z jeho strany definitivne a uz viac proste nechce.
V zime sme planovali spolocne byvanie a potom sa to zacalo kazit. Az to takto vyvrcholilo. A ja som uplne na dne a zufala a idem sa zblaznit od bolesti. Neviem ako si ulavit. Ako to zvladnut. Som na nom psychicky strasne zavisla. Mala som len jeho. 😭😭😭😭😭😭😭😭😭😭
@autorka precitaj si svoju predoslu diskusiu este raz, dva, aj dvadsatkrat. Zeny na konovi su tu pre teba a tvoju podporu, ale musis sa vzchopit. Mas deti, pracu, byvanie, si samostatna nezavisla jednotka a opustas sa kvoli narcistickemu manipulatorovi, ktory v 40-tke byva u rodicov. Dost!
Vazne tu budeme vsetky nasrate, ked to bude znova o 20 stranach podpory, milasik ta milosrdne prijme spat a ty tu napises, ze vlastne je vsetko OK a pracujete na vztahu.
Velmi ti zelam odputanie od neho.
@romanovic dakujem, aj ja si to zelam. preto sem pisem. preto som si vymazala jeho cislo, preto chodim na terapiu. citam si vase prispevky stale dookola. potrebujem samu seba presvedcit. je to narocne.
ja som strasne vdacna za kazdy jeden prispevok. lebo ja uz naozaj neverim sama sebe. on zo mna urobil uplne zleho cloveka, povedal mi hnusne veci, ze som toxicka, ze som zla, ze ma takuto nikdy nikto nebude chciet a ze v toxickom manzelstve som vydrzala tak dlho len preto, lebo som rovnako toxicka ako bol moj ex.
hnusne bolo aj to, ked mi povedal, ze prenho je tento rozchod definitivny uz 1,5 roka.
pritom sme planovali spolocne byvanie! realne na tom pracoval.
neviem, ako by som to popisala.
vynori sa mi nejaka situacia, o ktorej si myslim, ze som nic zle neurobila. a nasledne sa mi v hlave vynori jeho hlas, ktory mi zas a znova opakuje, co zle som urobila, ako som ho ranila a ako som mu ublizila. a takto sa to vo mne stale bije. to, co citim versus to, co mi on hovoril.
ked som taketo veci od neho pocuvala 3 roky, tak jasne, ze sa spochybnujem a neverim si. na zaciatku ma vedel este pochvalit a obdivovat, potom uz vobec. uz to bola len kritika. ze som zly clovek a nikdy sa proste nezmenim. a ked som mu povedala a poukazala na to, ze co vsetko som uz zmenila, tak to uplne zmietol zo stola. ze nie. ze to je malo. to sa nerata.
@autorka ale on sa k Tebe správal presne tak aká si. A Ty si bola k nemu tiež taká, aký je on. Vy obaja máte na svoj vek nezrelé správanie vo vzťahu. Píšeš, že si na ňom závislá, teda ako dieťa, ale hnevalo Ťa, že sa k Tebe ako k dieťaťu správal. Ste si navzájom zrkadlili svoje osobnosti. Ty nemáš šancu na normálnejší vzťah, keď na sebe nepopracuješ. Zasa si nájdeš takéhoto, ktorý vraj bude manipulátor, ale z Teba srší to, aby Ťa manipuloval a správal sa takto k Tebe. Ani on nebol svätý, tiež sa nespráva na svoj vek, ale to je jeho život. Na Tvojom mieste kašlem na neho a radšej sa snažím spoznať samú seba, popracovať na sebeláske, na vzorcoch správania sa, emočnej stabilite, aby sa zo mňa stala žena hodná plnohodnotného vyrovnaného vzťahu. Držím palce.
Len tak pre potešenie
@anketkarka ano, chovala som sa zo zaciatku zavistlostlivo. a jemu to velmi prekazalo. tak som s tym postupne prestavala. aj s pomocou terapie a prace na sebe. tiez sa mi nepaci byt na niekom zavisla. takze som sa ucila stanovovat si hranice, venovat sa sebe.
ale napr fakt neviem, ako je to v normalnom vztahu a aka je normalna reakcia. necham si poradit.
napr mali sme naplanovanu spolocnu sobotu (jediny den za dva tyzdne, co sme mohli byt spolu). a jemu v noci predtym volal brat, ze nech ho ide rano zobrat kamsi. proste o siestej rano musel vyrazit a vratil sa podvecer.
ked mi to povedal, tak som ostala smutna, ze spolu nebudeme.
to bolo cele. ziadne vycitky, otazky, nic. len som ostala smutna a objala som ho.
no a uz hned chytil nervy, ze on ma teraz kvoli mne vycitky, ze som smutna.
a ja uz som to potom neriesila, nevyhadzovala na oci, nic. len v ten prvy moment som bola smutna.
bola to patologicka reakcia mojej strany? keby sme spolu byvali a travili vela casu, tak mi je jedno. ale ked sme boli spolu malicko, tak mi bolo luto kazdeho momentu.
@minenkak dakujem, ale ozaj mi je teraz zle z kazdeho chlapa.
@anketkarka a ano, asi to zo mna srsi. ze som neustale v tej submisivnej polohe. ked som sa aj snazila si stanovit hranice voci nemu, tak to malokedy respektoval. to mi povedala aj terapeutka. ze hranice si uz stanovit viem, ale zaostavam v tom dodrziavani.
viem, ze problem je v tom, ze som cely zivot prezila v nastaveni, ze lasku si musim zasluzit. takze sa vo vztahoch strasne snazim a idem sama proti sebe. co sa potom samozrejme niekde prejavi. napr ziarlivostou
Ty strasne tuzis po naplneni, ze niekto tu bude pre teba a kvoli tebe. Stred sveta, vesmiru, vyvolena, jedina, ziadana.
On zas po tom, ze sa nemusi bat straty, odstrcenia, ak sa ozve. Ze moze byt ten veduci, nie poslusny, ten rozhodny, nie ten nacuvajuci, co druhi chcu. Ten odvazny, sebaisty.
Tak ste si sadli do rany ako kluc a zamka. Obaja ste spociatku naplnili nachvilku potreby toho druheho. Ibaze v realite idu tie potreby proti sebe.
Ty chces byt prijimana, zboznovana, rovnocenna, on ten posluchany, obdivovany, rozhodujuci, obklopeny uctivym nacuvanim.
Obaja ste ako suche studne, co pistia po vode.
Kamoske preto nemukol, lebo vie, ze ona ho vyciarkne jedna-dve. Naozaj nie je na neho odkazana. Tak neriskoval, i ked sa mu jej posmech nelubil. Prehltol to.
Tebe robil vycitky, lebo vedel o tvojej zavislej potrebe. Davala si ju podvedome roznym spobom casto najavo. Tak sa odvazil. Ty si naplnala jeho potrebu byt ten rozhodujuci, veduci.
Paradoxne sa stalo ale to, co sa zvycajne stane velakrat. Ze taky clovek s ponicenymi hodnotami vyuzije toho druheho ako odrazovy mostik. Na nom nacerpa to, co mu chyba a zachova sa ako dieta, co dospelo. Zrazu uvidi siroky obzor, co doteraz nevnimal a ten kopec moznosti. Ma pocit, ze uz je konecne silny. Uvedomi/mysli si, ze ma na viac. Zrazu sa citi obmedzovany partnerom.
Vtedy roztiahne kridla a da partnerovi zbohom, ako dieta, co vylezi z rodneho hniezda.
(plus u vas skoncili tie povestne prve 2 roky, ked vztah este zivi prvotna chemia a ocividne u neho sa to nepreklopilo nikam dalej.).
Tebe neostava ine ako zacat zivit svoju sebelasku. To je tvoja slabina, co ti kazi vztahy. Robi ta hladnou po naplneni zvonka (co nikdy nefunguje, nikdy tak nebudes mat dost a vzdy budes trpiet po peknom zaciatku pocitom, ze je toho stale menej a menej, a nikdy nie dost). To ta nasledne robi zavislou na tom druhom a jeho prejavoch, ktore vnimas velmi citlivo, az precitlivelo. Hodnotis, pitvas pomaly kazdu nuansu, lahko z toho upadas hned do neistoty, obav, sklamania. Hovoris si veci ako: keby mu na mne zalezalo, tak… (ostane so mnou doma, urobi hento a tamto…)
Co zas nasledne ta robi ziarlivou a nevies zadrzat sarkasticke vycitky (ktorymi tryznis ako toho druheho, tak martyrsky a masochisticky aj seba).
Teraz budes smutna. To sa neda utat razom. Budes sa trapit. Ale to prejde.
A v prvom rade naucit sa milovat seba vyzaduje odpustit jemu, pochopit ho, uvidiet jeho vlastne trapenie objektivne. Nelutovat ho ale. Len mat pochopenie. Placa sa v tom svojom presne ako ty v tom svojom.
A hlavne - odpustit sebe. Ze si, aka si. Ze robis chyby. Nie je dolezite, ze ich robis, ale ze sa z nich poucis a ze uznas svoje slabiny. No uz sa nimi nenechas ovladat.
Napr. pri ziarlivostnych myslienkach si povedat: nie nepoviem to. Just sa neozvem.
Spociatku je to peklo. Potom si hrda, ze si to jednak ovladla, jednak ked to predychas, zistis, ze mas zrazu trochu odstup a cely ten moment, ked si to uz mala nutkavo na jazyku, vnimas inak. Zrazu vies, ze chces povedat nieco ine, ci chapes, ze to za ziaden koment nestalo.
Proste male vyhry nad sebou. A to je boj najtazsi. Ten sice nikto nevidi, no ked ten vyhravas, je to najvacsie vitazstvo. Nan mozes byt pravom hrda.
A to bude po kvapkach vlievat sebadoveru. A ta zas sebalasku.
@autorka podľa toho čo píšeš, tak by potreboval terapiu aj on. Neviem čo Ti povedala terapeutka o dôslednosť vynucovania si svojich hraníc. Ale mám taký pocit, že si nebola dôsledná pre ten nedostatok sebelasky a tým, že si neveríš. Preto si bola ochotná s ním byť a aj teraz Ti chýba a pritom je jasné, že ten vzťah Ti viac v sebahodnote škodil ako prospieval. Problém submisivity žien je v tom, že nevyrovnaný chlap sa ju snaží zneužiť. Nevie si ju vážiť a oceniť svojim správaním tak ako To tu nejaká žena písala, že by si mala byť u nich doma, aby si zažila pekné správanie muža k žene. Ale s tým Ty nič nenarobíš, že Tvoj partner to nevedel. To bola časť jeho lekcie vo vzťahu, ktorú zjavne nepochopil a bude sa mu zrkadliť ďalej v živote.
S terapeutkou riešiš sebelásku? To je asi najťažšia lekcia. A keď si dovolíš niekedy poľaviť v snahe pracovať na sebe, to je tiež prejav sebelásky. Prijať sa takú aká si, lebo aj taká si jedinečná a úžasná. Najlepšia aká môžeš byť a ľúbiť sa.
@moonlight1210 v mnohom bol Tvoj prispevok najvystiznejsi. Ja sa nanho vobec nehnevam. Ja citim lutost ze som ho tak trapila. Trapili sme sa navzajom.
Ano, ja som sa citila hrozne neista v tom vztahu. Lebo nemam istotu v sebe, nemam vobec sebalasku a absolutne netusim ako ju najst, ci to vobec dokazem. Preto sa citim prazdna, preto som chcela po nom aby mi tuto potrebu naplnal.
@anketkarka da sa vobec naucit sebalaske? Bez nej nikdy stastna nebudem 😞
no to je ako z časopisu vystrihnutý totálny toxik ten tvoj ex. bože tak sa podobá správaním na mojho, tiez nemal deti, ale presne vedel, ako mam vychovavat ja svoje, čo mam robit ja inak, lepšie, pritom mi bol iba piatym kolesom na voze, finančne negramotný blb, tiez si ma omotal okolo prsta, aka som niktoška bez neho (teraz ked si to čítam čo práve píšem, nemôžem uverit, ze som toto dovolila) a zároveň neuznal chybu, všetci mohli za všetko...
rozchod s ním bol mojim liekom a cestou k sebelaske. kazdym dnom som bola silnejšia a silnejšia práve bez neho. a tak urob aj ty. to je iba iluzia, ta vasa laska. to nie je skutočná láska. iba tvoj ideál, ale on nie je dobry chlap, to nie je nič spoločné so zdravým a normálnym vztahom čo máte vy. a cim dlhsie budes sama a dostaneš sa spod jeho nadvlády, tym viac ti bude vyhovovat byt sama a ked sa z toho vyliečiš, ver mi, už budeš velmi opatrna v tom, komu svoje srdce odovzdas. a presne to je to, že sa budeš chránit, to je začiatok sebelasky 🙂
@autorka sebelaska je aj to, že si ho netrápila. Dávali ste si spoločne životné lekcie, ktoré vás posúvali vpred. Bola si pre neho tá perfektná, aby pochopil a on zasa pre Teba aby si pochopila a strážila si hranice. Ste sa našli. Ono vždy nájdeš vo vzťahu presne toho, koho práve potrebuješ. Keď potrebuješ hulváta, tak nájdeš hulváta. Vždy toho, kto Ti pomáha nájst samú seba. Len to tak brať a pochopiť to. Sebeláska je aj v maličkostiach, v prijatí samej seba taká aká som. Najlepšia verzia samej seba práve tu a teraz. Dovoliť si byť perfektne neperfektná. Ak Ti iné nezaberá, tak si to hovor každý deň viackrát do zrkadla.
@banderaska29
@anketkarka ach. Citam co pisete, on mi to cely cas hovoril o tej sebalaske. Ale tym, ze som tak lahko manipulovatelna, tak on uz potom do toho sklzol. Lebo chcel, aby som pochopila, aby som to zmenila.
A snazil sa ma do toho vmanipulovat. Ale to sa samozrejme neda. Ku koncu uz proste len stratil nervy a kaslal na nejake vysvetlovanie, uz na mna proste len hukal
Aj tak to stale vnutorne nechcem prijat ze je navzdy koniec 😞
Ach 🙈🙈 tebe niet pomoci, ten chlap je toxic ako moj byvaly. Ked najdes normalneho muza, alebo ked len budes sama, pochopis ze to je kus toxickeho kkta, co ta manipuloval. Je to vadny kus, bud rada, ze si sa ho zbavila (btw nezbavila, urcite planuje sa vratit). To, co citis, je vplyvom jeho niekolkorocnej manipulacie, aka si nemozna a ze ta nikto takuto mat rad nebude. Nemysli uz na neho a v ziadnom pripade neustup a nevrat sa k nemu, ani keby pod oknami so zasnubakom cakal..mysli na svoje deti, ze potrebuju mamu a nie trosku, co ju nejaky jebo nici
@banderaska29 keby som dokazala samu seba presvedcit, ze nebol dobry, tak je to cele jednoduchsie. Ja ho miesto toho stale ospravedlnujem a zastavam sa ho. Stale si hovorim, ze som veci vnimala skreslene.
Faktom ale je, ze on mal vzdy strasne nervy, ked som si urobila podla seba. Hovoril mi stale, ze som priserne tvrdohlava.
Mal ochotu mi poradit, ale ked som nepocuvla, tak sa hneval. A to som si vsimla, ze robi aj svojej mame. Ze jej hovori co a ako ma robit.
A faktom je aj to, ze zhadzoval moje emocie. Bud som bola az prilis vesela (vystartovana), to mu vadilo. Alebo som bola prilis smutna podla neho bezdovodne. On vyzadoval stabilitu odo mna.
Nedokazal napr pochopit, ze ked riesim cez den milion veci, tak ja proste nemam priestor na to, aby som sa stale sustredila co poviem, akym tonom a akym slovosledom. Takze som proste obcas povedala blbost, tu som hned zobrala spat ale uz sa hneval.
V tom bol obrovsky rozdiel medzi nami. On cele dni riesil iba pracu, kde nemal ziadnu zodpovednost a potom seba. To bolo vsetko.
Ja ako slobodna matka s domom, zahradou, detmi, dvoma pracami som proste v jednom kole.
Toho volneho casu som mala podstatne menej ako on, takze sa mi musel prisposobovat. A to mu vadilo.
Ja som taka trosku crazy, chaoticka, vrham sa do kazdeho dobrodruzstva po hlave, milujem nove zazitky, spoznavat ludi. Jemu toto vsetko vadilo. Ja vlastne ani neviem co mal na mne rad
@dadis ano. Mas pravdu. Vsak s nim to bolo ako na hojdacke. Par dni dobre a potom konflikt. Kvoli nicomu. Raz sa strasne vytocil, lebo sme cely den robili na mojej zahrade. A on mi chcel potom pustit v TV nieco co ho zaujalo. Malo to mozno 10minut. Povedala som mu ze ci to nemozme pozriet neskor. A on hned na mna zatlacil, ze nie, hned. Tak ja ze ok. Ale strasne ma to nebavilo, nevedela som sa sustredit. Tak som si tukla do mobilu. A presne v tej chvili na mna pozrel. Ja som sa usmiala a povedala ze prepac, ja sa na to neviem sustredit. On chytil uplne nervy, ze si ho vobec nevazim, ze on kvoli mne cely den robil na zahrade a ja sa nemozem chvilu divat na TV s nim. Proste kvoli uplnej hluposti urobil cirkus a ja som potom musela prist za nim a odprosovat ho, lebo vsak to dusno ma ubijalo. Tak mi potom samozrejme nezabudol otrieskat o hlavu ako som mu otravila cely vecer
Musim si pripominat tieto momenty. Aby som to nemala v hlave zafixovane, ze konflikty vznikali kvoli mne. On ma dotlacil do pozerania TV aj ked som jasne povedala ze som prilis unavena a potom sa vytocil ked zistil ze pozeram na mobil. Par sekund to bolo. Ze som neuctiva a bla bla bla.
Ked bola situacia opacna, ze mal na mna napr 10 minut cas a stravil ho tym, ze si s mamou pisal na whatsappe tak zas som bola ja ta zla, lebo mi to něa co prekazat. Potom priznal, ze nic dolezite neriesili, ze nemusel si s nou pisat, ze mi chcel urobit nervy. Toto mi inak casto hovoril. Ze robi nieco, aby ma vytocil, tak, ako ja vytacam jeho. Ale ja som ho nikdy nenahnevala zamerne. On sa ma snazil cielene vytocit. Aj si to priznal. Ale ja som sa len velmi zriedka nechala nahnevat, nenahnevam sa tak lahko a rychlo ma to zvykne prejst, ked ide o hlupost. Ale to je tiez o tej sebahodnote
ty mi pripadaš ako človek, čo si dobrovolne chodi pre facky, ty si ideal do sado maso..aby niekto kričal na mna, že nekukam tv..čo si nesvojpravna? on asi tiež nebude ok
ale ako hovorim, nakloň si, ho žobraj, škemraj, ešte ti priloži ( na tvoju radosť)
@karolinakr nekrical. Len sa zdul, odisiel a povedal mi ze som mu otravila cely vecer.
No vsak hej. Nechala som ho casto so sebou zametat. Vdaka terapii som sa vsak naucila si davat hranice. To sa mu moc nepacilo, tak na mna potom tlacil a ten tlak som uz zvycajne neudrzala a ustupila
treba vediet odkial pokial...laska a motyle v bruchu su 1 vec a charakter a spravanie druha..možem byt neviem ako zamilovaná, toto sa neoddeĺuje, ked vidím, čo stvara, ta laska sa zmenšuje, nie že zvačšuje
Niekedy ma strasne cvicil. V mojom najlepsom zaujme samozrejme 🙂 musela som mu ja hovorit cim som ho nahnevala. A kde som urobila chybu. A vzdy ma nutil si priznat chybu aj ked ja som to tak necitila. Ale pre pokoj som sa teda priznavala a obvinovala aby nebol este viac nastvany.
Ze jeho stve, ked sa vyhovaram. Ze si mam priznat chybu a bude pokoj. Niekedy bol, niekedy nie
vy ste BDSM
@karolinakr ked on mi vzdy povedal ze sa skaredo sprava lebo ja som k tomu donutila a ze to je teda moja vina.
Pred mesiacom sme mali konflikt po ktorom sa so mnou tyzden nebavil.
Krical na mna kvoli tomu ze som mala vo svojom dome neporiadok. Bol velmi expresivny a naozaj neprijemny.
Ja som mu povedala ze toto pocuvat nemusim a odisla som do inej miestnosti.
On tam za mnou nabehol, pokracoval v kriku, mne uz len slzy tiekli a cele to ukoncil tym, ze ked revem, tak on sa citi ako chrapun a ze to je teda moja vina ze sa tak citi. Potom buchol dverami a tyzden sa neozval.
@banderaska29 ja mam proste v hlave strasny zmatok. On to cely cas prezentoval tak, ze on sa ku mne chova laskavo, uctivo a s respektom a ja si to nevazim a neoplacam mu to dostatocne. nosil mi drobne pozornosti, kvety, ked som potrebovala nieco, tak vzdy pomohol. naozaj navonok uzasny chlap.
ale boli tam potom aj tie dalsie situacie. tie, v ktorych som sa necitila dobre. situacie, kedy popieral a bagatelizoval moje emocie, situacie, kedy ma poucoval, kedy sa ku mne choval akoby som bola male decko, co potrebuje vedenie. ked mi hovoril ako mam vychovavat svoje deti, ako sa mam starat o svoj dom, ako mam komunikovat. a ked som jeho rady nepocuvla, tak sa vedel na to velmi nahnevat.
bol strasne citlivy na seba.
vzdy mi hovoril, ze aky bol poslusny a ako nikdy rodicom nepapuloval a ako ich pocuval a respektoval.
potom som sa raz bavila s jeho kamosom a on sa uplne rozosmial, ked to pocul, ze to nie je pravda, ze on s rodicmi stale o vsetkom diskutoval.
tak som to povedala exovi velmi opatrnym sposobom, aby som ho neurazila. len tak, ze ako bude reagovat. nenahneval sa, ale hned to otocil proti mne, ze som to zle interpretovala a ze to ten kamos urcite tak nepovedal. takze sa ho to jednoznacne dotklo a urazilo.
a zlym znamenim je asi aj to, ze som sa uz casto krat aj bala nieco povedat, lebo som vedela, ze sa nahneva. a tym som stale potlacala samu seba.
on odo mna neustale vyzadoval vdacnost za vsetko. napr za mnou prisiel a ja som mu mala byt vdacna ze mi venuje svoj cas. a ked prisiel v uplne nevhodnu dobu pre mna a som mu to povedala, tak sa nahneval, ze mam byt vdacna, ze vobec prisiel a co riesim.
ja naozaj nemam pocit, ze som bola placliva troska. akoze ano, boli situacie, kedy som sa rutila a hysacila (napr ked syn dostal chemoterapiu, alebo ked mi hrozilo, ze skoncim na ulici) ale inak som totalne sebestacna a nemala som problem si urobit program bez neho.
teraz mi to pride smiesne, lebo ja ked som stresovala napr kvoli synovej chorobe, tak mi hovoril, ze nemam riesit, ze aj tak s tym nic neurobim. ale on sa raz napr rozculoval kvoli tomu, ze billa mala flaskomat na parkovisku a nie vnutri a z takejto doslova hluposti bol otraveny pol dna. a nemohla som mu ani nic povedat, lebo on ma nervy a mam ho nechat tak.
keby to bolo opacne, ze ja mam nervy na nieco a som neprijemna, tak by hned na mna vyletel, ze mu otravujem den svojou nepohodou.
dakujem Ti za povzbudive slova, strasne verim, ze ma raz naozaj niekto bude milovat, ze aj ja zazijem ten pocit.