Ako zvládnuť svokru a zachovať rodinný pokoj?

Nebudem vam vedieť všetko vysvetlit lebo to by bol veľmi dlhý článok na čítanie , skúsim to skrátiť , žijeme v Košiciach mame pol ročnú dcérku (prvé a jedine vnúča) , svokrovci žijú vo Zvolene tak asi viete že to nie je na skok. Od kedy som otehotnela jej preplo začala sa chovať ako by sa ona išla stať matkou , všetko čítala a učila sa ako keby na materstvo ako strihať nechty atď. Kontrolovala ma cez telefon ci mám ponožky na nohách lebo prechladnem. Nemajú žiadny život žiadne hobby len jediného syna a vnúča , každý deň by chceli volať, a čo mi vadí ešte viac že dosť často k nám chcú chodiť , teraz chcú prísť po 3 týždňoch … povedala som mužovi že ako si ich naučí tak ich bude mať , ak by od začiatku nastavil nejaké “pravidla” že každé 2 mesiace tak by mi to nerobilo problém ale oni pravidelne každý mesiac sa k nám dotrepú a mne to už lezie na nervy lebo viem že svokra nie je psychicky v poriadku a je narušená nonstop len že malej je určite zima , furt sa pýta či kakala , každý deň si neodpustí otázku “a kakuškala už?” A nonstop s tou zimou mi už tiež lezie na nervy , potom ten tón hlasu ako hovorí k nej , no proste je toho veľmi veľa ale nebudem to tu písať všetko to sa ani nedá , no naserie každý deň s niečim vždy plačem potom od nervov po telefonáte , rozhodena som z nej každý deň aj cez mobil , nechcem aby chodili k nám každý mesiac ale ja nemôžem povedať mužovi že nenavidim jeho matku tak ako to vyriešiť inak sa už obesim …. Potom aj muž nadáva že tiež sa neteší že prídu že tiež z toho nie je nadšený ale keď sa ho spýtajú či môžu tak povie “samozrejme kedykolvek môžte” namiesto toho aby povedal aby nechodili tak často , ide ma poraziť už naozaj