Ako zvládnuť úzkostlivých rodičov bez napätia?
Odmalička sú moji rodičia voči mne úzkostliví. Nikdy mi nič nedovolili ako pubertiačke a mávali katastrofálne scenáre. Tie majú doteraz, aj keď som už dávno dospelá. Pozvali ma v sobotu s rodinnými známymi na návštevu, ja som povedala, že bohužiaľ ale tento víkend mám program. Mama veľmi vyzvedala a odpinkala som ju tým, že idem na chatu s bývalými kolegami (aj keď mám iný program ale to keby poviem, by to bolo ešte horšie). Myslela som, že bude s tým ok a dá pokoj a ona chytila hysterickú scénu, že ma tam niekto znás... a podobne. Takéto reakcie máva aj keď idem s kamarátmi niekam na párty alebo na výlet do zahraničia, vsugerúvala mi takéto scenáre, že sa mi niečo katastrofické stane. Ja sama o sebe som úzkostlivá povaha a toto mi teda naozaj nepomáha. Viackrát sme sa o tom bavili a oni tvrdia, že sa o mňa boja. Počas puberty aj keď som mala po 18tke a mala normálneho frajera, prvého pólroka mi vsugerovávali, že spolu nemáme mať sex, lebo môžem otehotnieť, môže ma nakaziť chorobou a podobne.. A takto sa správali voči každému chlapovi, s ktorým som čo i len randila. O poslednom bývalom tvrdili, že bol so mnou len aby ma obral o byt, ktorý som od nich dostala. Nechcem prerušiť rodinné vzťahy ale mám pocit občas, že sa zbláznim z tohto ich mindsetu. Sranda je, že pred kamarátmi a vzdialenou rodinou sú úplne v pohode a ešte ma zvykli zhadzovať, keď som bývala v lete doma a nikam nešla. Tvária sa jak úplne iní ľudia. Čo by ste mi poradili? Žiaľ normálna diskusia nikdy nepomohla, vždy to len zhoršilo napätie.
Najsmutnejsie z toho mne pride to,ze im klames. Ano,mami,idem tam a tam ( pravda) a nic s tym nenarobis.Ludia idu aj do dzungle,aj cez pol sveta medzi cudzich a ich mamy sa za nich len modlia a vsetci to preziju😉 ( moja dcera a ja)
@biba_18 ale ty si asi iný typ rodiča. Oni sú schopní mi zvoniť doma, vyvolávať celú noc a vypisovať kadejaké správy vydieračské, teda mama..
@janinah to keby neurobím ona ma tak vydeptá, že tam ani nepôjdem.. Lebo vždy sa môže niečo stať, a ona mi začne vsugerovať, ak to je ďaleko, že nabúrame, v zahraničí nás zdrogujú a podobne a toto naozaj nechceš počuť pred výletom, na ktorý sa tešíš
neodpovedz... stíšiš si zvuk a dohodni sa s ostatnou rodinou nech ťa kontaktujú oni ak by sa niečo urgentné stalo ... alebo ako robím ja môjmu bratovi keď má záchvat - dvihne na mňa hlas, zložím mu bez pardonu ... zavolá znovu, dvihnem mu, znova začne kričať, znova zložím ...
Som myslela ,že si pubertiačka.ale oni ti to v dospelosti robia,keď si osamostatnena.no čo ja viem, asi pomenej a pomenej sa kontaktovať
Aj keď je to hrozne,lebo rodičia.
Je to taká vydieračska láska,či ako to nazvať.
Ja by som nemala chuť im ani nič hovoriť
Strach toto čítať. Verím tomu, ale ze to nemyslia zle.
Obráť to na srandu... Idem na chatu a určite má tam znasilnia, zarežú, alebo tam spadne meteorit.
Pohladaj nejaké “bio-eko” články, že keď na zlé myslia, tak to zlo na astrálnej úrovni 😁 vlastne do života privolávajú, inak neviem… asi len jedným uchom dnu a druhým von 🤷🏼♀️
Úplne na rovnako som to mala aj ja. Ja som mala ešte extrémnejších rodičov a puberta bola pre mňa psycho trýznenie. Cca do 22 rokov som nemala pocit, že môžem byť doma úprimná a na rovinu povedať kam a s kým idem. Iba samé tajnosti a lži, aby to bolo ako tak znesiteľnejšie. Viem, že takto určite nechcem vychovávať ja svoje deti. Hoci mám dcéru a už teraz sa bojím, čo to bude o pár rokov, ale zaprisahala som sa, že s ňou budem viesť otvorené dialógy a pod.
Čo pomohlo? Odsťahovala som sa. Zíde z očí, zíde z mysle, aspoň čiastočne.
Dlho sa fixoval môj vzťah s rodičmi, veeeelmi dlho. Neprestanú mať o Teba strach a mama ťa neprestane kontrolovať. Ale treba naozaj začať dávkovať pravdu, hoci je to pre nich nepríjemné. Keď som povedala mame, že idem spať ku kamarátke, namiesto toho, aby som ostala pri návšteve "domoviny" späť u nej, narovinu som oznámila, že budeme u kamošky na byte piť víno a ohovárať chlapov a že teda odmietam ísť o 22:00 domov. Povedať to pred 15 rokmi - katastrofa. Ale ako vravím, pomaly, postupne dávkovať pravdu a oni si časom (rokmi) zvyknú. 🤷🏼♀️
Pritakaj na vsetko hrozne co sa ti moze stat a neidporuj,ked chces mat klud tak vypni zvocek doma a v telefone si ich na ten cas zablokuj a ked si oddychnes zas vsetko zapni,oni si zvyknu
@baboobchod fakt? 😐
@helenbozka lenže mne veľmi zle robia tie ich scenáre. Keď ti to niekto pripomína x dní dookola.. Ja sa naozaj občas bojím aby som nenabúrala, nehavarovala na aute alebo aby sa mi naozaj niečo vážne a tragické nestalo..
@zzzzza čo fakt?
Alebo príklad s tým otehotnením, vsugerovavala mi, že zo sexu môžem byť tehotná a bla bla, nám sa raz pretrhol kondóm a ja som pár dní nespala, lebo veď čo ak.. a ešte nedajbože jej reakcia by bola, že hovorila som ti to.. to nehovorím o prednáškach o potratoch, po ktorých nebudem mať nikdy deti..
len sa o teba boja. ešte nemáš vlastné deti, potom pochopíš
@zmrzlinka8 nie. ja mám dieťa a nechápem ich ...
@zmrzlinka8 čo pochopím? že do 50 ma budú strašiť aby som nežila život, nevychádzala z domu, lebo aj na prechode ťa môže zraziť? :D Nepojdem nikam na dovolenku, lebo môžem nabúrať, v reštaurácii ma môžu otráviť, nafetovať, môže padnúť lietadlo? :D
No, lebo tu úzkosť preniesli na teba toľko o tom kuvikaju, že to máš v hlave.A ty to raz budeš robiť svojim deťom😉stať sa môže niečo aj pred domom.Maju strach pochopiteľne, ale nemôže to prejsť až do takej fóbie.Tiez mám strach, keď ide dcéra do mesta a večer domov, ale nemôžem ju držať doma.Je to môj strach ja s tým musím bojovať.Ked jej budem hovoriť ako v meste ju môže niekto olupit, hodiť jej niečo do poháru bude mať obavy poviem čo sa môže stať, dávaj si pozor, keď sa zdrzis daj vedieť, ale čo môžem viac?
Týmto ta dohnali k tomu, že klameš a potom máš výčitky.Si dospelá, rozumná uisti rodičov, že si dáš pozor.
@zmrzlinka8 ale oni nenormálne preháňajú. Iné je mať obavy a iné toto strašenie dospelej dcery. @autorka Píšeš, že máš byt. Bud si tam a ak budú riešiť telefonicky takým spôsobom, povedz, že skladas.
preháňajú, to je jasné. musíš im stanoviť hranice v tomto. ale chápem, že sa boja, rodič sa neprestane báť nikdy, ale preháňať by nemuseli. musia aj dôverovať, že ťa dobre vychovali a vieš, čo robíš.
Prestan poskytovat tolko informacii. "Nie, cez vikend uz mam plany" je kompletna veta. A na kazdy telefonat a smsku tiez nereaguj
Toto by som prerušila a komunikovala len v nutnom prípade. Nikdy by som si nedala kecať do života.Tak sa nikdy nevydáš, nič nezažiješ nebudeš mať deti a zblazniš sa s toho budeš súca na lieky a psychiatriu časom.
Neporadim... Ale ja si myslím, že tu pramení môj strach v aute a zo šoférovania. My sme nikdy nikam s nimi nechodili, lebo oni sa furt báli, za havarujeme. Nikdy sme nemali ani ťukes, ja nechápem, kde to pramení, ani nikto z rodiny. Maximálne pár km. na kúpalisko, kde to už poznali, ináč aj do Tatier len vlakom. Ja som mala z toho taky strach už v detstve, že som sa dlho odhodlavala na vodičák. Robila som ho v dospelosti, ale nejazdim a nepomáha ani tzv. rutina, lebo čím viac šoférujem, tým viac sa bojím. Ani kondičné, chodila som, ja techniku ovládam a dobre, ale mám paniku. Už aj ako spolusediaci. V kuse nás strašia, dávajte si pozor, joj, len dávajte si pozor, aby sa nič nestalo, ihneď volajte, rozmyslite si, či tam chcete na aute, určite sa dačo stane.. môj muž je z toho už úplne mimo, lebo furt sa pohádame v aute, taku paniku chytám.
A taký boli vždy. Proste prístup cakaj horsie, dúfaj najhoršie. Nemohla som v puberte nikdy nikam chodiť, lebo ma dakde nabuchaju (vždy som bola za tichu a utiahnutu, vydala som sa za prvého a posledného chlapa, ktorý sa na mňa pozrel) ale moja mama mi bola schopná v amoku zavolať aj na skolsky ples a keď som nepočula, že zvoní mobil, tak som bola k*rva).
Neviem.poradit, nedá sa bojovať. Buď prerušiť úplne styk, ale to človek nechce lebo rodičia. Oni sa nikdy nezmenia. Každý pokus o dospelý rozhovor, kľudný, slušný, konci fiaskom a ešte väčším dusnom. Nedá sa s nimi. Buď si za dobre a potom si "v kruhu dôvery", alebo si vypadla za najmensiu blbosť, ktorou si vybocila (pozor, sem spadá aj iný názor na hocičo), alebo nijak. Ináč sa nedá. A dodám,.odkedy máme dieťa, tak je to ešte horšie. Keď im volám.len tak, dvíhajú so slovami "čo sa stalo? Stalo sa niečo zle???". Automaticky čakajú len to najhoršie a lepia, lepia to aj na teba.
Nuž jedine obmedz info ktoré im dávaš. Nemusia vedieť o každom tvojom "prde"😉. Zneužívajú informácie o tebe proti tebe - im sa uľaví lebo ťa nastrasia bububu budeš tehotná, bububu pojdeš na potrat a podobne.
Nenechaj sa takto manipulovať ich strachom. Si dospelá, sama vyhodnoť aké podrobné informácie musia vedieť o tvojom živote. Trochu ich od tych info odstrihni. Máš nárok na svoj život, vlastné rozhodnutia a tiež následky z nich.
Prestahuj sa do ineho mesta/ chod na rok dva do zahranicia kde nebudu moct ist s kazdym prdom za tebou a bud sa zblaznia alebo si zvyknu, ze im nereportujezls 24/7
@prasiatko30 práveže mama ma posiela pracovať do zahraničia a dáva mi za príklad tých čo šli :D.. ale pred týmto mám rešpekt takto ísť sama do neznáma
poviem ako to má môj syn - úplne na drzovku mi povie že to nie je moja vec! a čím viac hučím, tým menej mi povie ... 🙂