Ako zvládnuť život so starším členom rodiny?
Ahojte. Rada by som sa poradila, co by ste na mojom mieste robili vy, lebo uz si moc neverim. O co ide... Byvame v rodicovskom dome mojho muza. Sme 5-clenna rodina s troma detmi ( 10, 6 a 2 roky). Byva s nami pol roka intenzivne, ale vlastne rok s prestavkami dedko po tazke porazke. Dom je prepisany na muza a jeho brata, ale dedko ma dozivotne pravo uzivania.
Pristahovali sme sa z bytu na navrh od dedka, ked bol este fit a velmi nam pomahal so starsimi detmi, za co som bola vzdy vdacna. On sa prestahoval do domu po jeho rodicoch, ktory je v tej istej zahrade, hned vedla nasho.
Po pol roku po nastahovani dedko dostal porazku a ostal lezat na posteli. Vsetkym nam to bolo a je luto. Bol aj na lieceni, ale nepolepsilo sa to. Ostane leziaci. Byva teda s nami v dome, ma vlastnu izbu na prizemi a pocas doobedia prichadza kazdy den opatrovatelka na 5 hodin, stara sa o dedka a poobede vacsinou pospi a potom sa stara muz, prebaluje a pod. Ja sa snazim byt samostatna v starostlivosti o deti a domacnost, aby sme rozlozili sily. A tu nastava moj problem. Opatrovatelky mame 2, ktore sa menia a pokial nemaju nieco vazne, chodia 5 dni v tyzdni. Plan je taky, ze dedkovi sa vybavila pomocka a prestahuje sa do vedlajsieho domu a tam budu chodit opatrovatelky. Doobeda by bolo o neho postarane, poobede by bol uz sam, to by sme za nim na chvilku skocili a potom vecer pride muz. Ale zatial sa to nedeje, lebo, zda sa, ze dedko nechce tam ist. Muz ho tam nasilu nechce presunut. Ja celu situaciu chapem, ale velmi mi chyba sukromie. Necitim sa ako doma, ale ako v penzione, stale tu niekto cudzi je. Mrzi ma to a citim sa aj zle kvoli tomu, lebo nam dedko vela pomahal, ked bol zdravy. Ale co mam robit s tymi pocitmi, ze mi chyba ta intimita rodiny? Necitim taku pohodu len tak rano sediet pri ranajkach, lebo kol 7.30 prichadza opatrovatelka a uz sa tam veci "deju". Obyvacku mame spojenu s kuchynou a teda ani taky uvolneny pobyt v obyvacke nie je uplne ok. Opatrovatelky su velmi mile a vazim si ich a aj ony to chapu.
@carduelis domcek je prerobeny a nachystany, komplet zariadeny. On v nom byval este predtym, ako sa mu to stalo a chcel sa do neho vratit, hoci aj ako leziaci. Vybavila som teda schodolez a dalsie veci a prerobila sa kupelna. Ma to tam viac usposobene. Ale asi si to casom premyslel. Ja ho chapem a chapem aj nas. A nakoniec, po vsetkych tychto komentaroch som si uvedomila, ze aj tak to nakoniec urobime tak, aby sme boli schopni sa o dedka starat co najdlhsie a nevyhoriet. A samozrejme, jar a pobyt vonku pomaha.
Robila som vedúcu opatrovateliek,takže úplne chápem. A napíšem len toľko: ak má dedko nekonfliknú povahu,nešomre, tak ho doopatrujte doma. On v takomto stave môže byť kľudne aj 15 rokov a viac. Ak máte dvojposchodový dom,tak si hore urobte mini kuchyňu hoc aj na chodbe (aj to som zažila) a zamykajte si horné poschodie. Lebo byť doma a k tomu mať cudzích ľudí v dome je ozaj na vyhorenie. A veľmi,ale veľmi odporúčam zaviesť si denník a pisať: kedy boli opatrovateľky, aké sú príjmy a výdavky na dedka.
Ďalej, odporúčam na jar/v lete povedať dedkovi, že idete mu maľovať jeho izbu, kuchyňu... Takto ho presťahujete do jeho domčeka. Potom mu poviete,ako mu je tam fajne, má tam kľud... A ho tam môžete nechať.
@klotildabazarik pre boha.. vyste teda.. skusili ste sa na chvilku vzit do tej situacie?!
Pre mna ako introverta je toto co zazivas hrozostrasna situacia. Myslim, ze uzivatelky, ktore su inej povahy nemusia celkom pochopit tu nutnost byt sama, uvolnit sa, nebyt stale v strehu z inych ludi. Mas moj obdiv ako to zvladate, z tvojich komentarov vnimam ze si inteligentna empaticka zena, ale uz vycerpana nedostatkom sukromia. Ja by som to urobila asi tak ako pisu vyssie - prerobila dedkov domcek, zriadila tam mozno aj docasnu kuchynku. Bude teraz leto, mozte byt vela v zahrade, postavte altanok, pieskovisko detom a bude to hned lepsie 🙂