Aký iný zmysel života ste našli, keď sa vám nepodarilo založiť rodinu?
Prosim zeny, ktore sa neuspesne snazili otehotniet, a ani po rokoch sa nedockali dietatka, aby sa podelili o svoje skusenosti s tym, ako najst iny zmysel zivota ako deti. Ja ho zatial bohuzial nevidim a uprimne mi z toho prepina. Zaroven prosim vsetkych ostatnych, ktori si podobnou cestou nikdy nepresli, aby sa k teme radsej nevyjadrovali. Hlupych pripomienok mam za tie roky uz dost. Vopred dakujem za respektovanie.
Nie je to tak davno co som bola v tvojej situacii. Mnoho rokov som sa trapila kym sa mi podarilo otehotniet. Nechcem rozpravat svoj pribeh. Ale az po porode ked bola moja dcera vacsia a zavesila sa mi na krk ked som prisla z prace s vykrikom maminkaaaaa som naplno pochopila, ze je uplne jedno ci dieta porodis alebo ho adoptujes. Lasku ktoru dietatu das ti ono mnohonasobne vrati a je jedno ci si ho vynosila ty alebo ina zena.
@renimac neviem ci je tvoja diagnoza alebo preco nemozete mat deti je konecne, ale nikdy to netreba vzdavat a co sa tyka zivota bez deti..jedna nasa znama sa dlhodobo prestahovala do zahranicia a opatruje deti, ci starych ludi, dalsia zije zivot s partnerom ako prichadza, chodia na dovolenku, pracuju, venuju sa sebe a ziju beznym zivotom, zalezi na tom co bavi vas s manzelom oboch ci aj osve...
A je nejaka pricina preco bemozete mat? Moja mama ma bemohla mat 10rokov...stale behala po dr, pichali do nej vselico a ked smppvedala po 10rokoch,ze ona na to vsetko uz kasle a chce mat klud ,tak bum - do 3-4mes otehotnela ako 30rocna...mozno ak nie su ine zdrav.pricin len velm chcete...drzim kazdopadne tuho palce
@katka253111 pisala som uz vyssie 😉 prvy rok som bola v pohode, o MK som ani netusila, nesledovala som sa, ziadne doplnky a vitaminy, sex podla chuti, dovolenky, wellness, konicky... velmi chciet som zacala po viac ako roku. Kazdopadne dakujem 😉.
@renimac aj moj suhlasil s adopciou ked videl, ze som rozlozena na kusky. V decembri som bola po papiere a v januari som otehotnela sice to bol ket (ivf) ale tych som mala spustu aj pred tym a nebolo z toho nikdy nic, ani tuk. Az ked sme sa dohodli ze ideme do adopcie vsetko napatie zo mna opadlo a ja som bola v tom. Kolegynina sesterka adoptovala a do 3 mesiacov otehotnela spontanne. Stale mozete mat svoje.
Vsetko co investujes do dietata, sa v nom zobrazi. Vy ho naucite chodit rozpravat hrat futbal atd. To je ta radost , ze pod vasimi rukami bude rast clovek , ktory vas bude mat rad a bude vam hovorit mama a tati. Ja tvojho muza chapem. A ja som bola vysadena na geny, uvahy bude mat moje alebo muzove oci a bude tiez take divoke ako som bola ja? Take to fantazirovavanie to som mala aj ja. A vies co? Dcera sa na nas vobec nepodoba. My sme tmavy a dcera blondinka so svetlou pletou a je nasa biologicka. Ale tvojho muza chapem. Citila som to rovnako ale az ked mam vlastne dieta vnimam to inak.
@renimac Ahoj, neviem cim vsetkym ste si uz presli, co vsetko ste podstupili, ale aj my sme mali dlhu cestu kym sa nam narodili nase poklady. Presne 5 rokov nam to trvalo a nasa diagnozna znie: obaja sme uplne zdravi, lekari tiez nevedeli povedat preco. Ja som uz vobec neverila, ze sa nam podari otehotniet a vtedy som si povedala, ze ak nam nie je sudene byt rodicmi, tak ostatneme dvaja a budeme si uzivat zivot. Viem, ze je to tazke, ale ver mi, ak ste obaja zdravi, tak to nevzdavajte. Drzim vam velmi palce.
@renimac dakujem. Je to hrozne trapenie, cloveka to poznaci. Ja nemam ziadnu radu ako zit, sama sebe som nevedela poradit. Viem iba ze ked je clovek chory vezme si liek. Ak sa nedari adopcia moze byt takym liekom ale len pre ludi ktori na toto rozhodnutie vnutorne dozreju. Nechcem viest jalove reci ale velmi verim, ze ked opadne ten stres organizmus sa uvolni a moze to klapnut.
Mam bezdetnu single kolegynu, styridsiatnicku, ktorej sa jednoducho nepodarilo nadviazat dostatocne pevny vztah, a potom uz bolo neskoro - usiel jej vlak. Zmysel zivota nasla v cestovani, poznavani novych ludi, krajin. Partnera si nehlada.
Mam bezdetnych kolegov, manzelsky par. Skusaju uz desiaty rok - nie aktivne - odovzdali sa uz do vole osudu. Medzitym si uzivaju zivot ako keby boli este len randili. Dopriavaju si pekne veci, chodia na dovolenky, venuju sa plne jeden druhemu.
Mam bezdetnu znamu, ktora cakala na dobry vztah, a ked uz bolo nacase zacat pomyslat na dieta, koli prekonanej rakovine uz deti mat nemoze. Venuje sa umeniu ako hobby, je ponorena do prace. Partnera stale nema, ale hlada si ho. Medzitym pomaha vychovavat dieta mladsej sestre.
Moja druha znama ma 38 rokov - deti nikdy mat nechcela. Pred tromi rokmi pomyslala na sterilizaciu, avsak nahly zapal to vyriesil za nu - prisla o vsetky reprodukcne organy. Venuje sa profesionalne umeniu, svojim piatim mackam, dvom psom, a hlavne sebe. Ma partnera, ale na svadbu nepomysla, berie to viac-menej volne. Zmyslom zivota je pre nu umenie, priroda, a nonstop opravovanie jej stareho domceka na samote.
@renimac aj my ešte stále čakáme..tiež roky... najskor som sa pýtala "prečo práve my", všelijako som sa deprimovala, tazko niesla pocity krivdy... Nebolo to k ničomu, či depresívna, či optimistická, neotehotnela som ani tak, ani tak...akurat s tym rozdielom, že kym som sa zozierala a nervovala, všetky ostatne aspekty kazdodennosti, mali pre mna trpkú pachuť nenaplnenej túžby. Kazila som si manželstvo, radosť z oblúbenych vecí, dlhoročné kamarátstva s babami, čo už mali deti..atd. No je mi to za potreby? Je to za potreby tebe? ☹
A čo ak dieťa nikdy nebudem mať? Strávim snáď celý život v zúfaní a každomesačnom nádejaní sa?
Jeden severský filozof (ani za svet si nespomeniem na meno) napísal, ze peklo podla neho vyzerá ako obyčajné mesto, v ktorom žiju normálni ludia. Ale každý z nich ma silnú nenaplnenú túžbu, ktorá požiera jeho dušu. Takže vlastne nevidí, že je v bežnom meste, on sa cíti v pekle...lebo pred očami má len to čo chce a nemôže dostať. So všetkými túžbami je to tak, ak sa stanú prisilné na to, aby nás kontrolovali, už viac nie sú pozitívne bez ohľadu na to, aké vznešené sú. Lebo nám kazia život.
V tvojom prípade môžeš spraviť viacero vecí, ivf, adopcia, zahraničná adopcia, na rómčiatko sa nemusí čakať roky... Ale nech si vyberieš hociktorú možnosť, zúfalým túžením si v ničom nepomôžeš. Pesimizmus nepomáha ani pri snažilkovaní, ani pri náročnej príprave na adopciu, ani pri liečbe choroby a nie je ani dobrý pre manželskú harmoniu. Ja nechcem byť otrokom svojich túžob. A deti chceme rovnako, ako aj vy..
A môj zmysel života? Radosť z kažodennosti 🙂 nemyslim na to, čo mi dané nebolo, ale teším sa z toho, čo som dostala 🙂 Teším sa z muža, teším sa z hostí, čo k nám chodia, rada spoznávam nových ludí, milujem cestovanie, učíme sa nové jazyky...a vždy ked vyberáme dovolenku si hovoríme, že musíme ísť ešte toto opozrieť, lebo o rok s bábom už budeme doma 🙂 Ja neviem, či je to taký pravý monumentálny zmysel života, ako napr. padnúť za slobodu vlasti 😀 ale mňa naplňa tešiť sa z maličkostí a čakať, čo mi Ten hore zase naservíruje za prekvapenie zajtra 🙂
@tomiholjubavi viem, ze mas pravdu a obdivujem Tvoj nadhlad, ale este nie som v stave aby som to brala s takou lahkostou. Chvalabohu ani v stave, ze by som sa vyhybala kamoskam s detmi 😉. Tak zle zas na tom nie som. Kazdopadne dakujem a Tebe drzim palce.
@tomiholjubavi ty musis byt uzasny clovek
@renimac dakujem... zial, aj my aj vy si musíme trochu počkat, čo nám iné zostáva. No ani trochu nepochybujem o tom, že sa dočkáme. 🙂 A hoci nemôžeme ovplyvniť moment otehotnenia, môžeme sa sami rozhodnúť, ako strávime čas čakania 🙂
Mne aktívne snažilkovanie nerobilo dobre, večne dúfať, nádejať sa, pozorovať sa, dokonca badať falošné príznaky 😀 , testovať, sklamávať sa a zase dokolečka.. fuj, to je jak za trest. Ja tak nemôžem žiť. Ani neviem či obdivujem, alebo lutujem kazdeho, kto to dokaze ☹ To je strašná psychická tortúra. My si radsej zvesela sexujeme a čakáme...šak neni možné, aby aj na nás skor ci neskor neprišiel rad 🙂
@andrejta dakujem :-*
Ahoj, ja tak chapem, sme na tom podobne, az na to, ze my mame za sebou jedno neuspesne ivf a jedno fet.
Kamoska teraz otehotnela ani neviem, po kolkom fet a caka dvojicky, tiez im nikdy neprisli na pricinu.
Ale teraz ku nam, tiez sa uz snazime nejaku tu dobu.
Mne uz dosli tehotenske testy, tak si ani tentokrat neurobim, bude to prvykrat, ale uz nemam silu sa sebatrapit.
Ja som zmenila robotu, z velmi stresujuceho som presla do pokojnejsieho, isla som o priecku vyssie. Medzi tym som absolvovala dalsie vysestrenia.
Teraz cakam, kedy zacneme dalsi cyklus IVF, pravdepodbne az v novembri, tos aj robota sa musi zladit. Do toho prerabame dom, ja sijem,vysivam, taky craft, toto mi velmi pomaha.
Neviem, co ti mam napisat, ja som uz v sebe nasla taky klud a pripravujem manzela na adopciu. POdmienkou ale musi byt ako tak dokonceny dom, tak uvidime.
Nezufaj, aj mne kazdy radi, ako sa mam ukludnit, ono to su take kecy, ze by som vrazdila. Ja tu moju lasku davam mojim pacientom, energiu v robote, pokial sa da, tak aj nad ramec moznosti.
Na druhej strane mam velmi dobreho manzela, tak sa mam stale lepsie, ako niektore, ktore nemaju zivotneho partnera, alebo su nedajboze otlkanym panakom.
Prajem ti velmi vela stastia, zdravia, lasky a nech do tvojho zivota vcupina to male, okate a plesate ale pre teba bude aj tak najkrajsie 🙂
Neviem koľko ste spolu, ale rozhodne doporučujem: ani nie je to tak drahé zo zľavového portálu - zlavomat, zlavadna, kde ponúkajú rádovo od 90€ predĺžené víkendy. Vyberajte si, kde je neobmedzený vstup do bazénoch a vírivkách. Prídede na iné myšlienky, voda Ťa rozohreje, iný ,,vzduch,,. Určite To viac stojí ako naháňať sa po lekároch a brať dáke tabletky. Treba skúsiť hlavne v týchto jesenných a zimných mesiacoch.Ja som tiež nemohla hneď mať deti, len som sa obzerala po kočíkoch 🙂 a teraz mám 3 deti. Hlavu hore 🙂 🙂
A potom daj vedieť 🙂 🙂 🙂
@renimac riesit tu ivf by si mala, lebo v dnesnej dobe je to ako bezne. uz vymysleli ivf aj bez hormonov som citala minuly tyzden, neviem detajly ale o taky rok, dva na Sk to moze byt bezny sposob ivf a sanca moze byt velka. Muz ma pravdu a chapem ho, keby uz nic nefungovala dala by som si dieta vynosit inu zenou aj ked v zahranici. a zase nie za kazdu cenu treba to dieta chciet, znama mala jedine dieta v 45r. a teraz depresie, place ze co bude s dietatom ak nahodou zomrie, ze nikdy neuvidi vnucata atd. atd. Najprv mala roky depky ze dieta nemoze byt, potom porodila zdrave dieta a depky su znova.
S tym zmyslom zivota ti neviem poradit, s tym sa musis popasovat sama, ale aspon ti napisem jeden pozitivny pripad z rodiny. Manzelova teta tiez dlhe roky nemohla mat dieta, tak sa rozhodli pre adopciu a ziskali tak dceru, ktora ma teraz uz vyse 20 rokov. A po par rokoch od adopcie otehotnela spontanne, bez akejkolvek liecby vo svojich 43 rokoch. Teraz ma jej syn 16 rokov. Takze vsetko je mozne.
Poznám 4 páry,ktorým pomohol liečiteľ,dokonca jedna sestrička od gynekologa liečená všademožne na nepolodnosť a liečiteľ pomohol ,lekári nechceli veriť,že je tehotná a má zdravé dievčatko....,čiže aj toto je cesta,len toho ozajstného liečiteľa nájsť 😉
K otázke- neviem či treba "nasilu" hľadať zmysel života, on si ťa totiž nájde aj sám,najčastejšie je to pomoc iným...
@renimac sesternica najprv dlho nechceli,potom sabuz nedarilo, zije sportom, zalubami, s muzom vela cestuju,vedu dost spolocensky zivot, a "robi babysitterku" vsetkym kamaratkam a susedom na okoli....navonok vyzera byt usmiata,vyrovnana ci je takvwle aj vo vnutri neviem....a maju aj psa
A mam aj kamaratkubkt.dlho nic aj riesili z lekarom aj tak nic obaja mali nejake zdravitne problemy takze sanca bola este mensia ako minimalna a ked sa s tym ako tak zmieriliva vykaslali na vsetko tak sa im zadarilo...
A poznam este jednu pani robila vo fabrike u nas kedysi,ked dlho nic rozhodli sa pre adopciu najprv chceli jedno dieta a ked sa dozvedeli ze ma sestru vzali si obe a do dalsieho roka predsa len otehotnela....
Ja sice nie som v tvojej situacii presla som si len par potratmi - MA, mozno nie je nutne hladat novy zmysel zivota,len sa pokusit zmierit so situaciou aka je... Aj ked z niekt sa tazko zmieruje. V kazdom pripade prajem vela stastia a sil
@renimac Ahoj, ja mám 2 deti a viem, čo je to túžba ženy po dieťatku. Druhé sme počali tak, že keď sa na začiatku nedarilo, začala som rozmýšľať nad inými možnosťami, nemyslím adopciu, ale také, že pôjdem do roboty, budeme si užívať a nechala som to tak. Proste som hľadala niečo iné, čo by ma uspokojilo a vtedy sa to podarilo. Ale chcem Ti povedať iné, v podstate sa nemám na čo vo svojom živote sťažovať a aj napriek tomu som bola stále nespokojná, všetko mi vadilo a pod. a jediné čo mi pomohlo a pomôže aj Tebe je zahlbovanie sa do seba bez myšlienok, je to veľmi ťažké,a zároveň ľahké, ale ten pokoj, čo Ti vlastne "meditácia" prinesie je na nezaplatenie. Toto je jediná možnosť ako nájsť pokoj, lebo myšlienky sú tie, ktoré nás robia nespokojnými.
Ako neviem či to bude hlúpe ale čo adopcia je to ťažké a celoživotné rozhodnutie ale je to cesta?či?