Aký je váš názor na predaj zbytočných darčekov?
Chcem sa spytat na vase nazory, lebo my sme po Vianociach zaplaveni uplne zbytocnymi darcekmi.
Ja som z toho na nervy. Zijeme v 3-izbovom byte, ja, manzel a nase 2 dcerky a byt ma urcite kapacity, ktore mam v merku len ja. Viem,v akom stave su skrine a co su zbytocnosti.
Rozhodla som sa, ze zbytocne veci idem popredat. Za mesiac sa nam nakopili 3 salky Frozen - nie je to kde davat. Zbytocne oblecenie. Toto vsetko nakupili svokra so svagrinou. Poviem vam, nemam s nimi taky vztah, aby som im diktovala, co maju kupit. Ani sa nespytali.
Popredali by ste nevhodne darceky? Aky mate na to nazor? Ako ste na tom vy s darcekmi, ktore nepotrebujete alebo su male?
Mam aj respekt, ze pokial by mi na to prisli, tak by to zle prijali, ze predavam ich darceky,manzel by ma tiez nepochvalil a skoncilo by to hadkou. Moji rodicia dali detom peniaze, lebo nech ja im nakupim co potrebuju.
Darčeky nepredávam, ale darujem. Nikoho sa nepýtam 🙂
ja nepotrebne darceky darujem, alebo predavam v aukcii a vytazok aukcie posielam utulkom, rocne je to tak 200-300 eur, co je pekne
Ja predávam všetko, z čoho deti vyrastú - oblečenie, keďže chlapčenské od syna nedám mladšej dcérke, dievčenské, lebo ďalšie dieťa neplánujem. Všetko od hračiek po kočiar, čo už prežilo obe deti. Predávam aj to, čo dostali ako dar. A vie o tom aj rodina, ale vždy im to zaobalím tak, že nemajú problém. Napr. predám kočiar, čo sme dostali od starých rodičov- medzi rečou im to spomeniem, že už z neho dieťa vyrástlo, ale bol to taký skvelý fantastický kočiar, že mi bolo ľúto ho zatvoriť do garáže a už ho možno nikdy nevyužiť, tak sme ho predali, nech ho využije niekto ďalší. Potom dodám, že peniaze sme samozrejme využili na dieťa a kúpili za to odrážadlo. Sú spokojní, že mne sa dar strašne páčil, že ako dobre vedia vybrať, keď to slúži už tretiemu dieťaťu a nemôžu reptať, že sa na nich priživujeme my rodičia, keďže peniaze idú späť deťom.
Na tvojom mieste by som prešla skrine a predala najprv to, čo u vás je už nejakú dobu. Pri čerstvých nevhodných daroch by som dotyčných poprosila, či sa to nedá vymeniť v obchode ( malé oblečenie), alebo sa nejakú dobu tvárila, že veci využivam a predala až neskôr. Predsa len to kupovali z lásky, takže oplieskať im o hlavu, že ma ich dary otravujú mi nepríde zdvorilé. Tiež občas dostaneme nevhodnú hlúposť - nechám doma v skrini a predám až po nejakom čase. Ak sa o dva roky náhodou niekto spýta na ten dar, tak sprosto zaklamem, že sa bohužiaľ pokazil, rozbil a pred sebou to obhajujem ako milosrdnú lož.
Jasné, zbav sa toho a nabudúce nech sa radšej spýtajú
Ja by som v tom bola úplne slobodna. Pre niekoho je darovanie, predaj, vyhodenie nevhodných darov neuctive. Ale nie všetci sme rovnaki. Niektorym ludom naozaj začína byť príjemnejšie žiť v minimalizme, nevedia sa tešiť z materiálnych vecí a hromadenie blbosti ich rozčuľuje. Je moje právo mat doma, to co chcem a co ma neobmedzuje. Pre mňa je zase neuctive darovať niekomu blbosť alebo nejakú ozaj lacnú/nekvalitnu vec bez zamyslenia, opýtania.
Vymena, predaj, darovanie - hlavne je, aby niekomu spravili radost, ci boli na uzitok. Ale postupne uz sa vzdy dohadujeme, co komu, aby sa zbytocnosti nehromadili. Ale zas sama kupim a az potom zistim,ze kniha,ci hra deti nebavi - tak posuniem