Aký máte názor na terapeutku?

Tuto diskusiu za chvilu vymazem, lebo aj ked anonymne, nechcem tu riesit takuto konkretnu vec. Myslim, ze moj muz sem chodi kuknut. Uz dlhsiu dobu sa chcem rozviest, pre jednorazove z minulosti, ale aj sucasne opakovane problemy a chodime s muzom k mediatorovi - psychologicke. Ona v pociatku navrhla vztah zachranovat. No ja mam pocit ze preslapujeme na mieste, tie male zlepsenia mi pridu az smiesne oproti tym zasadnym veciam, ktore sa nemenia. Vkuse, ked pridem teda s argumentom, ze to nema vyznam a chcem rozviest, povie mi, ze rozvodom sa tento problem nevyriesi. jasne, ja nepotrebujem jej suhlas, akurat som myslela, ze jej prostrednictvom sa rozvod ulahci. Moj muz sa rozvadzat nechce, vyzera to, akokeby mu nahravala. Zda sa, ze na poslednom sedeni som akosi pochopila, ze mam "asi akceptovat", aky moj muz je. Dokonca, ked som povedala, ze to nedokazem (lebo je pre mna neprijatelne jeho pocinanie, lebo mu nedokazem odpustit, lebo, lebo), a ze som unavena z toho vztahu, a ze sa chcem posunut dalej, a trebars si najst aj ineho partnera bez tychto vlastnosti, povedala, ze nenajdem.
No, vytrhavam to silne z kontextu, lebo nechcem pisat roman, no ostala som v soku. Ako moze jedna terapeutka povedat cosi take? V tej chvili som nereagovala, takze ostalo nevysvetlene, preco? Ci je moj muz vlastne uplne normalny, a vhodnejsi po svete nechodia, alebo ci som ja taka protivna, netolerantna, ze by ma nikto nechcel 🙂, alebo ze by mi aj na tom novom zacalo cosi vadit a chyba je vo mne (no kazdy mame + a -, nie?), alebo ci su akoze vsetci muzi trafeni, skoda stracat cas.
Neviem vsak tuto vetu vytriast z hlavy, stale sa mi javi, ze taketo vyjadrenie z ust profika je trochu silna kava, ci nie?
Ja uz nie som na nu objektivna, lebo mi evidentne uz dlhodobo vadia niektore jej nazory. Nie som asi sebakriticka, alebo co. Myslela som, ze u psychologa ma clovek najst nestranneho cloveka, ktory vas akceptuje a poradi a nie niekoho, kto vas priamo ci nepriamo kritizuje alebo banalizuje vase pocity. Napr. reci typu, ze kazdy mame nejake problemy - asi ze sa nemam lutovat... Alebo rada ako: nepripustajte si to tolko alebo: mali by ste mu odpustit; (to si viem poradit fakt aj sama). Niekedy sa clovek dokaze emocionalne odputat a odpustit az po pretrhnuti tych put, teda rozvodom. Vraj mam sa od neho emocne odputat v spolocnej domacnosti. Akoze, asi som nieco nepochopila?