Asi sa zrútim z manželovho správania

Ahojte mamičky. Viem, že každá máme svojich problémov dosť, ale tak každý nestranný názor pomôže. Kde začať? Vydávala som sa naivná, s hlavou v oblakoch, kedy som si všetky negatívne náznaky v správaní môjho terajšieho manžela nevšímala, resp. som si nechcela všímať. Vždy som si to sama pred sebou ospravedlňovala. Aj keď je pravda, že pred svadbou nebol taký manipulátor, psychopat v jednej osobe. Všetko psychické týranie (možno, je to silné slovné spojenie, ale posúďte samé) začalo tesne po svadbe. Keď prišla návšteva po našej hádke, ponižoval ma pred nimi, ohukoval a vysmieval sa zo všetkého, čo som urobila, neurobila, proste si chcel dokázať pred sebou a aj pred návštevou, že on je šéf domácnosti. Nebola som preňho, ani „len“ žena, lebo som mu neporodila dieťa. „Žena má poslúchať muža, držať hubu a krok“, či pri každom telefonáte na konci na miesto ľúbim ťa, som počúvala „polepši sa“. A keď vám takto povie min. trikrát do dňa a potom koľkokrát do mesiaca, tak to začne s človekom mávať. Toto „polepši sa“ trvalo dobrý polrok. Začal mať problém so všetkým, čo som spravila, akú som navarila polievku, že som nevypla práčku, keď som doprala – to bolo prvé, čo pozrel, keď prišiel z práce, či som vypla práčku a povedal, že „mi to bude vravieť, pokým sa to nenaučím“, výsmech z toho, keď som mu pár krát po sebe kúpila niečo na seba, namiesto "´dakujem" alebo z toho ako rozprávam. Komunikácia s nim už ani nie je normálna. Keď sa ho spýtam dve otázky naraz, tak mi na ne neodpovie, lebo on nevie, na ktorú má skôr odpoveď. Alebo keď niečo neviem, nepoznám, tak najprv 10 min. mi dáva najavo, že som hlúpa, lebo ja to nepoznám, neviem, ako to, že som o tom už nepočula a smeje sa mi. Keď sa v niečom pomýlim alebo to spravím zle, tak zase akési pohrdanie. Neraz ma napodobňoval, čo som neurobila podľa jeho predstav a pritom ukazovaní ma hypnotizoval, aby som si to zapamätala. Keď mu chcem niečo porozprávať, ako som sa mala cez deň alebo mu chcem niečo vysvetliť a jeho to nezaujíma, tak buď mávne rukou a odíde alebo mi skočí do reči a hovorí si to svoje. Dáva mi pocítiť, že to, čo ja rozprávam vôbec nie je zaujímavé. Klame mi, až fabuluje do očí a tvári sa, že čo si vymýšľam a veľmi rád ma prevráti na hlúpu. Dokonca pri sotení o zem, mi chcel nahovoriť, že som sa potkla (na rovnej podlahe) a tak sa presvedčivo obhajoval, že keby bola pri nás tretia osoba, tak mu uverí a zo mňa spraví hlupaňu, ktorá si vymýšľa a preháňa. Keď som mu vykričala, že hneď po robote prišiel domov (čo sa stávalo dosť často) a ani sa len nenajedol, nespýtal, ako sa mám alebo nepotrebujem s niečím pomôcť, keďže som prišla aj ja z práce a v domácnosti vždy treba niečo poriadiť, upratať a odišiel za kamarátmi si zašportovať a potom samozrejme nejaké to pivko, tak chytil taký amok, že mi vyhádzal všetky skrine, pokrstil ma p... je...á a kufre postavil pred dvere a ja som sa síce tvárila, že mi to nič nerobilo, ale srdce krvácalo, ma po polhodine vychladnutia prišiel odprosovať, že on ma ľúbi, aby som neodchádzala. Veľmi rád sa teší z toho, keď sa mi nedarí, keď sa sťažujem, že mám toho veľa, keďže pracujem v trojsmennej prevádzke a aj študujem a on takisto, lebo on chudáčik, nie je v tom sám a ľutovať treba iba jeho, že má toho veľa. Vyžíva sa v tom proste, keď mi dáva pocítiť, že som naničhodná, neschopná ako napr., keď dal ožehliť svoje obľúbené košieľky maminke, lebo ja som mu ich hneď neožehlila, popri tom, mal v skrine plno iných vecí opratých a ožehlených. Že „to je moja vizitka, že musel si dať košele ožehliť mame“. Keď mi povie, že má niečo rád a ja mu to automaticky na druhýkrát kúpim, (si myslím, že je to normálne), tak potom to už naschvál nezje a nechá to buď splesnivieť alebo počká, pokým prejde trvanlivosť a potom sa to vyhodí. Alebo som mu navarila jeho obľúbené jedlo, tak na druhý deň to nejedol a radšej si niečo iné objednal a keď som sa ho spýtala, prečo mi takéto veci neustále robí, tak mi len povedal, aby som sa vraj zlepšovala, lebo stále mám čo zlepšovať. A to, že mi neraz vykričal, keď som bola polroka nezamestnaná, že len vďaka nemu máme strechu nad hlavou, to už bola pre mňa bodka za tým všetkým peklom, lebo pred tým som zase ja bola tá, ktorá držala kasu a zarábala viac a snažila sa na všetky strany, aby sme si nielen zariadili byt, ale sa mali trošku lepšie. Žienky, takáto situácia trvá dobre dva roky a ja stále chradnem, upadám a neverím si postupne v ničom. Cítim sa ako hlúpa hus, ktorá nie je dobrá na nič. Rozmýšľam nad psychológom, lebo sama seba stále viac podceňujem. Dokonca som v takom štádiu, že sa s ľuďmi nedokážem normálne rozprávať ako kedysi, lebo niekde vzadu v podvedomí sa kontrolujem, či to, čo rozprávam hovorím správne, aby potom neprišiel výsmech. Keď mu aj tieto všetky veci, čo som vám popísala a to nebolo všetko, sa len zasmeje, že veď som srandoval. Teraz, keď ma už chytá triaška pri blikaní na mobile jeho meno, tak si sama sebe nadávam aká som bola hlúpa a naivná. Povedala som mu, že „ma stráca“, a že „ho už neľúbim“, že chcem proste odísť, tak povedal, že on bude o mňa bojovať, pokým nedosiahne svoje. Chcem odísť, ale neviem, či mám na to dostatok síl, ale ani zostávať nie je v tomto prípade na mieste, lebo ma odvezú na psychiatriu. Za každý postreh, názor alebo skúsenosť budem vďačná.
matabah
9. nov 2013
@zuzana581 aj knižka je dobrá...ja som ju zhltla🙂
mima4
9. nov 2013
@deprimovana je smutne, ze ta rodina nepodporuje, ale to je klasika v slovenskom prostredi: najhorsi je ten utlacany/tyrany...a tyran je vlastne chudatko.
Ja na tvojom mieste by som na neho ani nereagovala. Uvidis, bude sa ti volnejsie dychat 🙂
deprimovanaautor
9. nov 2013
@mima4 Nedá sa jednoznačne povedať, že nemám vôbec podporu rodiny, resp. rodičov. Oni ma prichýlia, aj mi pomôžu finančne, keď môžu, len ma nevedia psychicky podporiť ako by som potrebovala. Stále vrtaju, rozrýpavajú moje manželstvo, môjho manžela a stokrát dookola to isté, čo mne fakt nerobí dobre. Aj keď som im to povedala, že mi to nerobí dobre, stále to počúvam, aký je/bol manžel, akí sú jeho rodičia, ako sa vtedy, alebo vtedy správal. Ja viem, aký je, aký bol a nepotrebujem to dookola riešiť. Nejak nevedia pochopiť, čo cítim a ako sa cítim a že potrebujem teraz myslieť na to, aby bolo lepšie, nie neustále nariekať nad rozliatym mliekom, ako sa hovorí. Preto som radšej v prenájme s babami, s ktorými sa môžem aj o niečom inom porozprávať ako o mojom nevydarenom manželstve.
opelinka
10. nov 2013
ahoj žiadosť o rozvod si napíšeš sama,ak by si potrebovala pomôžem ti už to mám za sebou stoji to 66,00e,ale stoji to zato, ver mi.Vlastne tam potrebuješ napísať pravdu kedy ste sa vzali ,ako dlho ste spolu pred svadbou chodili a potom stručne napíšeš priebeh svojho života snim ostatne všetko povieš na sude .Hlavne sa neboj sudca, či sudkyna budu na tvojej strane to ti môžem zaručiť.On sa tam aj poser..na konci žiadosti napiš vetu Manželstvo nesplna ni jednu so spoločenskych funkcii,preto žiadam o rozvod našho manželstva.Nešetri ho povedz tam všetko a presne tak ako to cítiš a ako si to prežila.Je to stres a emočne vypatie bude silne ,ale o pol hodinu budeš najhrdejšia na svete 🙂 som si tým naprosto istá.Su to háklive otázky od sudcu,ale nerob si ťažkú hlavu oni to beru ako rutinu.Výhodou je , že nemáte deti bude to rýchle a krátke.Ja som disťa mala a do sučasnej doby som na sud bola 19 krát ,už tam chodím , ako na klavír 🙂 Ked budete riešiť majetok je možnosť mimosudne sa s nim dohodnuť, čo asi v tvojom pripade nebude ľahke, ale za pokus to stoji, všetko čo ste nadobudli počas manželstva ide na polovice.Môžem mu dať navrh že toto a toto chceš ty a toto ....nech si nechá on,keby suhlasil bola by si ušetrena x pojadnávaní a trapasov.Ten môj sa súdil aj o čiernobiely televízor 🙂 🙂 vtedy uvidíš a pochopíš, že si konala správne.Pokial sa nebude chcieť dohodnúť ostáva právnik a tí si teda vedia zapýtať treba si kuknuť na nette právnikov a mailom sa dohodnuť čo kolko a prečo..Strašne ti držím palce zmákneš to určite sama sa budeš diviť kolko sily je v tebe .Ked budeš odchádzať z poj. miestnosti neotáčaj sa :-x aby si sa tam nevrátila.neboj všetko bude v poriadku, keby si niečo potrebovala pokojne napíš poradíme , pomôžeme 😉 tak pekný dník prajem 🙂
opelinka
10. nov 2013
@deprimovana čím skôr podáš žiadosť, tým skôr to budeš mať za sebou ,lebo niekedy to trvá aj mesiace ...
mikink_a
10. nov 2013
@deprimovana velmi silno ti drzim palce,aby sa ti podarilo od neho oslobodit.Ja podobny zivot zijem zial uz takmer 8r a kedze mame spolu 2 nadherne deti,mam silu akurat na to,ze kôli detom sa obetuvavam,oni ho zboznuju,neviem ako to dokazal,ale on je pre nich jedinecny.A mne by trhalo srdce,keby boli vdaka rozvodu nestastne.Dlho som nevedela tu jeho "diagnozu" pomenovat,az vdaka tejto teme sa mi to podarilo a vsetko zapada.Teraz sa uz musim len naucit kluckovat,aby som sa vedela kôli sebe branit.
deprimovanaautor
12. nov 2013
@mikink_a to je tým manipulátoskym spôsobom a žiaľ deti to nevedia rozoznať. tohto som sa veru aj ja bála, ak by sme mali deti, že by si ich zmanipuloval na svoju stranu, lebo vždy mi tvrdil, že keď budeme mať deti, budú zbožňovať len jeho, nie mňa. a veru, aj som si istá, že by bol schopný bojovať o priazeň detí, lebo jeho celý život je o boji. vyhrávať nielen v športe, medzi kamarátmi, ale aj vo vzťahu, pri hádkach,o priazeň okolitých ľudí, či o to, komu ide lepšie to a to...no proste vo všetkom.
lucyfuk77
12. nov 2013
@deprimovana joj cica drzim ti palce, kamoska bola v podobnej situacii, len nie az tak ako ty a uz je stastne rozvedena 4 mesiace. Teraz sa smeje, doslova omladla, zacala sa inak obliekat, v praci sa jej dari. Je z nej novy clovek. Som rada, ze to spravila a rozviedla sa, zivot mas len jeden a prezit ho po boku takeho kretena...nie , dakujem, neprosim
authorka
12. nov 2013
zbal si veci a pakuj sa od neho - ten clovek si ta nezasluzi, nech si zije sam vo svojom "dokonalom" svete a ked by som bola na tvojom mieste urcite by som isla do zahranicia - naucit sa jazyk, otvorit mysel a nadobudnut stratene sebavedomie. gooooooooooooood luck
deprimovanaautor
12. nov 2013
@authorka aj ja mám také vízie. uvidím, čo bude, lebo zatiaľ chodím do školy a mám tu prácu. chcem sa dať najprv dokopy a potom uvidím, kde ma moje túlavé topánky zavedú, lebo veru ja som taký typ - zobrať sa a ísť...
deprimovanaautor
13. nov 2013
viem, že som už ďakovala, ale nedá mi to ešte raz a budem stále ďakovať za každú jednu správu. chodí mi stále veľa správ, povdzbudzujúcich, ale žiaľ s podobnými osudmi, až horšími, čo sa mne samotnej zle číta, ale možno tým dotyčným pomôže to, že ja som sa ozvala, otvorila takúto tému, rozhodla sa pre krok odchodu, aby aj oni porozmýšľali pre toto rozhodnutie. aj keď je to naozaj ťažké, ale stojí to za to, nebyť obeťou tyranou - psychických, fyzických a ktovieakých 😞 každá máme šancu na nový začiatok a každá jedna si zaslúžime byť šťastné 🙂 aj ja sa naplačem a cítim sa niekedy fakt zle, ale stále verím a viem, že to má zmysel.
stanulienkat
13. nov 2013
@deprimovana Utekaaaaj od neho, to bude len horsie, az ta presvedci, ze si naozaj nemozna a neschopna az skoncis na psychiatrii. Odid k rodine, alebo do velkeho mesta, kde si najdes robotu, trebars aj do Prahy. Ale uz TERAZ KONAJ!!! Je to zly clovek a ak nemas deti, to je super, zdrhni, ale rychlo!!!! Ziaden psycholog vam nepomoze. ON sa nezmeni!!!! ZMEN TO, kym ta ten psychoteror nezlomi. Je jedno, ci mas 20, 30, 50 rokov.
deprimovanaautor
14. nov 2013
@stanulienkat utiekla som!!!
erickaa
14. nov 2013
@deprimovana A pán skoro exmanžel neotravuje?
deprimovanaautor
14. nov 2013
@erickaa no zatiaľ je kľud. on si myslí, že sa vrátim. si akosi verí.
ciernaovca1
14. nov 2013
Ja mam manzela alkoholika.ja uz ani neplacem.ty na nic necakaj.deti nemate,cudujem sa ti,co uz nedavas ziadost o rozvod a nezacnes zit a uzivat zivot.ja som z jedneho otrasneho vztahu usla a bolo to super.no asi som prekliata...inak si neviem vysvetlit,preco aj z druheho je alkoholik.ale snazim sa nesmutit,lebo este vzdy moze byt aj horsie.a vies co je ,,sranda,,?ze denno denne cakam,kedy konecne zdochne.asi si vela ludi povie,ze co som to za cloveka,ked taketo nieco cakam,ale kto nezazil nepochopi.cica drz sa a zi!necakaj na nic a na nikoho...
severanka96
15. nov 2013
@deprimovana až mi prišlo zle pfuj je mi na grc 😞 práve si mi opísala bývalého...jedno ti poviem zo psa nikdy nebude slanina nikdy.a on sa nikdy nezmení.máš šťastie že nemáš dieťa,ja som ho žiaľ mala a bolo to veľmi zlé.odišla som,samozrejme prišiel s prosíkom,kvety,sľuby hory doly chvíľu bolo dobre,ale ako píšu vyššie dá vráti sa ti to aj s omeškaným úrokom a po čase to nebudú len slovné ponižovania.ked sme sa súdili o malého tak sme boli aj u súdneho psychologa a ten napísal v správe presne aký je.nevyzretý,a silne egocetrický,iba on existuje a celý svet sa točí iba okolo neho.ponižovanie,výsmechy,hádky a ja denno denne plakala zavretá na záchode,bo aspoň tma mi dal pokoj...a vieš čo bolo naj?keď som plakala alebo bola smutná,utrápená,zničená,on si zapol hudbu a spieval,tancoval,tlieskal 😞 mal takú radosť ach...choré.a to keby som ti to tu mala všetko napísať tak by som tu písala asi aj mesiac v kuse...držia ťa pri ňom možno len pekné spomienky,ale radím ti choď skôr utekaj a čo najskôr kým z teba neurobí trosku,ktorá sa ťažko bude vracať do normálneho života.ver mi nájdeš si láskavého partnera,potom pochopíš ako márniš svoje krásne roky života.vieš si predstaviť že takáto Nula bola otcom tvojho dieťaťa?môj syn si ho žiaľ užil ..a dnes má 17,no nikdy nezabudne a mal len 3keď sme odišli.vieš kedy nám dal pokoj?keď si našiel druhú obeť...ale aj tá ho nechala...každá od neho uteká....je sám do dnes možno náhodné krátke vzťahy ale rodinu mať nikdy nebude...si predstav kde by si našiel takú poddanú ako si ty?????máš prácu,chodíš do školy,si na úrovni,nenechaj aby si takto musela žiť.poviem ti príklad...keď bol môj syn malý,vtedy sa začali montovať medziokenné žalúzie.on tvrdil,že nie je nad komunistické zelenú vnútorné rolety,a vieš čo som urobila?súhlasila!!!taká som bola už bambavá z neho,že všetko som prikývla len nech je kľud.naši sa na mňa kukali ako na blázna....keď po pol roku od odídenia od neho som si nato spomenula,musela som sa smiať...aká som bola doslova sprostá...trvalo mi azda rok kým som mala znova svoje myšlienky,svoje ja,a cítila som sa sama sebou.Bola som omnoho silnejšia!nikdy nikto mi už viac nemohol ublížiť,taká som bola vycvičená(ako opica)a ani by som si to nenechala!!!rodina ti pomôže pozviechať sa,aspoň sa budeš mať s kým rozprávať,bolo by ti lepšie ako bývať sama,lebo by si mala stále myšlienky okolo neho a okolo prežitého...a dala by si mu šancu odmäkčiť ťa...odprosiť ťa....ja som si našla priateľa síce nás hned nerozviedli,trvalo to pol roka,lebo on sa nechcel,tak som to riešila takto.priateľ na držal nad vodou,dodal mi istotu,odvahu,úctu a všetko na čo si pomyslíš,síce sa nám vyhrážal dlho,ale čo už s debilom narobíš...dnes sa mu smejem do očí,prešlo neuveriteľných 14rokov!!!!a on je stále ten istý ako bol.viem to od syna,známych a neposlednom rade od syna,ktorý ho má len za chudáka...do dnes si pamätá že oco ho učil mama je ku..a,pi..a a podobne ...neuveriteľné......prosím ťa,radím ti,choď od neho preč ak nechceš byť ešte viac poznačená na celý život,bo to aj tak už nikdy nezabudneš 😞( takto žiť nemôžeš,takto sa žiť nedá.a naposledy,vieš kto bol najlepší???Predsa ON!!!takého dobráka som nechala budem veeeľmi ľutovať....ano ...ľutujem že keď som odišla 1.x že som sa vôbec vrátila...ľutujem že som neodišla oveľa skôr...chodili sme spolu 3roky a bol ideálny,skutočne dobrák...no spolu žiť s ním bolo peklo na zemi...preto ti vravím to čo máš doma je psychický tyran,a isto sa mu niečo v detstve stalo,ako tomu môjmu,no až neskôr keď mal rodinu sa začal správať tak ako sa začal...nič mu nie je ...on je v pohode,iba všetci okolo neho sú neschopný.väčšinou takýto ľudia si vybijú svoje ego na jednej osobe,k ostatným sú v pohode...držím ti palce aby si nebrala dostatok síl a odišla čo najskôr najlepšie keď nebude doma....neboj sa ten pravý ťa len čaká 🙂
lenbea
15. nov 2013
CHOĎ!!! ešte, kým nemáte deti, a snaž sa, aby ste k nim zatial ani neprišli, a akeby, aj tak odíď, zobral si Ta len preto, aby toto mohol robiť. a keby ste mali deti, tak sa zrútiš a z nich sú chúdence. neváhaj. Aj keby ste boli vzatí v kostole, tak by sa možno dalo anulovať manželstvo, lebo si nevedela o tomto psychopatickom stave. A tiež sa porad so psychiatrom ako s takýmto človekom jednať. je mi to ľúto. pre mňa je manželstvo nerozlučné, ale ak on nesľuboval Váš manželský sľub vážne, ak neplánoval milovať a ctiť, tak je preňho neplatné.
deprimovanaautor
17. nov 2013
@lenbea
@severanka96
@ciernaovca1
@erickaa
@opelinka
@authorka
@mima4
@matabah baby, chytá ma depka 😞
mima4
17. nov 2013
@deprimovana prečo, čo sa deje? z čoho?
deprimovanaautor
17. nov 2013
@zuzana581 ahoj, ten film poznám, aj knihu. secret je účinný len na niekoľko dní, potom človek zase nabehne na tie staré koľaje. hmm...nie je to až také jednoduché, mať stále pozitívnu myseľ a všetko, čo k tomu patrí 😞 prídu nálady, ako teraz večer, kedy mi je totál na houby a neviem sa akosi cez to preniesť. niekedy neviem, čo so sebou. čo spraviť, aby som naozaj bola šťastná, tak ako by som chcela.
deprimovanaautor
17. nov 2013
@mima4 cítim sa k ničomu.neschopná, hlúpa....je mi do revu 😞
deprimovanaautor
17. nov 2013
@kveta
@kykka
@borkavan
@lenuliatko
@stastnevydatam ako sa mám preniesť cez to, že mamina to ešte ťažšie berie ako ja? že vraj ako som dopadla, že som odhodená a podobné slova...nevládzem ešte niekoho dvíhať z depky, keď ja mám niekedy problém sama so sebou. 😞 asi zošaliem 😞
orieska325
17. nov 2013
ahoj necitala som ziadnu reakciu na tvoj problem, za seba ti len poviem, utekaj cim skor a cim dalej od neho toto nie je normalne nema to nic spolocne s laskou ani zdaleka..normalne mi zdvihlo tlak co som precitala. chod, zabuchni dvere, najdi svoju sebauctu, vydoluj vsetku silu ktoru v sebe najdes a daj si zivot do poriadku, je velmi kratky a zasluzis si byt stastna!!!
laila22
17. nov 2013
@deprimovana nebud smutna, ja viem ze je to tazke... pozri mas pracu, si zdrava, mas priatelov co viac si mozes zelat? Mozno nie si pripravena este na krok ako je rozvod... Prípadný krok spät by ta o par mesiacov uistil, ze si na zachranu vztahu urobila vsetko co si mohla a ten clovek sa nikdy nezmní.. Z vlastenj skusenosti viem, ze druhe sance sa neoplatí davat... Max. jednu, ale aj tak je to strata casu.. Kup si knihu 4 dohody a hladanie zmyslu zivota.... Drzím palce.
Moj kamarat ma naucil, ze smútok, nenávist, hnev a sebalutost sú najvacsie luxusy co si mozme dovolit.... Stracame pri nich vedomú cestu a cyklíme sa, nedokázeme sa na veci pozerat triezvo... Negatívne myslienky ta oberaju o silu.. Hlavu hore, dokazes to.
deprimovanaautor
17. nov 2013
@orieska325 ale ako byť šťastná? 😞 som od neho preč nejaké tri týždne a stále myslím na to, či a kedy bude dobre 😞
severanka96
17. nov 2013
@deprimovana hm...a ty si ešte nebodaj pri ňom keĎ ti je do revu?škoda že si tak ďaleko,bo by som osobne prišla za tebou a potriasla ťa aby si sa prebrala.to nemáš ani kamošku čo ťa podrží???ach joj...
deprimovanaautor
17. nov 2013
@severanka96 nie, nie som pri ňom. ale depka ma pochytí aj tak...😞
deprimovanaautor
17. nov 2013
@severanka96 asi by som potrebovala len rozveseliť. kamošku mám, sesterku, je fakt super, len stále jej vyvolávať nechcem. ona má toho sama dosť, aj bez mojich nálad.
mima4
17. nov 2013
@deprimovana bude dobre, ver, bude. Nemusis sa nahanat za "kruzkami" aby si to v sebe potlacala, v pohode sa vyrev, pokric si, napchaj sa cokoladou... je to uplne v poriadku a mas na to pravo. Ono to vsetko casom prejde, ked sa ti ulavi, ze uz nie si v podruci toho chlapa.
orieska325
17. nov 2013
@deprimovana toto dobre nikdy nebude...clovek ktory by ta lubil ti nikdy nebude takto ublizovat, ponizovat ta zhadzovat ta atd...toto nebude dobre nikdy..chod von s kamoskami dajte si reset, kup si nieco pekne na seba, najdi si nejake konicky popripade obnov ak mas nejake..mysli hlavne na seba..hlavne sa od neho potrebujes psychicky odputat..a musis to chciet ty sama,,

Začni písať odpoveď...

Odošli