Asi sa zrútim z manželovho správania
Ahojte mamičky. Viem, že každá máme svojich problémov dosť, ale tak každý nestranný názor pomôže. Kde začať? Vydávala som sa naivná, s hlavou v oblakoch, kedy som si všetky negatívne náznaky v správaní môjho terajšieho manžela nevšímala, resp. som si nechcela všímať. Vždy som si to sama pred sebou ospravedlňovala. Aj keď je pravda, že pred svadbou nebol taký manipulátor, psychopat v jednej osobe. Všetko psychické týranie (možno, je to silné slovné spojenie, ale posúďte samé) začalo tesne po svadbe. Keď prišla návšteva po našej hádke, ponižoval ma pred nimi, ohukoval a vysmieval sa zo všetkého, čo som urobila, neurobila, proste si chcel dokázať pred sebou a aj pred návštevou, že on je šéf domácnosti. Nebola som preňho, ani „len“ žena, lebo som mu neporodila dieťa. „Žena má poslúchať muža, držať hubu a krok“, či pri každom telefonáte na konci na miesto ľúbim ťa, som počúvala „polepši sa“. A keď vám takto povie min. trikrát do dňa a potom koľkokrát do mesiaca, tak to začne s človekom mávať. Toto „polepši sa“ trvalo dobrý polrok. Začal mať problém so všetkým, čo som spravila, akú som navarila polievku, že som nevypla práčku, keď som doprala – to bolo prvé, čo pozrel, keď prišiel z práce, či som vypla práčku a povedal, že „mi to bude vravieť, pokým sa to nenaučím“, výsmech z toho, keď som mu pár krát po sebe kúpila niečo na seba, namiesto "´dakujem" alebo z toho ako rozprávam. Komunikácia s nim už ani nie je normálna. Keď sa ho spýtam dve otázky naraz, tak mi na ne neodpovie, lebo on nevie, na ktorú má skôr odpoveď. Alebo keď niečo neviem, nepoznám, tak najprv 10 min. mi dáva najavo, že som hlúpa, lebo ja to nepoznám, neviem, ako to, že som o tom už nepočula a smeje sa mi. Keď sa v niečom pomýlim alebo to spravím zle, tak zase akési pohrdanie. Neraz ma napodobňoval, čo som neurobila podľa jeho predstav a pritom ukazovaní ma hypnotizoval, aby som si to zapamätala. Keď mu chcem niečo porozprávať, ako som sa mala cez deň alebo mu chcem niečo vysvetliť a jeho to nezaujíma, tak buď mávne rukou a odíde alebo mi skočí do reči a hovorí si to svoje. Dáva mi pocítiť, že to, čo ja rozprávam vôbec nie je zaujímavé. Klame mi, až fabuluje do očí a tvári sa, že čo si vymýšľam a veľmi rád ma prevráti na hlúpu. Dokonca pri sotení o zem, mi chcel nahovoriť, že som sa potkla (na rovnej podlahe) a tak sa presvedčivo obhajoval, že keby bola pri nás tretia osoba, tak mu uverí a zo mňa spraví hlupaňu, ktorá si vymýšľa a preháňa. Keď som mu vykričala, že hneď po robote prišiel domov (čo sa stávalo dosť často) a ani sa len nenajedol, nespýtal, ako sa mám alebo nepotrebujem s niečím pomôcť, keďže som prišla aj ja z práce a v domácnosti vždy treba niečo poriadiť, upratať a odišiel za kamarátmi si zašportovať a potom samozrejme nejaké to pivko, tak chytil taký amok, že mi vyhádzal všetky skrine, pokrstil ma p... je...á a kufre postavil pred dvere a ja som sa síce tvárila, že mi to nič nerobilo, ale srdce krvácalo, ma po polhodine vychladnutia prišiel odprosovať, že on ma ľúbi, aby som neodchádzala. Veľmi rád sa teší z toho, keď sa mi nedarí, keď sa sťažujem, že mám toho veľa, keďže pracujem v trojsmennej prevádzke a aj študujem a on takisto, lebo on chudáčik, nie je v tom sám a ľutovať treba iba jeho, že má toho veľa. Vyžíva sa v tom proste, keď mi dáva pocítiť, že som naničhodná, neschopná ako napr., keď dal ožehliť svoje obľúbené košieľky maminke, lebo ja som mu ich hneď neožehlila, popri tom, mal v skrine plno iných vecí opratých a ožehlených. Že „to je moja vizitka, že musel si dať košele ožehliť mame“. Keď mi povie, že má niečo rád a ja mu to automaticky na druhýkrát kúpim, (si myslím, že je to normálne), tak potom to už naschvál nezje a nechá to buď splesnivieť alebo počká, pokým prejde trvanlivosť a potom sa to vyhodí. Alebo som mu navarila jeho obľúbené jedlo, tak na druhý deň to nejedol a radšej si niečo iné objednal a keď som sa ho spýtala, prečo mi takéto veci neustále robí, tak mi len povedal, aby som sa vraj zlepšovala, lebo stále mám čo zlepšovať. A to, že mi neraz vykričal, keď som bola polroka nezamestnaná, že len vďaka nemu máme strechu nad hlavou, to už bola pre mňa bodka za tým všetkým peklom, lebo pred tým som zase ja bola tá, ktorá držala kasu a zarábala viac a snažila sa na všetky strany, aby sme si nielen zariadili byt, ale sa mali trošku lepšie. Žienky, takáto situácia trvá dobre dva roky a ja stále chradnem, upadám a neverím si postupne v ničom. Cítim sa ako hlúpa hus, ktorá nie je dobrá na nič. Rozmýšľam nad psychológom, lebo sama seba stále viac podceňujem. Dokonca som v takom štádiu, že sa s ľuďmi nedokážem normálne rozprávať ako kedysi, lebo niekde vzadu v podvedomí sa kontrolujem, či to, čo rozprávam hovorím správne, aby potom neprišiel výsmech. Keď mu aj tieto všetky veci, čo som vám popísala a to nebolo všetko, sa len zasmeje, že veď som srandoval. Teraz, keď ma už chytá triaška pri blikaní na mobile jeho meno, tak si sama sebe nadávam aká som bola hlúpa a naivná. Povedala som mu, že „ma stráca“, a že „ho už neľúbim“, že chcem proste odísť, tak povedal, že on bude o mňa bojovať, pokým nedosiahne svoje. Chcem odísť, ale neviem, či mám na to dostatok síl, ale ani zostávať nie je v tomto prípade na mieste, lebo ma odvezú na psychiatriu. Za každý postreh, názor alebo skúsenosť budem vďačná.
@deprimovana v ziadnom pripade neries cudzi depky!! now is your time!!!
@laila22 možno by som potrebovala takú kamošku alebo osobu, ktorá ma prefacká a vytiahne ma niekde von alebo niečo podobné. len je to problém, ako som bola s nim, zostala mi akurát spomínaná sesterka, ktorú som si nechcela pustiť, ako kamošku, ktorá vie o mne úplne všetko a poznáme sa od detstva, aj ke´d aj na ňu mal nejaké výhrady. jemu nikto z môjho okolia nevyhovoval. každá moja kamoška mala "nasraté v hlave" a ja som sa postupne izolovala od kamošiek, od rodiny. on neuznával ani rodinu, rodinné seánsy, ako to nazýval. len svoje okolie, kamarátou a teraz zistujem, ako je ťažké si postupne obnovovať kontakty...hmm..
@orieska325 ani tak nejde o to, že by som sa nechcela od neho odpútať. on mi je ukradnutý, len to, že sa cítim nejak sama - nepochopená. asi naozaj musím prejsť aj takýmto obdobím - depresívnym.
@deprimovana musis tym prejst, ale nepoddavaj sa tomu.. Skor sa nauc byt stastna a spokojna sama so sebou.. Tesit sa s malickostí, ze si mozes v klude uvarit caj a precitat knihu, vybehni niekde na nakupy aj sama a nezufaj, vsimaj si ludí co robia ako sa spravaju... Hlavne bud spokojna sama so sebou. Nauc sa zit sama so sebou
@mima4 už ani nevládzem revať, ale to s tou čokoládou je dobrý nápad. asi nezjem len jednu 🙂 (aj tak mi treba pribrať) chi
@deprimovana rozumiem...a ak dobre chápem,ešte si sa nerozhodla...
@laila22 na jednej strane som fakt rada, že si ako píšeš v kľude uvarím čaj, ľahnem len tak do postele (bez toho,aby po mne niekto zazeral, že som si dovolila cez deň ľahnúť, oddýchnuť si) a prečítať si knihu. mám tu pripravenú už pri hlave niekoľko kníh, tak idem čítať o prietrh. telku zatiaľ nemám, takže buď sa učiť do školy alebo čítať. a zase na strane druhej ma niekedy chytia takéto nálady - smutné nálady.
@merci1212 o to sa snažím, ale len tak ľahko to nejde, keď som s kontakte hlavne s našimi a svoje depky prenášajú na mňa. čo nemám s nimi komunikovať?
@zuzana581 asi sa prefackám sama, aby som sa prebudila!!!
@deprimovana práveže sa začni mať rada, najviac na svete.. Si jediný človek s ktorým musíš žiť a ty musíš byť pre seba prvorada.. rozmaznávaj sa a maj sa rada a ostatné príde.. 🙂 Držím palce.
@zuzana581 na tomto pracujem už dosť dlho. dúfam,že sa mi to naozaj podarí. mať zdravé sebavedomie a mať sa rada 🙂
@deprimovana jasne, ze ano. ale nesmies si ich pripustat. vasich to tak nepali ako Teba, a tiez mozno nemaju tu hranicu, aby pochopili, ze teraz ide o teba. ono to nemusia ani mysliet zle, ale teraz nezachranuj ostatnych🙂
a snaz sa nejako rozptylit... skus si precitat nejaku dobru knihu alebo ist do kina, kludne aj sama 🙂 a daj tomu vsetkemu cas.
@merci1212 vieš mi poradiť nejaké knižky? aj tu nejaké mám, ale ak je nejaká dobra, tak ju rada uprednostním 🙂
@merci1212 a vieš v čom je ešte problém? že vždy som mala niekoho pri sebe. vždy som sa kvázi o niekoho starala, vždy som mala vzťah. nie som zvyknutá zrazu myslieť len sama na seba a starať sa len o seba. teraz sa cítim taká k ničomu, taká zbytočná, ale asi je práve teraz ten čas, aby som naozaj začala myslieť len sama na seba.hmm...
@lanczi tento príspevok som si druhýkrát prečítala a všetko píšeš úplne trefne 🙂
@deprimovana Skus knihu Doris Wolfovej Ked odchadza partner. Je aj na nete. Tam je presny navod ako sa krok po kroku spamatat z rozchodu a naucit sa znovu zit.
ja to chápem,budú aj takéto stavy,ale vtedy vždy sa musíš snažit niečo robit,a najlepšie by bolo aj šport,skús si íst zaplávat,daj rýchlu chodzu,aleboooo začni chodit niekam na cvičko...najdeš aj kamošky,a určite lepšie,ako si teda stratila,pretože si myslím,že ak boli takými,ktoré by za niečo stáli,tak by ta aj teraz pochopili a v pohode boli s tebou....
nedaj sa manipulovat rečami rodičov...aká odhodená??????????????????????????????????????????????ved ty si predsa vítaz na plnej čiare!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!je to tvoj život a len ty máš právo robit a žit ako chceš ty!!!
dobre,rodičia - stará škola atd,tak lahko sa nezmenia...ale záleží im na tebe,aby si bola štastná zdravá a spokojná...takže nie je o čom,neboj,oni to pochopia,ked príde obdobie,že budeš žiarit a budeš žit!!!
ked ideš k nim,nebavte sa už o tom...mala by to byt pre teba kapitola uzavretá,ešte nejaké formality a bude to...nedaj sa zmiast,si silná,silnejšia,ako si myslíš...@deprimovana
a už máš aj net??či od kamošky píšeš??
hlavu hore!!!nebojkaj,dobre to bude...vydržat 😉 😉 😉
@deprimovana
ja by som ti ale aj tak odporučila íst ku psychologičke,vyrozprávaš sa tam,jej možeš povedat úplne všetko,uvidíš,ako sa ti ulaví,aj rozvod zvládneš lavou zadnou...aj ja som bola,a po tom som bola omnoho kludnejšia!
@matabah mám net z orange, zajtra mi príde skriňa a ešte telka mi chýba, ale už mám jednu vyhliadnutú 🙂
@deprimovana Ahoj, nedepkuj..teda pardón kľudne si podepkuj, keď sa ti žiada. Ale len chvíľku 😉 Ak nemáš momentálne kamošku, ktorá by ťa vytiahla teraz von, tak sme tu my! Baby z koníka.
K tej čokoládke odporučím ešte 2 deci vínka a dobrú knižku. Neviem ti poradiť žiadnu takú vzťahovú, ale hocijaká knižka je lepšia ako TV 😀
Teraz sa mamou nezaoberaj, ona sa z toho určite vyhrabe. Vôbec sa mi nezdá, že si "dopadla", práve naopak. Otočila si sa na päte, kým bol čas. Dopadla by si o 10-20 rokov, keby si s ním ostala. A vtedy by už bolo neskoro lamentovať. Ale to mamka uvidí až časom, vždy sa všetko ukáže až časom. Teraz si zafantazírujem, napr. keď na vianoce o 5 rokov budeš sedieť u nej v obývačke s dvoma deťmi a perfektným partnerom/manželom. Vtedy si mamka povie, že ako dobre, že si na ňu nedala a riadila si sa rozumom a aj srdcom. A nie nejakými zastaralými klišé. 😉
@erickaa normálne som si predstavilu tu situáciu 🙂 a knižku si rada prečítam hocijakú, ak je dobrá, nemusí byť vzťahová.
@deprimovana nohy na plecia,tasky do ruky a odchod!!!!bud normalna...si mlada baba,zasluzi si byt stastna...
@deprimovana rodicia su zo starej skoly, ze rozvod=prehra zeny, radsej ostat s alkoholikom, co bije zenu aj deti, alebo s gamblerom, co prehra vyplatu... no aka uzasna perspektiva... ty si ta, co vyhrala a vyhra uplne, ked sa oslobodi od toho cloveka!!! depka pride a odide, si mlada, mas pracu a zivot pred sebou! pokojne zjedz aj 3 cokolady! alebo ak chces, daj si sluchatka do usi a chod behat. si slobodna zena. ak mas nejaku kamosku, ktorej doverujes, hoci ste neboli dlhsie v kontakte, tak skus pre zmenu s nou si vybehnut von, len nech prides na ine myslienky. 🙂
@deprimovana vieš, mám pocit, že to, čím si teraz všetci prechádzate je úplne prirodzené. Ty po tom prvotnom rozhodnutí odísť, rohodnutá, nabudená, si bola plná eufórie a očakávania, že všetko sa hneď zmení k lepšiemu. Ale sú tu spomienky, aj na to zlé, aj na to dobré, trauma a hlavne teraz neistota, strach, obavy a ešte aj starosť o mamu. Jasné, že aj táto fáza musela prísť, možno bude ešte veľa sĺz, ale každým dňom to bude lepšie, budeš sa odpútavať od predchádzajúceho života, budeš stretávať nových ľudí a tiež stretneš toho pravého a všetko to krásne začne znova, motýliky v brušku, láska, dieťatko, len to chce čas. Urobila si najlepšiu vec, akú si urobiť mohla, dala si sama sebe druhú šancu. Keď treba, poplač si, ale snaž sa nejak zamestnať, rozptýliť sa, alebo keď ťa prepadnú zlé myšlienky, hneď začni myslieť na niečo pekné. Onedlho si na to trápenie ani nespomenieš, uvidíš. A čo sa týka mamy, aj ju to prejde. Je to pre ňu šok. Neviem, nakoľko vedela o tvojom trápení, ale možno žila v klamnej predstave, že máš ideálne manželstvo, skvelého muža, tešila sa, že každú chvíľu ohlásite, že bude vnúčatko a ztarzu šok, nič z toho nie je pravda. Možno sa jej tomu, čo si prežila aj ťažko verí, lebo kto nezažije, ten nepochopí. Skús sa s ňou otvorene o všetkom porozprávať, alebo jej daj len čas, musí to spracovať a prijať a aj to príde. Hlavu hore, vraciaš sa z tej ktatšej jednoduchšej cesty, mnohé sme si túto šancu prepásli a mnohé budú v takýchto nefunkčných vzťahoch s psychopatmi žiť ďalej. Aj keď si to možno neuvedomuješ, ty si vyhrala 🙂
@deprimovana knihy teraz necitaj, potrebujes robit nieco, pri com nemozes rozsmyslat. Chod na aerobic, zumbu, ci do kina na nejaky horor /ziadnu romantiku/, zacni behat, chod na bicykel, vypln si ten cas...uvidis, cas vsetko zahoji
@deprimovana nemozes si kupit maličkeho psika? Mohla by si sa onho starat,a zvierata su aj dobra terapia na depku..neboj tieto dni pominu,bude aj dobre,aj po tej najtemnejsej noci vyjde slnko🙂
Rodičov ber s rezervov,maju ta radi robia si starosti,no oni neprezili to čo ty,nevedia čim si presla,tak ta ani vevedia absolutne pochopit..to vie len ten kto takymto peklom prešiel..
Bud na seba dobra,a hrda,si velmi statočna že si ušla tyranovi,a nech ta ani nenapadne vracat sa k nemu!! Trollovia aky je ten tvoj urobia čokolvek aby obet ziskali spat,nedovol to! Popracuj na sebe,maj sa rada ved si uzasna,ak neprijmes seba zase pritiahnes do zivota takeho isteho duševneho krypla ako je byvaly a to si uz nemozes dovolit!
Precitak si knihu napr. od P.Baričaka Slabikar štastia,ci od N.D.Walscha Hovory s Bohom,tiez sa mi velmi pacili knihy od Michala Newtona. A hlavu hore,este vsetko krasne mas pred sebou🙂
@deprimovana no to je fakt blbe, ale niekedy sa rodičia nevedia byť empatickí a nevedia si to predstaviť, a ani zhodnotiť, čo v tejto chvíli potrebuješ, ale určite chcú aby si sa netrápila. Tvoja mama to asi nepochopí, lebo v takej situácii nebola (podobne ako moja v mojej, ale aj tak sa porozprávame). A vôbec nie si odhodená, Ty odhoď takého manžela, čo si to zaslúži a nezaslúži si Teba, staráš sa o domácnosť, študuješ popri tom, čo vôbec nie je lahké, ja si to vôbec neviem predstaviť. Radšej chod kým nemáte bábo, (aj keby bolo na ceste, tým skôr) a nepozeraj na to, čo povedia ostatní, oni majú stáť na strane pravdy a spravodlivosti 😅
@deprimovana vieš, asi ti tu každá píše rady, a pridám sa aj ja. Je to uplne normálne, že sa citiš sama a reagujem na tu tvoju mamu, ako narieka, že ako si dopadla. No kašli na mamu. lebo ešte neumieraš. Máš život pred sebou a podľa mňa si dopadla výborne. Odišla si od psychopata. Mama to vidí inak ako ty.... Neviem aký máš vzťah ale podľa toho ju stopni... nájdi vhodný spôsob. Alebo sa jej vyhýbaj istý čas a len občas zavolaj...
A je to normálne, že máš depky a cítiš sa sama a nevieš čo a ako... Proste musíš si tým prejsť, preplakať to, vyrovnať sa s tým...............samo to prejde. Až keď náhodu už bude rok a ty stále sa budeš cítiť takto na dne a zúfalá a sama... a plakať, vyhladaj pomoc.
Pozri ja som presne pred rokom 9.11.2012 musela na potrat v 13. tt a o dva dni nato ma nechal priateľ, ktorého som totálne milovala... Do februára si toho ani moc nepamätám, proste som len existovala.... Potom som začala cvičiť. Odmietla som všetky kamošky, všetkých ľudí. Chodila som len do práce a potom som utekala domov. Tam som plakala a spala a potom som si zacvičila a v sprche zas plakala.... písala básničky.. No hrozné. Keď sa mi ozval bývalý bola som happy. Samozrejme chcel len sex... tak po tom som znova plakala.....
Proste tá bolesť srdca a duše sa nedá opísať...
Ale prihlásila som sa tu na koníkovi do dvoch sukromiek a tam sa vylievala. Proste jedine tu v súkromkách mi pomohli... A čítala som rôzne príbehy života tu na koníkovi.
AŽ v lete som sa z toho začala dostávať... schudla som cvičením atď...
A teraz je to presne rok aj týždeň po tom a mám priateľa, som šťastná a vyrovnaná aj s tou stratou bábätka
@deprimovana chce to len disciplínu.. všetko ide.. určite to ale nejde zo dňa na deň.. ja tak žijem roky a ide to. Aj to zlé čo sa mi stane beriem ako príležitosť niečo si z toho zobrať, čo je pozitívne.. Ide len o to, ako sa na dané situácie pozeráme.. Každá situácia je len natolko hrozná, akú hrôzu jej pripíše naša mysel..