Asi sa zrútim z manželovho správania
Ahojte mamičky. Viem, že každá máme svojich problémov dosť, ale tak každý nestranný názor pomôže. Kde začať? Vydávala som sa naivná, s hlavou v oblakoch, kedy som si všetky negatívne náznaky v správaní môjho terajšieho manžela nevšímala, resp. som si nechcela všímať. Vždy som si to sama pred sebou ospravedlňovala. Aj keď je pravda, že pred svadbou nebol taký manipulátor, psychopat v jednej osobe. Všetko psychické týranie (možno, je to silné slovné spojenie, ale posúďte samé) začalo tesne po svadbe. Keď prišla návšteva po našej hádke, ponižoval ma pred nimi, ohukoval a vysmieval sa zo všetkého, čo som urobila, neurobila, proste si chcel dokázať pred sebou a aj pred návštevou, že on je šéf domácnosti. Nebola som preňho, ani „len“ žena, lebo som mu neporodila dieťa. „Žena má poslúchať muža, držať hubu a krok“, či pri každom telefonáte na konci na miesto ľúbim ťa, som počúvala „polepši sa“. A keď vám takto povie min. trikrát do dňa a potom koľkokrát do mesiaca, tak to začne s človekom mávať. Toto „polepši sa“ trvalo dobrý polrok. Začal mať problém so všetkým, čo som spravila, akú som navarila polievku, že som nevypla práčku, keď som doprala – to bolo prvé, čo pozrel, keď prišiel z práce, či som vypla práčku a povedal, že „mi to bude vravieť, pokým sa to nenaučím“, výsmech z toho, keď som mu pár krát po sebe kúpila niečo na seba, namiesto "´dakujem" alebo z toho ako rozprávam. Komunikácia s nim už ani nie je normálna. Keď sa ho spýtam dve otázky naraz, tak mi na ne neodpovie, lebo on nevie, na ktorú má skôr odpoveď. Alebo keď niečo neviem, nepoznám, tak najprv 10 min. mi dáva najavo, že som hlúpa, lebo ja to nepoznám, neviem, ako to, že som o tom už nepočula a smeje sa mi. Keď sa v niečom pomýlim alebo to spravím zle, tak zase akési pohrdanie. Neraz ma napodobňoval, čo som neurobila podľa jeho predstav a pritom ukazovaní ma hypnotizoval, aby som si to zapamätala. Keď mu chcem niečo porozprávať, ako som sa mala cez deň alebo mu chcem niečo vysvetliť a jeho to nezaujíma, tak buď mávne rukou a odíde alebo mi skočí do reči a hovorí si to svoje. Dáva mi pocítiť, že to, čo ja rozprávam vôbec nie je zaujímavé. Klame mi, až fabuluje do očí a tvári sa, že čo si vymýšľam a veľmi rád ma prevráti na hlúpu. Dokonca pri sotení o zem, mi chcel nahovoriť, že som sa potkla (na rovnej podlahe) a tak sa presvedčivo obhajoval, že keby bola pri nás tretia osoba, tak mu uverí a zo mňa spraví hlupaňu, ktorá si vymýšľa a preháňa. Keď som mu vykričala, že hneď po robote prišiel domov (čo sa stávalo dosť často) a ani sa len nenajedol, nespýtal, ako sa mám alebo nepotrebujem s niečím pomôcť, keďže som prišla aj ja z práce a v domácnosti vždy treba niečo poriadiť, upratať a odišiel za kamarátmi si zašportovať a potom samozrejme nejaké to pivko, tak chytil taký amok, že mi vyhádzal všetky skrine, pokrstil ma p... je...á a kufre postavil pred dvere a ja som sa síce tvárila, že mi to nič nerobilo, ale srdce krvácalo, ma po polhodine vychladnutia prišiel odprosovať, že on ma ľúbi, aby som neodchádzala. Veľmi rád sa teší z toho, keď sa mi nedarí, keď sa sťažujem, že mám toho veľa, keďže pracujem v trojsmennej prevádzke a aj študujem a on takisto, lebo on chudáčik, nie je v tom sám a ľutovať treba iba jeho, že má toho veľa. Vyžíva sa v tom proste, keď mi dáva pocítiť, že som naničhodná, neschopná ako napr., keď dal ožehliť svoje obľúbené košieľky maminke, lebo ja som mu ich hneď neožehlila, popri tom, mal v skrine plno iných vecí opratých a ožehlených. Že „to je moja vizitka, že musel si dať košele ožehliť mame“. Keď mi povie, že má niečo rád a ja mu to automaticky na druhýkrát kúpim, (si myslím, že je to normálne), tak potom to už naschvál nezje a nechá to buď splesnivieť alebo počká, pokým prejde trvanlivosť a potom sa to vyhodí. Alebo som mu navarila jeho obľúbené jedlo, tak na druhý deň to nejedol a radšej si niečo iné objednal a keď som sa ho spýtala, prečo mi takéto veci neustále robí, tak mi len povedal, aby som sa vraj zlepšovala, lebo stále mám čo zlepšovať. A to, že mi neraz vykričal, keď som bola polroka nezamestnaná, že len vďaka nemu máme strechu nad hlavou, to už bola pre mňa bodka za tým všetkým peklom, lebo pred tým som zase ja bola tá, ktorá držala kasu a zarábala viac a snažila sa na všetky strany, aby sme si nielen zariadili byt, ale sa mali trošku lepšie. Žienky, takáto situácia trvá dobre dva roky a ja stále chradnem, upadám a neverím si postupne v ničom. Cítim sa ako hlúpa hus, ktorá nie je dobrá na nič. Rozmýšľam nad psychológom, lebo sama seba stále viac podceňujem. Dokonca som v takom štádiu, že sa s ľuďmi nedokážem normálne rozprávať ako kedysi, lebo niekde vzadu v podvedomí sa kontrolujem, či to, čo rozprávam hovorím správne, aby potom neprišiel výsmech. Keď mu aj tieto všetky veci, čo som vám popísala a to nebolo všetko, sa len zasmeje, že veď som srandoval. Teraz, keď ma už chytá triaška pri blikaní na mobile jeho meno, tak si sama sebe nadávam aká som bola hlúpa a naivná. Povedala som mu, že „ma stráca“, a že „ho už neľúbim“, že chcem proste odísť, tak povedal, že on bude o mňa bojovať, pokým nedosiahne svoje. Chcem odísť, ale neviem, či mám na to dostatok síl, ale ani zostávať nie je v tomto prípade na mieste, lebo ma odvezú na psychiatriu. Za každý postreh, názor alebo skúsenosť budem vďačná.
psycholog ti moze pomoct, aby si sa dostala zo stavu, do akeho ta dostal on, ale odist od neho musis Ty sama a to urcite musis. Nic ine Ti neostava, ten clovek je chory.
aha, citam, ze uz si to urobila 🙂
@sono2
@bielytesak áno, má to z detstva, kde bol dominátor mama. hmm, zase v jeho živote žena, ktorá bola nad ním. asi to o niečom svedčí.
@lauricka áno, je chorý. len škoda a nanešťastie je on so svojim správaním spokojný, až dokonca hrdý na seba ako on dokáže manipulovať s ľuďmi.
@deprimovana no presne, ľudia robia len to čo samy zažili., vtedy sa mu to možno nepáčilo a napriek všetkému to robí na tebe...
@deprimovana ahoj , prečítala som si tvoju púť aj celú diskusiu takmer. Ja som sa od 16 rokov starala o ťažko chorých rodičov, mala som dvoch starších podstatne súrodencov a aj tak som na všetko ostala sama , otec bol veľmi sčítaný a múdry človek, ale žiaľ´ sa vedel dosť despoticky správať. Keď som mala 18 ochorel aj on ťažko a boli doma s mamou obaja, dlhých 14 rokov som sa o nich starala a nebyť môjho muža , ktorý ma spoznal krátko po otcovom ochorení a obrovsky mi pomáhal s nimi , tak by som sa úplne scvokla , presne som prežívala tie stavy , čo popisuje, lebo teda vsugerovaná neschopnosť od oca vo veľa veciach............... aj napriek tomu, že pri mne stál môj muž aj tak sa mu to darilo, nemala som srdce odísť postarali sme sa o nich do konca . Nebudem hovoriť , že sa pridružili problémy so súrodencami, ktorí v tom pekle pokračovali a jediné , čo ich zaujímalo boli majetky ........... to je iná téma. Po rokoch trápenia som nakoniec musela vzťahy s nimi úplne prerušiť , lebo to trvalo aj po smrti rodičov. Ale teda psychicky ma to tak zruinovalo, že som sa aj zrútila, sama som išla na psychiatriu a veľmi mi to pomohlo aj vďaka láske a podpore môjho muža. Ale teda je to už hádam 7 rokov po smrti otca a nie som ešte v poriadku ,, pripadám neschopná, nepriebojná a neviem čo ešte aj napriek tomu, že som to všetko vzládla vychovávam 3 deti , prežila som potrat / dva týždne na to mi zomrel otec v rukách / , vyštudovala som bakalára cez rizikové tehotenstvo..... mám prácu, milujúceho partnera aj tak som stále ešte neistá a rozmýšľala som dlho , keď mi moja psychiatrička povedala / liečila som sa na úplné vyčerpanie organizmu/ , že sa z toho budem spamätávať dlho možno aj 10 rokov a teraz ti pravdu poviem , že nejaká stopa isto ostane .............
Ty si urobila včas veľmi dobrý krok, nemáš byť prečo smutná a deprimovaná, máš ťažké obdobie, to ide s tým, boj ťa ešte aj čaká a ak ti mám pravdu povedať, ja by som riešila tvojich rodičov, že by som im asi veľmi vykričala , že či si neuvedomujú , že potrebuješ ich podporu, že ich reči sú zastarané názory, a že ti robia veľmi zle a povedala by som im všetko čo ti robil a že si hľadala v nich oporu, ale že ju zatiaľ nenachádzaš , že sú pre teba jediný na koho sa môžeš obrátiť a cítiš , že vlastne nemôžeš a aspoň na čas by som fakt ten styk s nimi prerušila . Až potom to pochopia . Niečo také sme mali v rodine ako ty, tiež teta z ujom takto vyčleninili sesternicu, čo jej muž robil to čo tebe tvoj a ja som ich veľmi dlho presviedčala , aby si to premysleli, že je to ich dcéra a že nevedia čo musela zažívať ani ja som to nevedela......... nakoniec to pochopili ,ale tiež im to trvalo a keď potom vyšli na javo niektoré podrobnosti....... a to ti poviem, že ona nesmela k nim domom a jeho chudáčika zachraňovali a ešte mu aj našli v dedine chudáčikovi partnerku, ale nakoniec to pochopili i keď sa neskôr otočili aj proti mne zas v inej veci , bola som rada, že ju prijali späť aj na moje intenzívne dohováranie
Si silná šikovná žena, neseď doma , veď máš slobodu, choď na masáž , do kina medzi ľudí na dobrú komédiu, len tak sa medzi ľudmi poprechádzaj trebárs niekde v nákupnom stredisku, neseď len doma . Vyrev sa do vankúša, zmasti čokoládu a hybaj von aspoň na prechádzku, na koncert niekde hocičo. Uvidíš ako sa ti myšlienky vyčistia, predsa je jasné že za mesiac ti dobre nebude , duša bolí dlhšie ako telo . Alebo ak sa ti dá a môže sesterka, vezmite sa na víkend niekde tu na slovensko do hôr , ale do velness, nemusí to veľa stáť a ty pookreješ , prajem ti veľa veľa spokojného života 🙂
odchod je jediné správne riešenie a ver mi je to jednoduchšie teraz ,ked nemate deti potom už neodídeš ak to teraz nezvladneš.V žiadnom prípade mu nedovol ,aby ťa takto psychicky ubíjal.A najdoležitejšie je to ,že ťa vlastne nemá rád ,lebo človek ktorý miluje toto nerobí :( ,takže hlavu hore a držím palce 🙂
No, čo sa týka kníh, je veľa dobrých.
Napr. Jeden deň, Malý svet, Pýcha a predsudok, Malá Doritka (Ch. Dickens) 😉
Možno skús nejakú novú záľubu, alebo tak. chodiť na plaváreň, do sauny, to nie je ani tak drahé a vypneš.
A už ste riešili otázku rozvodu?
@merci1212 otázku rozvodu som zatiaľ riešila len čisto teoreticky, lebo mám teraz skúšky na výške popri práci, takže mám toho dosť, ale nejaké veci si už pomaly zisťujem. a dík za odporúčanie knižných titulov. rada si ich pozriem 🙂
@deprimovana držím paste🙂 a hlavu horeee🙂 !!!
@deprimovana ahoj.citala som len uvod...naber silu a chod od neho.moja teta zazila to iste,mal ju za nic a dostal na psychiatriu!odid od neho...k rodicom,kamaratke...drzim palce 🙂
@deprimovana ahoj, moja znama zazivala toto iste 6r vztahu, chodila aj psychologicke, no nepomohlo jej to.. nakoniec nabrala odvahu a ukoncila to... teraz je stastna, zacalo sa jej viac darit po pracovnej stranke a to ostatne casom pride... zatial to boli, ale bude ok 😅
@deprimovana Necitala som diskusiu pod tvojim prispevkom, chcem ti len napisat, ze mozes byt rada, ze sa prejavil, este kym nemate deti. Utekaj co najrychlejsie, tento chlap ti len stoji v ceste za tvojim stastim. Predstav si, ze by s nim mala prezit cely zivot a vychovavat v takejto atmosfere svoje deti. Poznacilo by ich to na cely zivot. Kazda z nas, co ma deti, vie ake je to narocne a ako to velakrat zamava aj s normalnym vztahom. Ver mi, nestoji to za to, nadychni sa a zavri dvere, zvladnes to a ulavi sa ti. A ak dufas, ze sa zmeni, tak ano, zmeni sa, ale k horsiemu. Drzim ti palce!
@marissenka
@marissenka
@le27
@tigri ďakujem baby, za každú jednu radu. odídená som a každý takýto príspevok ma presvedčí o tom, že som spravila dobre. len akosi mužovi to nedochádza, že mi je ľahostajní. po mesiaci prišlo vyprosikavanie a nechcenie si pripustiť, že sa s nim chcem rozviesť, a že ho už nikdy v živote nechcem vidieť. všetky emocie sa vo mne buria okrem nejakej lutosti, či nebodaj lásky.
@deprimovana mysli na to, ze ten pravy si ta bude vzdy vazit, bude ti pomahat a bude ta lubit, nech sa stane cokolvek a urobil by pre teba vsetko --- cukrikove? nemyslim - ja takeho mam totiz 🙂 a budes mat aj ty!
@deprimovana len nepodlahni jeho recickam.teta takto x-krat naletela a odpustila mu to.potom bolo max.tyzden dobre a nanovo ju zacal ponizovat...zajdi aj za psychologom,ten ti poradi ako nabrat sebavedomie0a ako pripadne reagovat ked ta bude prehovarat,..mam este jenu kamosku,co ju chlap bije.maju spolu aj male dieta.a ona sa neak nemoze od neho odputat...je to smutne.tesi ma,ze ty si nabrala odvahu a odisla. 🙂
@deprimovana a s rodičmi si už lepšie, máš nejakú podporu v niekom???
@womankc vieš, s našimi to vždy bolo ťažko. vo všeobecnosti som mala u nich malú podporu. viac im (hlavne mamine) záležalo na tom, čo povedali alebo povedia ľudia ako to, čo chcelo alebo ako sa cítilo ich dieťa. mamina sa rada ľutuje a používa prostriedky na to, aby ju aj druhí ľutovali. aj teraz, len počúvam to, ako ona stále narieka, ako ona nemôže spať, a prečo sa to muselo stať a prečo bol taký, a prečo hento a tamto. a ona stále nemôže tomu uveriť a pod. už sa cítim ako keby som dostala rakovinu. možno si niekto povie, veď to utíchne, ale ja tomu ani neverím, lebo veľmi rada vyťahuje staré veci aj 20 rokov, nad ktorými bedáka a tým nás s ocom trápi. už mi to tak príde, že ani nechce pozitívne myslieť alebo sa tešiť zo života, len vyťahovať deprimujúce veci, ktoré každému len pokazia deň. a práve preto som ja nešla k našim, ale rovno do prenájmu. aspoň, keby som mala súrodenca, ktorý by somnou držal, ale takto musím hľadať potešenia u druhých ľuďoch 🙂 ale zase, nemôžem povedať, našich mám rada, takí akí su. aj rada za nimi raz za čas prídem, aj sa porozprávam,aj pomôžem, lebo viem, že ich nezmením, tak musím hľadať nejaký kompromis, aby aj mne bolo dobre, ale zase aby som sa s nimi nehádala. to je to posledné, čo teraz potrebujem.
@deprimovana veľmi triezvo a dobre to berieš, rodičov nezmeníš . Na veľa vecí človek príde neskôr, že prečo sa tak správali ako sa správali. Naši boli fajn, ale napríklad otec vedel neskutočné sprostosti ba až veci zaváňajúce intrigami a bol to veľmi inteligentný človek sčítaný , ale ja som vedela že to je jeho frustrácia z prežitých vecí a potom to už bola vyslovene vec jeho choroby a tak som to znášala, ale trvalo mi to niekoľko rokov kým som to vstrebala a prestala sa hnevať . Ale napríklad sa mu úplne podarilo rozbiť naše súrodenecké vzťahy, vo veľkej miere to bola jeho zásluha , ale pritom sa snažil všetko zariadiť tak, aby to bolo najlepšie , ale tie veci vypálili ako generálne omyly. Stála som pri nich až do konca ako som najlepšie vedela.
Presne si to pochopila , prajem ti aby si sa nedala zlomiť, aby sa ti darilo a aby si našla vnútorný pokoj a kľud a silu zdvihnúť sa a ísť ďalej . Neboj ono sa to naraz v nejakom bode životnej cesty zlomí a naraz bude to tak ako to má byť . Ale úsilie treba , len tak to nepríde 🙂 Pekný deň
@womankc a čo mi iné zostáva? 🙂
@deprimovana neboj dobre bude , a ostáva ti strááááášne veľa možností, len vyliezť z ulity a uvidíš veľa vecí, čo dokážu obohatiť neboj
@deprimovana a ma on vobec uprimnych kamaratov? kedje taky sutazivi...
Bože môj toto je úplne akoby z môjho života..akurát som nebola vydatá ale s mojim expriatelom sme spolu boli 7 rokov a máme aj syna..môj ex bol presne taký istý len tie košele si nedával žehliť mame lebo ich nenosil..3krat sme boli rozidení ale aj ja som bola naivná a dúfala som že sa zmení ale taký človek sa nikdy nezmení už..zo začiatku bol ako med ale keď sme spolu začali bývať bolo to hrozné..psychicky som natom bola hrozne ale nikomu som o tom nehovorila a usmievala som sa akoby nič.. Vždy ma len ponižoval aj pred znamimi a pochvalil ma tak raz za pol roka aj to len večer v posteli..a ešte k tomu aj začal piť a dospelo to až k tomu že nás s malým vyhodil za prítomnosti jeho opitej mami a jeho brata ktory boli u nas na navšteve a potom nás vyhodili z nášho bytu a bez vecí a bez peňazí a ešte k tomu dodal že maly neni jeho..teraz sme od neho pol roka a sem tam zavola a vyzveda ako sa mame a tak..a po telefone je zase jak med ale už mu nato nikdy nenaletim..a to som ešte preskocila vela inych veci co mi robil ale to by som musela napisat asi knihu 🙂 napr. Že ma chodil sledovať do práce a ked som si tam našla kamarata ktoremu som sa mohla zdoverit a rad si ma vzdy vypocul tak povedal ze s nim nieco mam takže ak ti možem poradiť tak sa ho rychlo zbav lebo to bude len horšie, bude to tazke ale zasluzime si lepsich chlapov..držim ti palce a kludne mi napiš spravu ak chceš 🙂 budem rada papa
@darzneba no,čo sa týka športu, tak viem, že sa naňho sťažujú, ale zas chlapi to berú inak. oni sa síce posťažujú, ako to on strašne vážne bere, ako on potrebuje byť najlepší vo všetkom, aj keď je to napr. rekreačne alebo druhá liga alebo proste len tak...,ale na druhej strane sa na tom aj zabávajú. kamaráti ho berú, takí akí je a hlavne ho žerú v spoločnosti, lebo on má herecký talent. vie ich rozosmiať, rozprávať historky tak, že len počúvajú s otvorenými ústami, jednoducho vie zaujať. vie zmanipulovať aj "kamarátov", tak že ho naozaj všade volajú a chcú ho v partii. skôr by som povedala, že z jeho strany to kamarátstvo nie je úprimné, ale hlavne dokazovanie si vlastnej existencie. veď koľkokrát sa chválil s tým, že on sa kamaráti s tým a s tým, len aby ým niečo získal a to je väčšina jeho "kamarátstiev" takých. predomnou sa potom veľmi rád vyťahoval, akú on má partiu a koľko on má kamarátov a ja kamarátky nemám, popri tom to samozrejme nebola pravda.
@deprimovana poznam taketo situacie, ze tvrdi akych ma kamaratov, ale ja som mala raz moznost hovorit s kamaratom takehoto agresora a veru sa mi priznali , ze ho az tak nemusia, bola to pretvarka. Takze nemyslim ze by ho mali radi, ale presne ako pisete dokazovanie si existencie
@darzneba ja som to nikdy neriešila, či ho mali alebo nemali úprimne radi. skôr by som povedala, že tých dlhoročných kamarátov, by som pomenovala asi takým výrokom: "úkáž mi, akého máš priateľa a ja ti poviem,akí si." a tak to aj bolo...
@deprimovana rozvod netreba riešit teoreticky, ale prakticky. je to ovela lahsie ako si myslis...najprv kupiš asi cca 70 eurovy kolok (je to dost vysoka suma, aby ta motivovala ist k dalsiemu kroku),potom napises ziadost, v ktorej opises ako ste sa spoznali, kde a kedy ste sa vzali a prečo sa rozviest...priklady najdes na internete. najskor nebudes vediet, kde zacat, ale ked sa rozbehnes a zacnes vypisovat tie nepravosti, co ti napachal, nebudes sa moct zastavit. moja ziadost mala sedem stran a to som pisala v odrazkach a ziadne nepodstatnosti, alebo malichernosti. potom ziadost aj kolok vezmes a zanesies ju do budovy sudu na podatelnu. teta ju vezme a uz len cakas 🙂 potom pride tebe na adresu upovedomenie o termine pojednavania. to pride aj tvojmu ex. oblecies si najpeknejší oblek, den predtym zajdes ku kozmetičke a kaderničke sa trochu zrelaxovat, moze byt aj masaz a rano pojdes na sud.
trochu sklamanie moze byt, ze to vobec nebude take akčne ani zazivne ako v sudnej sieni...mozes mat svedkov, ale my sme nemali. mozes mat aj moralnu podporu, ktora bude s tebou, ale ja som ani to nemala. nechcela som, aby to niekto videl. dobre duše by ma len lutovali, čo som nepotrebovala a ostatni by parazitovali na cudzom neuspechu, po čom som tiež netužila 😀
nas rozviedli za menej od pol hodinky. po rozvode sme si podali ruky, povedali zbohom a kazdy isiel svojou cestou. co robil on potom, to neviem...ale ja som išla na obed do činskeho fastfudu a dala som si najnezdravejšie umelinove jedlo plne glutamanu sodneho a išla som domov. Bol to zvlastny pocit...Niečo práve skončilo, zomrelo...a niečo nové sa začínalo. Neviem ako tie pocity pomenovat...asi prázdnota, zmätenie a nádej...kombinacia tych troch veci. bolo to 1. februara...za 12 dní prišlo poštou vyrozumenie. Az po prevzati papiera je rozsudok pravoplatny. Zase sa dostavilo trio pocitov. Bolo den pred valentinom - genialne načasovanie.... Zobrala som papier, sobasny list, rodny list a odišla som na policiu si zmenit dokumenty...ked prisla sms, že si mam prist pre nový občiansky a ja som na nom uvidela svoje stare meno, všetka tiesen bola preč. Prvý krát som sa zhlboka nadýchla slobody a bola som štastna, že som sa zbavila hrozného delirického manželstva. Odvtedy som nelutovala ani jeden jediny den svoje rozhodnutie. 🙂
Držím ti palce. Rozvod je ovela horšie si predstavovat, ako ho zazit. nakoniec ako všetky veci na svete -Samotne čakanie a hroza z toho čo pride je ovela stresujucejšia ako vec, na ktoru vlastne čakaš.
@deprimovana ešte par tipov k prekonaniu depresívnych predrozvodovych stavov 🙂
najlepšie je zamestnavat si vkuse mysel, nech nevznika priestor na zbytočné otázky typu - prečo práve ja? rozhodla som sa správne? a možno sa zmeni? a podobné k ničomu nevedúce hovadiny. Na rozptylenie je dobre hocičo.
Telka - od komedii, historickych, vojnovych, horory az po segalovky a norrisovky. dovolene je vsetko okrem romantickych filmov, sladkastych romanov a telenoviel - zo smutku sa treba liecit a nie jatrit rany.
Hudba - gospel, techno, metal, rock, punk, diskofilie.. hocičo okrem pomalych srdcervúcich sladákov. Dovolené množstvo jeden kúsok za den - na poriadne vyplakanie sa a vypustenie pary. V ziadnom pripade nie su dovolene tzv. "naše" alebo "spoločne" pamatne pesničky.
Knihy - veselé, duchovné, fantasy, klasicka literatúra, rozprávkové, faktografické.... okrem ružovej knižnice. človeku sa prave rozpada manželstvo a čítat si mladej vdove a atraktivnom krotitelovi koní nepomáha ani duševnej rovnováhe, ani zmyslu pre realitu 😀 s klasikmi tiež opatrne - neodporučala by som dostojevskeho - priliš depresívne a už vobec nie tolstoja. Taká Anna Karenina je to posledné, čo by si mala laskou sklamana žena predstavovat 😀 zato taky gogoľ je dobry na zasmiatie.
Internet - hry, fora, zoznamky, članky...dobre je najst si strhucuje životne pribehy, najlepšie neštastné a zlé. je to sice hrozne a odsudenia hodné, ale človeku fakt dobre padne, ked vidi, že v tom neni sam, že aj iní majú seriózne problemy a niektorí ešte aj horšie ako my.
Hobby - dovolene všetko čo nas naplna. malovanie, písanie, tvorenie, športovanie, ručné práce, hrnčiarstvo, spev, hranie na hudobné nastroje, učenie sa novych jazykov, cestovanie. Najhodnotnejšie umelecké kúsky boli vytvorene skoro vždy láskou sklamanými, neštastnými ludmi. Možno vytvoriš niečo naozaj skvostné a zbohatneš na tom. Každá skúsenost, aj ta zla, nas niečo naučila. ked už sme to museli zazit, aspon nech to využijeme...Skus si spravit vlastný blog, ak to nevieš bude to vyzva aj po technickej stranke...niečo nové získaš a zaroven možeš širit osvetu.
Prejedanie - velmi účinne, hlavne sladkosti. Ale odporuča sa len v ohraničenej časovej dobe. Napodobne s vinkom a cigaretkou na ukludnenie. tu treba vychytat mieru, aby človek neskončil ako alkoholicka prefajčena moletka 🙂
Snívanie - predstavovanie si buducnosti bez ex - čisto pozitívne myslienky. kde pojdem, čo všetko mozem zazit, co uvidim, čo si kupim ked budem sama, ako si zariadim svoj vlastny bytik, ako mi zhori ryza a nikto to nebude kritizovat...proste predstavovat si krasne chvile bez tyrana za chrbtom. Zakazane myslienky - čo by bolo keby? a možnože....? a čo ak? - nič ak...skusili sme, bolo to na prd, ideme dalej 🙂
nie je nič lepšie ako sa zbavit psychopata, sama uvidiš 🙂
@tomiholjubavi @deprimovana
Som na Vas strasne pysna, ste skvele, ze ste to zvladli!! Respect!
@bielytesak presne si to napisal ...