Asi sa zrútim z manželovho správania

Ahojte mamičky. Viem, že každá máme svojich problémov dosť, ale tak každý nestranný názor pomôže. Kde začať? Vydávala som sa naivná, s hlavou v oblakoch, kedy som si všetky negatívne náznaky v správaní môjho terajšieho manžela nevšímala, resp. som si nechcela všímať. Vždy som si to sama pred sebou ospravedlňovala. Aj keď je pravda, že pred svadbou nebol taký manipulátor, psychopat v jednej osobe. Všetko psychické týranie (možno, je to silné slovné spojenie, ale posúďte samé) začalo tesne po svadbe. Keď prišla návšteva po našej hádke, ponižoval ma pred nimi, ohukoval a vysmieval sa zo všetkého, čo som urobila, neurobila, proste si chcel dokázať pred sebou a aj pred návštevou, že on je šéf domácnosti. Nebola som preňho, ani „len“ žena, lebo som mu neporodila dieťa. „Žena má poslúchať muža, držať hubu a krok“, či pri každom telefonáte na konci na miesto ľúbim ťa, som počúvala „polepši sa“. A keď vám takto povie min. trikrát do dňa a potom koľkokrát do mesiaca, tak to začne s človekom mávať. Toto „polepši sa“ trvalo dobrý polrok. Začal mať problém so všetkým, čo som spravila, akú som navarila polievku, že som nevypla práčku, keď som doprala – to bolo prvé, čo pozrel, keď prišiel z práce, či som vypla práčku a povedal, že „mi to bude vravieť, pokým sa to nenaučím“, výsmech z toho, keď som mu pár krát po sebe kúpila niečo na seba, namiesto "´dakujem" alebo z toho ako rozprávam. Komunikácia s nim už ani nie je normálna. Keď sa ho spýtam dve otázky naraz, tak mi na ne neodpovie, lebo on nevie, na ktorú má skôr odpoveď. Alebo keď niečo neviem, nepoznám, tak najprv 10 min. mi dáva najavo, že som hlúpa, lebo ja to nepoznám, neviem, ako to, že som o tom už nepočula a smeje sa mi. Keď sa v niečom pomýlim alebo to spravím zle, tak zase akési pohrdanie. Neraz ma napodobňoval, čo som neurobila podľa jeho predstav a pritom ukazovaní ma hypnotizoval, aby som si to zapamätala. Keď mu chcem niečo porozprávať, ako som sa mala cez deň alebo mu chcem niečo vysvetliť a jeho to nezaujíma, tak buď mávne rukou a odíde alebo mi skočí do reči a hovorí si to svoje. Dáva mi pocítiť, že to, čo ja rozprávam vôbec nie je zaujímavé. Klame mi, až fabuluje do očí a tvári sa, že čo si vymýšľam a veľmi rád ma prevráti na hlúpu. Dokonca pri sotení o zem, mi chcel nahovoriť, že som sa potkla (na rovnej podlahe) a tak sa presvedčivo obhajoval, že keby bola pri nás tretia osoba, tak mu uverí a zo mňa spraví hlupaňu, ktorá si vymýšľa a preháňa. Keď som mu vykričala, že hneď po robote prišiel domov (čo sa stávalo dosť často) a ani sa len nenajedol, nespýtal, ako sa mám alebo nepotrebujem s niečím pomôcť, keďže som prišla aj ja z práce a v domácnosti vždy treba niečo poriadiť, upratať a odišiel za kamarátmi si zašportovať a potom samozrejme nejaké to pivko, tak chytil taký amok, že mi vyhádzal všetky skrine, pokrstil ma p... je...á a kufre postavil pred dvere a ja som sa síce tvárila, že mi to nič nerobilo, ale srdce krvácalo, ma po polhodine vychladnutia prišiel odprosovať, že on ma ľúbi, aby som neodchádzala. Veľmi rád sa teší z toho, keď sa mi nedarí, keď sa sťažujem, že mám toho veľa, keďže pracujem v trojsmennej prevádzke a aj študujem a on takisto, lebo on chudáčik, nie je v tom sám a ľutovať treba iba jeho, že má toho veľa. Vyžíva sa v tom proste, keď mi dáva pocítiť, že som naničhodná, neschopná ako napr., keď dal ožehliť svoje obľúbené košieľky maminke, lebo ja som mu ich hneď neožehlila, popri tom, mal v skrine plno iných vecí opratých a ožehlených. Že „to je moja vizitka, že musel si dať košele ožehliť mame“. Keď mi povie, že má niečo rád a ja mu to automaticky na druhýkrát kúpim, (si myslím, že je to normálne), tak potom to už naschvál nezje a nechá to buď splesnivieť alebo počká, pokým prejde trvanlivosť a potom sa to vyhodí. Alebo som mu navarila jeho obľúbené jedlo, tak na druhý deň to nejedol a radšej si niečo iné objednal a keď som sa ho spýtala, prečo mi takéto veci neustále robí, tak mi len povedal, aby som sa vraj zlepšovala, lebo stále mám čo zlepšovať. A to, že mi neraz vykričal, keď som bola polroka nezamestnaná, že len vďaka nemu máme strechu nad hlavou, to už bola pre mňa bodka za tým všetkým peklom, lebo pred tým som zase ja bola tá, ktorá držala kasu a zarábala viac a snažila sa na všetky strany, aby sme si nielen zariadili byt, ale sa mali trošku lepšie. Žienky, takáto situácia trvá dobre dva roky a ja stále chradnem, upadám a neverím si postupne v ničom. Cítim sa ako hlúpa hus, ktorá nie je dobrá na nič. Rozmýšľam nad psychológom, lebo sama seba stále viac podceňujem. Dokonca som v takom štádiu, že sa s ľuďmi nedokážem normálne rozprávať ako kedysi, lebo niekde vzadu v podvedomí sa kontrolujem, či to, čo rozprávam hovorím správne, aby potom neprišiel výsmech. Keď mu aj tieto všetky veci, čo som vám popísala a to nebolo všetko, sa len zasmeje, že veď som srandoval. Teraz, keď ma už chytá triaška pri blikaní na mobile jeho meno, tak si sama sebe nadávam aká som bola hlúpa a naivná. Povedala som mu, že „ma stráca“, a že „ho už neľúbim“, že chcem proste odísť, tak povedal, že on bude o mňa bojovať, pokým nedosiahne svoje. Chcem odísť, ale neviem, či mám na to dostatok síl, ale ani zostávať nie je v tomto prípade na mieste, lebo ma odvezú na psychiatriu. Za každý postreh, názor alebo skúsenosť budem vďačná.
sonagolisova
13. dec 2013
@deprimovana nechape co robil zle ?????? vsetko...vsetko bolo zle..nebolo tam nic pekne.....aspon nie v tom co si napisala.... ja by som s takym clovekom nezila 2 dni..nie to 2 roky....panecku !!!! ked si mala silu a toto si vydrzla tak ty vydrzis a zvladnes vsetko...vsak to je jak sikana na vojne ked chodili mladi chalani a rozpravali zazitky z povinnej vojenskej sluzby...drzim prsty do buducna....len uz s tymto clovekom preboha neprid do kontaktu..maximalne pri rozvode ..
deprimovanaautor
13. dec 2013
@sonagolisova nie, nechápe. a vieš prečo? lebo žil v chorom prostredí, bol vychovávaní chorým spôsobom a má chorých kamarátov, atď, atď. preto nechápe, čo robil zle. nechápal ani vtedy, keď som mu to vysvetľovala, keď som s ním ešte žila. preňho to, čo robí je normálne. aj teraz som mu dala najavo, že kvôli nemu musím vyhľadávať pomoc, kvôli tomu, čo mi robil. v stredu som sa dostala do takého tranzu, že som chytila panický strach. z ničoho nič. sedela som v aute, keď som išla z práce a bola som ako ohlupnutá, mimo, ledva som preradila, išla som strašne pomaly. všetky autá ma predbiehali a ja som nevedela prečo. nevedela som to ovplyvniť. našťastie som prišla v poriadku. keď som potom bola medzi ľuďmi som sa cítila ako v inom vesmíre. bála som sa každého pohľadu a všetkých ľudí naokolo. všetko to, čo mi vravel sa mi vynáralo znova a znova. som myslela, že sa zbláznim. rýchlo som zavolala sesternici, nech mi nejako pomôže, nech sa z toho vyrozprávam alebo niečo. tak polhodinu do mňa húdla, hocičo mi rozprávala, len aby ma aspoň trochu z toho dostala. pomohlo...bolo mi o niečo lepšie.
majka99999
13. dec 2013
@deprimovana som rada, ze mas butlavu vrbu. 🙂
deprimovanaautor
13. dec 2013
@majka99999 aspoň to. chúďa, ona sa ma stále vypytovala, ako mi vlastne je. ja som jej to aj vedela opísať, ale som nevedela, ako z toho von. taký panický strach som v živote nezažila. ako keby mi ľudia ubližovali len pohľadom. mala som chuť kričať a niekde sa skryť pred všetkými tými ľuďmi. bola z toho zúfalá, že nevedela ako mi pomôcť. strašnééé!!!
felixa
13. dec 2013
@ratatatata
Dakujem za odpoved.
Inak, ta matka vobec nebola spokojna, jasne, ze lutovala, ze sa tak zle rozhodla. Jej dcera tam pisala, ze aj pokym ona zila doma, ze to bolo peklo. Otec ich len terorizoval. Matka sa nerozviedla, lebo bola katolicka. Dokonca aj ten knaz dcere povedal, ze mala od neho odist, ze to Boh nechce, aby prezila taky zivot (chlap sa mu vyspovedal, tak knaz asi vedel, o com hovori). Inak, to bola totiz tema, ci sa maju katolicky rozviest alebo radsej cely zivot trpiet.

Prides mi podla prispevkov az prilis empaticka, hned ospravedlnujes niekoho konanie, no, nemam velmi pocit, ze uz mas zvladnute, aby si samu seba nedavala na druhu kolaj. Chapat neznamena musiet pomoct, ani suhlasit, ani tolerovat, ani obetovat... dokonca aj matka Tereza trpela vyhorenim, stratila cit ku chorym a zmysel toho, co robila. To len aby si si dala pozor a nepadla opat do predchadzajuceho stavu, nech sa ti dari. 🙂
skvelemanzelstvo
13. dec 2013
ja si myslím, že mu chýba sex
ratatatata
13. dec 2013
@felixa dakujem krasne, nieco na tom stale bude 🙂 mrzi ma, ze to vyznelo ako ospravedlnovanie niekoho. Nemala som to v umysle, len pochopit. Nie ospravedlnit 🙂 dakujem, ze si ma na to upozornila.
ratatatata
15. dec 2013
@deprimovana to ano, take nieco sa ten moj tiez pokusal, ale tam chapem ze to robil pre moje dobro. Lebo ten okruh kamaratok, ktore som predtym mala, boli ozaj len plytke kamaratstva, okrem jedneho. Take, v ktorych videl vyznam, tak do takych mi nic nehovoril aj napriek tomu, ze si s tymi ludmi sam nerozumel. A muzski kamarati mu tiez viac menej nevadia, tiez zalezi o koho ide a ci tam citit zaujem alebo nie. Predpokladam ale, ze ten tvoj to v dobrom nemyslel. Mozno ano, ale isto nie pre tvoje dobro, ale pre to jeho. Ty sa teraz hlavne zameraj na buducnost, nie na minulost. Co dalej? Co chces robit? Comu sa chces venovat? Ozvi sa kamaratkam, o ktore mas stale alebo znova zaujem. Do minulosti, ak ti mozem poradit, sa uz necracaj. Zameraj sa na to, co je tu a teraz. Ja viem ze je to v tebe zive, vyuzi tieto pocity, co mas, zameraj sa na ne spoj si to s tym, co potrebujes, co chces, po com tuzis. Preco si smutna? Chyba ti spolocnost? Koho si predstavujes vo svojej spolocnosti? Rada by si sa stretla s kamoskou Jankou? No tak jej zavolaj! Si sklamana lebo si si doteraz nemohla dovolit kupit, co si chcela? Cize tuzis po slobode, volnosti? Co konkretne by ti spravilo radost? Vylet do prirody? Chod! Kupa vytuzenych siat? Kup si ich! Vravim, to, co prezivas, mozes miesto smutenia a umarania sa vyuzit vo svoj prospech a rozvoj, posun dopredu. Minulost bola, ta sa nezmeni, ale "tu a teraz" je to, co ti nemoze nik vziat, tak to vyuzi.
ratatatata
15. dec 2013
A este nieco som ti chcela napisat. Manipuloval s tebou. Ale na druhej strane, dovolika si mu to a nechala ho. Cim si sama na sebe pachala rovnako velke, a mozno este vacsie nasilie, ako on na tebe. Chces to zmenit? Tak mam navod: titulok "zrutim sa z manzelovho spravania" ktory je len dalsiou formou toho, ako pokracujes v nasilnom spravani sa ku samej sebe, zmen na "Uz na mna nema ziaden dosah. Viem co chcem, nik mi nemoze sposobit to, ako sa citim. Som sama zodpovedna za svoje pocity, pretoze som si vedoma vlastnych potrieb a hodnot. Cokolvek robi on, nenesiem za to ziadnu zodpovednost a teda ma nemoze nijako rozhodit. Som slobodna a sama si vyberiem cestu, ktorou pojdem. Cokolvek robi on, ma nezaujima a viac sa ma to netyka."
ratatatata
17. dec 2013
Inac odkedy som sebou prestala nechat manipulovat, zacala som si vazit samu seba a prihliadat aj na vlastne potreby a zaujmy, mam toho pre mna najlepsieho chlapa na svete. Tak, ako som k sebe pristupovala sama, tak ku mne pristupoval aj on. Ako k nesvojpravnemu dietatu. Odkedy som si uvedomila vlastnu hodnotu a pomaly s nim zacala komunikovat na urovni "rozumiem ti, a zaroven som tu ja s takouto potrebou a poziadavkou, navrhujem taketo riesenie", nas vztah sa rapidne zmenil. Obycajna masaz, kdeze by predtym hrozilo aby sa ma ktokolvek dotkol. Teraz? Pride pre mna, aby som nemusela taka vyhriata chodit po tej zime. Cim sa mi len potvrdzuje moj nazor, ze ludia sa k nam spravaju presne tak, ako im to my sami dovolime.
merci1212
17. dec 2013
To už nerieš. Ako sa inak darí?
deprimovanaautor
18. dec 2013
@merci1212 ďakujem, mám sa uvolnenejšie. aj keď v práci je to teraz na hubu, ale asi je to tým predvianočným stresom abo čo 🙂 ale som rada, že prácu zatiaľ mám. konečne som si objednala termín u psychologičky. juj, som zvedavá...., ale je pre mňa potrebná. nech mi trošku poradí a pomôže, lebo sa niekedy cítim bezradne.
ratatatata
18. dec 2013
@deprimovana drzim paste, tesim sa, ze sa citis uvolnenejsie 🙂
pekaska
24. dec 2013
@deprimovana Posielam darček a želám Ti pekné prežitie vianočných sviatkov 🙂
irin12
24. dec 2013
@deprimovana precitala som kazducku stranu tejto diskusie a drzim ti palce pri rozvode 🙂 poznam takeho typka zialbohu ma 2. dieta s 2. manzelkou, nezmenil sa stale je rovnaky, mne pomaha to, ze niesom s nim v kontakte a som rada ked ho nevidim. Vyhybam sa mu na 1000 km, lebo viem, ze v jeho blizkosti sa citim strasne. Vsetko co si opisovala je typicke pre nho, ale najhorsie ze trpi cela rodina kvoli jednemu blaznovi. Stale sa hra, ze je naj ma naj kamaratov, je ten najmudrejsi ale pritom je to sracka, ktora sa rozplace kvoli banalitam. Nevieme si s nim dat rady, kazdeho MANIPULUJE vo svoj prospech. je mi z neho tazko 8-(
kveta
24. dec 2013
@deprimovana Pokojne vianocne sviatky Ti zelam..
deprimovanaautor
25. dec 2013
@kveta moja, aj tebe krásne a pokojne Vianoce prajem. nech je všetko, tak ako má byť 😉
deprimovanaautor
25. dec 2013
@pekaska jeeeej, ďakujem krásne. aj tebe šťastne a vesele!!!chi 🙂
babaker
25. dec 2013
@deprimovana sledujem tvoju diskusiu, na zaciatku som prispievala viac, neskor uz nebolo tolko casu. som naozaj rada, ze si zostala s nami na fore a ze si spokojnejsia. aj z tvojich prispevkov citit viac energie. 😉
este vela sily.
deprimovanaautor
25. dec 2013
@babaker no ako by som aj nemohla, keď mi sem stale nové kočky prispievaju a zaujimaju sa o môj príbeh. a tie skalné tiež sa sem tam ozvu, ako sa mám a tak. nedalo by mi to, neodpisovať 🙂 aj to ma dobíja energiou a silou 🙂
deprimovanaautor
25. dec 2013
@malinkaaninka
@prasiatko30
@dejnas
@maznacik007
@mexico_16
@manzanillaa
@mykeila
@anatalia77
@evelynm
@zita19
@hradnapani
@mata128
@mirat
@bea13
@dominika1988 KRASNE VIANOCE, KOČKY, PRAJEM. VELA Lásky, POHODY, POROZUMENIA A NECH ROZDAVATE TOLKO ENERGIE A SILY ako mne!!!! chi 🙂
vivkapetra
25. dec 2013
ahoj ani nevies ako ti rozumiem ja mam nieco podobne len s tym rozdielom ze u nas bolo aj fyz. nasilie a mame 3 deti..
zita19
25. dec 2013
@deprimovana Dakujem. Prajem aj tebe krasny zvysok sviatkov, pohodicku a vela sil a radosti do dalsich dni.
dominika1988
25. dec 2013
@deprimovana vdaka za prianie, aj tebe krasne sviatky, vela sil prajem...ako sa inak mas? dal ti muz pokoj?
ivvaa
25. dec 2013
Utekaj, utekaj, utekaj... A ďakuj Bohu, že s ním nemáš dieťa.... Si mladá baba, máš dosť času nájsť si šťastný, plnohodnotný vzťah. Aj keď to bude veľmi ťažké, mysli na to, čo krásne s novým partnerom ešte môžeš zažiť... A nechcem raniť v tento vianočný čas, ale veľakrát, keď sa muž takto ponižujúco správa k žene, je za tým, žiaľ, druhá.... Preveruj... Držím palce!
majka99999
25. dec 2013
@ivvaa ok, necitala si dalej ako prvy prispevok, uz sa to riesi, odisla od neho...
majka99999
25. dec 2013
@deprimovana tebe krasne vianoce. 🙂
bea13
25. dec 2013
@deprimovana Aj Tebe prijemne prezitie vianocnych sviatkov, pevne dufam, ze ich oslavujes ako novy clovek - sebavedomy, hrdy a nie ako sebalutovacia babika, ktora pochybuje... Viem, ze toto obdobie, ak je clovek sam a plny pochybnosti, moze priniest i depresiu, skleslu naladu a tak, ale ver, ze vela i pre Teba neznamych ludi Ti drzi palce a ako sa hovori: na Novy rok, dobry krok, tak nech Ti to vyjde papa
sima6
25. dec 2013
@deprimovana Tak mne toto robil otec..... nasi sa rozviedli a on sa kumne spraval ako ku svojej manzelke nie dcere .....musela som ist lebo som bola uplne mimo..... 😞 co najdalej od takeho cloveka lebo vas znici
dejnas
26. dec 2013
@deprimovana ďakujem krásne za prianie 🙂
odpisujem Ti neskôr, takže mi už ostáva iba popriať Ti z celého srdca všetko najlepšie do nového roku, nech je to pre Teba rok nového začiatku, nech konečne nájdeš vo svojom živote pokoj a skutočnú lásku x-) x-) a samozrejme veľa zdravia, pretože to je najpodstatnejšie, ak to chýba - ostatné problémy sa stávajú "malichernými".... drž sa !!! 🙂

Začni písať odpoveď...

Odošli