Asi sa zrútim z manželovho správania

Ahojte mamičky. Viem, že každá máme svojich problémov dosť, ale tak každý nestranný názor pomôže. Kde začať? Vydávala som sa naivná, s hlavou v oblakoch, kedy som si všetky negatívne náznaky v správaní môjho terajšieho manžela nevšímala, resp. som si nechcela všímať. Vždy som si to sama pred sebou ospravedlňovala. Aj keď je pravda, že pred svadbou nebol taký manipulátor, psychopat v jednej osobe. Všetko psychické týranie (možno, je to silné slovné spojenie, ale posúďte samé) začalo tesne po svadbe. Keď prišla návšteva po našej hádke, ponižoval ma pred nimi, ohukoval a vysmieval sa zo všetkého, čo som urobila, neurobila, proste si chcel dokázať pred sebou a aj pred návštevou, že on je šéf domácnosti. Nebola som preňho, ani „len“ žena, lebo som mu neporodila dieťa. „Žena má poslúchať muža, držať hubu a krok“, či pri každom telefonáte na konci na miesto ľúbim ťa, som počúvala „polepši sa“. A keď vám takto povie min. trikrát do dňa a potom koľkokrát do mesiaca, tak to začne s človekom mávať. Toto „polepši sa“ trvalo dobrý polrok. Začal mať problém so všetkým, čo som spravila, akú som navarila polievku, že som nevypla práčku, keď som doprala – to bolo prvé, čo pozrel, keď prišiel z práce, či som vypla práčku a povedal, že „mi to bude vravieť, pokým sa to nenaučím“, výsmech z toho, keď som mu pár krát po sebe kúpila niečo na seba, namiesto "´dakujem" alebo z toho ako rozprávam. Komunikácia s nim už ani nie je normálna. Keď sa ho spýtam dve otázky naraz, tak mi na ne neodpovie, lebo on nevie, na ktorú má skôr odpoveď. Alebo keď niečo neviem, nepoznám, tak najprv 10 min. mi dáva najavo, že som hlúpa, lebo ja to nepoznám, neviem, ako to, že som o tom už nepočula a smeje sa mi. Keď sa v niečom pomýlim alebo to spravím zle, tak zase akési pohrdanie. Neraz ma napodobňoval, čo som neurobila podľa jeho predstav a pritom ukazovaní ma hypnotizoval, aby som si to zapamätala. Keď mu chcem niečo porozprávať, ako som sa mala cez deň alebo mu chcem niečo vysvetliť a jeho to nezaujíma, tak buď mávne rukou a odíde alebo mi skočí do reči a hovorí si to svoje. Dáva mi pocítiť, že to, čo ja rozprávam vôbec nie je zaujímavé. Klame mi, až fabuluje do očí a tvári sa, že čo si vymýšľam a veľmi rád ma prevráti na hlúpu. Dokonca pri sotení o zem, mi chcel nahovoriť, že som sa potkla (na rovnej podlahe) a tak sa presvedčivo obhajoval, že keby bola pri nás tretia osoba, tak mu uverí a zo mňa spraví hlupaňu, ktorá si vymýšľa a preháňa. Keď som mu vykričala, že hneď po robote prišiel domov (čo sa stávalo dosť často) a ani sa len nenajedol, nespýtal, ako sa mám alebo nepotrebujem s niečím pomôcť, keďže som prišla aj ja z práce a v domácnosti vždy treba niečo poriadiť, upratať a odišiel za kamarátmi si zašportovať a potom samozrejme nejaké to pivko, tak chytil taký amok, že mi vyhádzal všetky skrine, pokrstil ma p... je...á a kufre postavil pred dvere a ja som sa síce tvárila, že mi to nič nerobilo, ale srdce krvácalo, ma po polhodine vychladnutia prišiel odprosovať, že on ma ľúbi, aby som neodchádzala. Veľmi rád sa teší z toho, keď sa mi nedarí, keď sa sťažujem, že mám toho veľa, keďže pracujem v trojsmennej prevádzke a aj študujem a on takisto, lebo on chudáčik, nie je v tom sám a ľutovať treba iba jeho, že má toho veľa. Vyžíva sa v tom proste, keď mi dáva pocítiť, že som naničhodná, neschopná ako napr., keď dal ožehliť svoje obľúbené košieľky maminke, lebo ja som mu ich hneď neožehlila, popri tom, mal v skrine plno iných vecí opratých a ožehlených. Že „to je moja vizitka, že musel si dať košele ožehliť mame“. Keď mi povie, že má niečo rád a ja mu to automaticky na druhýkrát kúpim, (si myslím, že je to normálne), tak potom to už naschvál nezje a nechá to buď splesnivieť alebo počká, pokým prejde trvanlivosť a potom sa to vyhodí. Alebo som mu navarila jeho obľúbené jedlo, tak na druhý deň to nejedol a radšej si niečo iné objednal a keď som sa ho spýtala, prečo mi takéto veci neustále robí, tak mi len povedal, aby som sa vraj zlepšovala, lebo stále mám čo zlepšovať. A to, že mi neraz vykričal, keď som bola polroka nezamestnaná, že len vďaka nemu máme strechu nad hlavou, to už bola pre mňa bodka za tým všetkým peklom, lebo pred tým som zase ja bola tá, ktorá držala kasu a zarábala viac a snažila sa na všetky strany, aby sme si nielen zariadili byt, ale sa mali trošku lepšie. Žienky, takáto situácia trvá dobre dva roky a ja stále chradnem, upadám a neverím si postupne v ničom. Cítim sa ako hlúpa hus, ktorá nie je dobrá na nič. Rozmýšľam nad psychológom, lebo sama seba stále viac podceňujem. Dokonca som v takom štádiu, že sa s ľuďmi nedokážem normálne rozprávať ako kedysi, lebo niekde vzadu v podvedomí sa kontrolujem, či to, čo rozprávam hovorím správne, aby potom neprišiel výsmech. Keď mu aj tieto všetky veci, čo som vám popísala a to nebolo všetko, sa len zasmeje, že veď som srandoval. Teraz, keď ma už chytá triaška pri blikaní na mobile jeho meno, tak si sama sebe nadávam aká som bola hlúpa a naivná. Povedala som mu, že „ma stráca“, a že „ho už neľúbim“, že chcem proste odísť, tak povedal, že on bude o mňa bojovať, pokým nedosiahne svoje. Chcem odísť, ale neviem, či mám na to dostatok síl, ale ani zostávať nie je v tomto prípade na mieste, lebo ma odvezú na psychiatriu. Za každý postreh, názor alebo skúsenosť budem vďačná.
deprimovanaautor
3. dec 2013
@adri266 ona mne nevyvoláva, raz mi napísala sms a odvtedy nič, skôr ide cez moju mamu, ktorá sa dá nahovoriť a nedokáže sa rázne postaviť k situácii. aj teraz nás dve s mamou pozvala k nim, no ja tam ani najmenšiu chuť nemám ísť. všetkými možnými prostriedkami ide na mňa, len so mnou to akosi nič nerobí, práveže ma to ešte viac presviedča o tom, že nie ja som zlyhala, ale presne ako píšeš...kto zlyhal?vychova?
matabah
3. dec 2013
@deprimovana
ber to s rezervou...nech sa starajú,máš svoj život..ich to prejde...dúfam,že tvoji rodičia už lepšie reagujú....!!!
ty kks,chlapi poondiaty.....akí je zrazu fajn...a prvá príležitost a ste zase niekde spat.....neboj a ver,že nájdeš takého,čo ta bude podporovat...uvidíš to...aj ja som našla🙂
matabah
3. dec 2013
@deprimovana ani tam nechod k nim.....vyhovor sa,alebo jednoducho tam nechod...a vobec..načo aj tvoju mamu????šiši svokra...len ty utekaj s tou žiadostou 😎 😎 😎 😎 😎 😎 😎 😎 😎 😎 😎 😎 😎 😎 😎
merci1212
4. dec 2013
@deprimovana správy nečítaj, vymazávaj....
deprimovanaautor
5. dec 2013
@merci1212 dneska v noci sms. ma vyhodilo z postele/zo sna. a ako si napísala, (prečítala som iba začiatok a ďalej som nevládala, keď som videla, aká bola dlhá), začalo to výčitkami - takže som hneď stlačila "odstrániť". fakt nemám chuť si nechať pokaziť dni nejakými obsiahlimi smskami plných výčitiek. po vyprosikaviacej fáze pokračuje fáza útočná. som zvedavá, čo ešte bude ďalej.
adri266
5. dec 2013
@deprimovana vyborne, nenechaj sa nim manipulovat
jumama
5. dec 2013
@deprimovana Presla som si tvoje prispevky v diskusii a velmi ti drzim palce, to ze si dokazala odist je dobry krok, to ze mazes smsky este lepsi. Odporucam knizku "Kriza a tvorivy pristup k nej" http://www.martinus.sk/?uItem=3977&gclid=CI2S5r.... Nie je priamo na situaciu tyranych, ale je na vsetky zivotne zmeny, ktore sme nechceli a cistime sa v krize. Citala som ju mozno pred 12 rokmi, no su v nej ucelne navody ako vyuzit krizu vo svoj prospech. Lebo kym je nam dobre a mame ake take istoty, nie sme my ludia k zmenam velmi ochotni. No naopak, ked sa nam zdanlivo vselico minule ruca, dokazeme vzburcovat v sebe tolko tvorivej energie... teda je to hlavne o tom, ako ten spravny uhol pohladu ziskat 🙂 Este raz, drzim palceky.
jurcaga
6. dec 2013
Ahoj, myslim, ze zaludocnu nervozitu rozvodovy list neutisi. Tvoj manzel ta velmi zranil a podla prihod, ktore popisujes, si voci nemu velmi zahorknuta. V manzelskych problemoch byva chyba na oboch stranach, i ked je je jasne, ze jeden z partnerov ich robi viac. :-|
Ked po nejakych nedorozumeniach a hadkach analyzujeme s mojim manzelom, co sa stalo a on mi sprostredkuva svoje pocity a dojmy, zda sa mi, ze je z inej galaxie! To, co ja niekedy myslim tak, on vnima onak. Je citlivy na ton hlasu, ci podhlad. Viem, ze by som mohla byt velakrat laskavejsia, usmievavejsia a hryznutim do jazyka nepriliat olej do ohna hadky. Manzelstvo ma uci, ze tak, ako zeny potrebuju citit, ze ich partner miluje, muzi potrebuju citit, ze su respektovani. Potrebuju pochvalu, povzbudenie a pocit, ze sme na nich hrdi.
Tvojho manzela nepoznam, ale co som citala, nepises o nom asi nic dobre.
Myslim si, ze klucom, aby sa ti ulavilo, je odpustit mu. Teraz to nechap tak, ze mas hned bezat a hodit sa mu do narucia.
Odpustenie znamena, ze za jeho chovanim urobis ciaru, nebudes v sebe jatrit stare rany, vrtat sa v tom, ako ti ublizil, ale pojdes dalej. Ak to nejde, skus si to povedat nahlas, ako svoje rozhodnutie.
Niekedy je to take tazke, ze nam v tom pomoze jedine Pan Boh. Tak sa kludne v pokoji pomodli, aby ti v tom pomohol.

Kedze nemate deti, mozete byt isty cas aj od seba, ale asi niekedy pride aj cas konfrontacie, kedy sa spolu stretnete. My sami sa nemozeme vlastnou silou zmenit, ale Boh vie menit nase zle charaktery, ak mu na to dame priestor. Verim, ze aj tvojho muza moze oslobodit od jeho tyranskych tahov a viest k laske.
Jedna zivotopisna knizka, v ktorej sa pise aj o tazkom odpustani je http://www.martinus.sk/?uItem=139862
"Niet takeho utrpenia,a takej hlbokej beznadeje, kde by nevstupila Bozia laska."
Zelam ti, aby si nasla pravy POKOJ 🙂
kveta
6. dec 2013
@deprimovana Nemaz sms. Preposielaj kamoske. Ak budes mazat, nebudes vediet, ci sa Ti ten magor nevyhraza zabitim. A nemas dokaz.. Takze bud blokovat, vtedy sms ostavaju v mobile.. Alebo preposielat.
deprimovanaautor
8. dec 2013
@kveta už som sa dohodla s kamoškou. ale vtedy v noci som to v polospánku proste vymazala, lebo som mala nervy, že ma v noci zabudol a o necelé dve hodinky som mala vstávať do práce. ach!!!
deprimovanaautor
8. dec 2013
@jurcaga pekný príspevok 😉 chi. že vraj je dobrá knižka aj Rozhovory s Bohom. Hmm? Čítala si?
erickaa
9. dec 2013
@deprimovana ahoj, ako sa ti vodi? Este vypisuje po nociach? Evidentne nemoze spat, ale nic ine si nezasluzi.. Len sa drz 😉
shortka83
9. dec 2013
aj ja som mala takeho muza, a tiez som sa bala odist, a odisla som, samozrejme ze mi robil problemy, stale sa vyhrazal, ze ma zabije a vezme mi deti, a samozrejme, nic z toho sa nestalo, bol to chory clovek, ktory si musel stale nieco dokazovat a potom zbadal, ze uz sa ho nebojim a nic to so mnou nerobi a je klud, takze sa len netreba bat a vsetko bude dobre, drzim palce
deprimovanaautor
9. dec 2013
@erickaa ďakujem za otázku 😉 niekedy lepšie a niekedy horšie, ale v konečnom dôsledku isto lepšie ako keby som ostávala 🙂)) Nie, nevypisuje. Dúfam, že to posledná sms v noci. No evidentne nemôže. Ale nad moje preplakané noci a dni to nemá. Ľudia, ktorí nemajú srdce nevedia, čo je to trpieť pre lásku.
jurcaga
9. dec 2013
@deprimovana tie Rozhovory s bohom som necitala. asi by som ani nechcela, ked som si vygooglila, o co ide, zistila som, ze ten autor si spravil okolo seba nejake vlastne mininabozenstvo..... ale to je uz ina tema....
zena_1
10. dec 2013
ja som rovnaky pripad, aj mna muz ponizuje, utec utec utec... to co pises sa zle cita, ale ako by som pisala ja.. dost podobne... ked si raz muz k zene toto dovoli co pises... aj ja som si mysella ze to bude lepsie ale nieje ani po 6 rokoch manzelstva. Ja by som usla ale nemam kam. A mame deti. Psychotirania je neskutocne zla., nie ze sa len vysmieva, a sleduje na kazdom kroku, znevazuje kazdy nas rozhovor, ja a vzdy stiahnem, som taka povaha, a teraz ma uz aj osocuje , nadavkami, takze zabudni dobre nebude. UTEC.
zena_1
10. dec 2013
@dasiacik hajzel, vidim mnohe podobnosti, len skoda ze my niektore co podobne prezvame sme citlive a krehke a zavisi aj ci by sme dokazali utiahnut financne domacnost sami. To je asi ten najvacsi dovod. inak ked su deti dospele, teraz uz nema dovod mama neodijst k niekumu z deti. Kaslat na hulvata.
bielytesak
12. dec 2013
@kveta inak tie sms,mms mozu sluzit ako dokazovy material pred sudom....to viem,lebo nas skolili na kurze sbs....aj obmedzovanie osobnej slobody je trestne,aj porusovanie listoveho tajomstva....to sa tyka aj mobilu....su to blbe paragrafy,ale su....ja len cumim,ked davali sudnu sien,coho vsetke a co na seba ludia povytahuju....daktori sa rozidu,podaju ruky a dovi....ako nasi.rozviedli sa na urovni,ja ako decko som to vnimal a znasal lepsie,akokeby sa sli pozabijat...
ariadna22
12. dec 2013
@deprimovana
poznáš krízové centrum?
deprimovanaautor
12. dec 2013
@ariadna22 ani nie
laila22
12. dec 2013
@bielytesak sudna sien je fraska... tak to na sudoch nechodí...
ariadna22
12. dec 2013
@deprimovana
tak sa popýtaj na okresnom úrade, kde je krízové centrum pre týrané ženy, či vôbec v okrese také čosi máte
felixa
13. dec 2013
@deprimovana
To, co ti pise @jurcaga
neplati uplne v tvojom pripade. Takto sa mozu dohadovat a konfrontovat normalni, zdravi ludia. Ale nie ty s tvojim manzelom. On nie je zdravy, je psychopat, z toho, co pises, ma psychiatricku diagnozu, ale s plnou zodpovednostou za svoje konanie, on vie, co robi.

Teraz je najdolezitejsie vydrzat, nekontaktovat sa s nim, v ziadnom pripade neodpisovat na sms. Urychlene podaj ziadost o rozvod, vsetko tam napis, ako ti radia baby. Vsetkym znamym, pribuznym, kamaratom hovor, aky bol. Pis to aj sem, povedz to aj sebe, rozoberaj to. Musis to zo seba dostat von, v ziadnom pripade to nepotlacaj, ze musis zabudnut a odpustit. To by si za nejsky cas skoncila na psychiatrickej klinike ty. Mas najvyssi cas to vsetko zo seba dostat, faza odpustenia a zabudnutia ma nastat az potom, a najlepsie az po rozvode.

Len nech ta nenapadne sa k nemu vratit, bol by k tebe casom 100x horsi, lebo si mu sposobila problemy, mozno by ta nakoniec aj zacal bit. Inak, pozor na tie sms-ky, naozaj nevies ako sa ti bude chciet pomstit, ak pochopi, ze sa naozaj rozvadzas. Pri jeho diagnoze on potrebuje obeť. Tebe da pokoj, az ked si najde nahradu. Drzim palce, nech ti to dobre dopadne.
ratatatata
13. dec 2013
Ty aj tvoj manzel potrebujete pomoc. Ty podporu, on silnu, skutocne silnu empatiu od niekoho tretieho. Predpokladam, ze potreby ma rovnake, ako vsetci ostatni (tuzba po poriadku, oceneni, respekte), akurat nevie, ze sa to da inak, ako nasilim. Chyba vychovy? Spolocnosti? Tazko povedat, asi dohromady. Podla mna je na vine sposob, akym myslime. Tym, ze neustale len hladame chyby na tom druhom, mame proste chut a potrebu ho trestat - robime to vsetci (spolocnost nas to tak naucila) zial pre tvojho manzela to zaslo prilis daleko a on si uz ani neuvedomuje seba, svoju jedinecnost, nedokaze sa spojit so svojimi pocitmi a potrebami, neustale sa len zameriava na druhych, v tomto pripade na teba, hodnoti teba, a mysli si, skutocne je o tom presvedceny, ze ked robis veci inak, ako je jeho predstava, tak to robis zle a zasluzis si trest. Je mi ho uprimne luto. Netreba mu to mat za zle, nemoze za to, vsetko to vychadza z nevedomosti a mozno aj z neochoty nieco menit, kedze velakrat z minulosti mu tento sposob vyhovoval - ludia robili, co chceli zo strachu pred nim. Uz to, ze to nerobia z vlastneho presvedcenia a vlastnej vole a ze sa mi tento sposob raz zruti a ludia sa vzburia a odidu od neho, si neuvedomuje, pretoze zas je chyba len v tom druhom. Keby si uvedomil sam seba, svoju jedinecnost a potreby, zacal by si vazit aj druhych a zistil by, ze sa to da riesit inak a v harmonickom prostredi, to on nevie a mozno si mysli a ma strach, ze keby nepouzil nasilie, ludia by sa nespravali podla jeho predstav. Proste cele zle. On ta ma v podstate rad, tuzi po tebe, ale neuvedomuje si, ze takto ta neziska, ze toto nie je ta cesta, a to, ze takto ta len strati a ostane sam. Vlastne uz stratil. On je v podstate chudak, je mi to luto, no kym sa neprebudi zo svojho sna a nepojde to od neho, ty mu uz v tomto momente nepomozes.
To som len napisala pre pochopenie jeho motivov, je to mozno cesta, ako ho pochopit a odpustit mu. Vo svojom vnutri. Som skutocne velmi sklamana a smutna, ze mnoho ludi si za tie roky neuvedomilo, namaju tu vedomost, ze nasilie produkuje nasilie a ucta a respekt voci samemu sebe a druhym dosiahne daleko, daleko viac ako vyhrazky a ublizovanie. Nasilie akehokolvek charakteru (fyzicke ah psychicke) finguje kratkodobo a destruktivne, kdezto ucta a respekt funguju dlhodobo a spolahlivo a nenasilna cesta vedie k stastiu vsetkych zucastnenych. Co sa tyka teba, musis sa rozhodnut sama, podla toho, co potrebujes. Ak je to bezpecnost, stastie, ucta a respekt, tak ti mozem odporucit len za seba - nevracaj sa k nemu, zatni zuby, chran sa vsetykmi moznymi sposobmi, utekaj od neho. Cesta empatie a budovania si respektu je velmi tazka a zdlhava, co vo vasom pripade viac nerealna myslim si (moj nazor) - ze by to viedlo k dalsiemu utrpeniu a nezvladla by si to, mne samej trvalo niekolko rokov, kym som tie zrucnosti vypracovala do pouzitelnej formy a moj priatel je dost tvarny clovek, co bolo tiez mojou vyhodou. Tvoja dusa je prilis ubolena, jeho spravanie absolutne nekoresponduje s tvojimi hodnotami, potrebou respektu a bezpecia, tvoje spravanie zas nekoresponduje s jeho predstavami. Pochopit jeho motivy a potreby skutocne odporucam, taktiez odpustenie, ako pisu ostatni, no v prvom rade odpusti sebe. Nic zle si nespravila a to, ze si sa nechala tak dlho manipulovat a tyrat, tiez vychadzalo z nejakej tvojej nevedomosti, mozno nizsieho sebavedomia. Mozes byt na seba hrda, ze si sa dokazala vzopriet, uvedomit si vlastnu hodnotu, alebo vlastne hodnoty, co potrebujes a zozbierala si odvahu nielen na odchod, ale aj na celenie jeho dalsim utokom. To je pre teba odrazovy mostik, ako dalej. Ked nebudes voci nemu prezivat trpkost a odsudzovat ho, ale naopak ho pochopis, ulavi sa ti aj v tomto. Bude ti ho luto, budes smutna z toho, ako si nici zivot, ale za svoj zivot si zodpovedna jedine ty sama, ty si ho znicit nedaj, mas plne pravo na to ho opustit a prenechat zodpovednost za jeho zivot len a len jemu. Nik nema pravo ta nicit, chran si to jedine a skutocne najvzacnejsie, co mas - samu seba. Ty jedina si skutocne dolezita a to, aby si bola stastna. A k stastiu potrebujes cloveka, ktory si ta bude vazit taku, aka si, takeho si hladaj a dovtedy pracuj na uvedomeni si samej seba a sebarozvoji. Pretoze ked si budes skutocne vazit samu seba, budu si ta vazit aj druho. To, co ocakavas voci samej sebe. Drzim paste, si na dobrej ceste, ako znovu obnovit spojenie sama so sebou a najst v sebe aj druhych to, co hladas!

felixa
13. dec 2013
@ratatatata Podla tohto, co si napisala, by mala @deprimovana zacat na sebe pracovat a robit to vo svojom dalsom pripadnom vztahu. Je to velmi poucne, najma posledne 4 vety. Deprimovana, nenechaj ziadneho chlapa so sebou manipulovat, aj za cenu rozchodu. Ak pojdes s tymto do vztahu, bude z teba vyzarovat ine sebavedomie.

@ratatatata
Ked si zistila, ze a v com sa musis zmenit, nebolo by pre teba lepsie sa s manipulatorom rozist a najst si chlapa - nemanipulatora? Je plno submisivnych bab, ktore si nasli normalnych chlapov. A okrem toho, ani dominantni chlapi nezakazuju svojim polovickam kamkolvek chodit popr.buzerovat za vsetko, to je uz patologicke. Alebo vek, deti a financie ta nepustia? Pre mladu zenu bez deti je lepsie odist.

Pytam sa preto, lebo ja som typ, ktory riesi problemy, neuteka pred nimi, ale skusenosti a odzite mi ukazali, ze zivot je prǐis kratky, aby clovek zostaval v neperspektivnom vztahu. Su zeny, ktore chodili ku psychologom, teoreticky vedeli o sebe prilis vela, studovali si o psychologii, partnerskych vztahoch a pod... a napriek tomu, na stare kolena lutovali, ze premarnili zivot s takym clovekom. Aj ked sa v mnohom ten vztah zmenil, oproti kamaratkam v harmonickych manzelstvach ich manzelstvo nebolo bohvieco.

Raz nejaka zena pisala, ze ked jej otec zomieral v nemocnici, tak este aj vtedy vulgarne matke nadaval, hoci ta sa o neho starala, bola k nemu mila. A ze knaz, ktory ho tam prisiel vyspovedat, tej dcere povedal, ze jej matka si premarnila zivot s takym clovekom. A teda, ten uz mal toho asi odpocuteho vela.
ratatatata
13. dec 2013
@felixa dakujem za reakciu aj za nazor. Co sa mna tyka, aj napriek tymto veciam, co som mala vztahu, je tam aj mnoho pekneho, vyhod, som stale zalubena a on tiez. Za dalsie kym som si to uvedomila, som bola relativne spokojna a ked som si to uvedomila, ano, velakrat som nad rozchodom rozmyslala, ale ja som tiez ako ty typ cloveka - bojovnik. Ja beriem taketo veci ako moznost sa nieco naucit, poucit, niekam sa posunut. Rozchod by bolo velmi jednoduche riesenie, ktore ma nikam neposunie. A co potom? V dalsom vztahu? Zas by mi len dalsie veci nevyhovovali ako to byva v kazdom vztahu. Keby som videla, ze moje snahy nikam nevedu a priatel nema zaujem pracovat tiez na sebe, tak ano, ale ja vidim, ze u nas sa veci menia a aj pratel sa velmi meni, ze mu na mne a na vztahu zalezi. Kym sme sa sem dostali, to obdobie bolo tazke, ale nie su to prave tazke chvile, ktore nas niekam posuvaju?
Nelutujem, ze som sa takto rozhodla a dnes chystame svadbu. Ja viem, ze este budu tazke chvile, mozme sa zmenit, netvrdim. Nemam vestecku gulu. No perspektivu som tam videla aj vidim. U nas je to o komunikacii, vsetko si odkomunikujeme, uz tolko nebojujeme, viac spolupracujeme.

Suhlasim s tebou, ze pokial je vztah pre danu zenu neperspektivny, tak je velakrat lepsie riesenie odist zo vztahu. Je to velmi individualne, preto je tazko radit. Je mozne, ze v buducnosti budem lutovat, je mozne, ze budem dakovat. Najhorsie je myslim si porovnavat sa stale s niekym. Tiez som to robila, zavidela kamaratkam "uzasne" vztahy. Nakoniec som ale spokojna vo vseobecnosti a to mi staci. Nedavno som bola s jednou z tych kamaratok na kave, kedy jej volal manzel a tak nechutne ju do telefonu zjazdil, uz ani neviem preco, nejaka blbost... tak ju to dostalo ze som este bola rada za to, co mam doma. Momentalne je moj chlap moje zlaticko a aj napriek tazsej minulosti (kde ani on to so mnou nemal lahke a tiez to nevzdal) som rada, ze sme tam, kde sme a nedala by som si ho.

Co sa tyka tvojho prikladu - zaujimavy. No podla mna ... bola ta matka spokojna alebo nie? Ak nie - farar ma pravdu a svoj zivot premarnila - obetovala niekomu, kto si ju nezasluzil. Ale je mozne aj to, ze ak dokazala za vsetkymi nadavkami a osocovaniami pocut zufale prosby cloveka, ktory je v bolesti (fyzickej ci psychickej, alebo oboch) a bola vo svojom zivote spokojna, tak je vsetko OK. Pripad od pripadu.
sonagolisova
13. dec 2013
precitala som si len polovicu a stacilo.....na tvojom mieste, balim kufre a odchadzam, nedokazem pochopit ako s nim este mozes vobec zit....to je nocna mora, zle sa to cita nie to este predstava , ze v tomto niekto zije....ten clovek je psychicka spodina...ma tak nizke sebavedomie , ze potrebuje udupat druheho cloveka este pod svoju uroven....uprimne tvojho manzela lutujem...a rodicia ktori takehoto chlapa vychovali by sa mali hanbit, zlyhali vo vychove na plnej ciare 😞
ariadna22
13. dec 2013
@deprimovana odíĎ
dudus20
13. dec 2013
CHOD CHOD CHOD OD NEHO PREC, bola som v podobnom manze.lstve, pripadala som si m,enej ako ta handra a on sa na tom iba smial, my sme mali spolu aj dceru a ked som si zacala uvedomovat ze aj k nej sa tak spravat zacina tak to bol moj pohn utok. Vyhodila som ho, nakolko sme byvali u mojich rodicov/ani tam sa nestitil nicoho/ Ale tebe radim odid cim skor a neobzeraj sa TY SI TIEZ CLOVEK A UVEDOM SI ZE ON NEMA ZIADNE PRAVO SA TAKTO K TEBE CHOVAT TOTO NIE JE LASKA A HLAVNE MU NENALET NA SLADKE SLOVA TYPU POLEPSIM SA JA TA MILUJEM ANI MU TO NEDOVOL ABY TI TO HOVORIL VYMAZ HO ZO SVOJHO ZIVOTA, tiez som sa velmi bala ze co bude ale musela som urobit bud krok vpred pre zachranu mojej dcery a pre seba alebo by som zmarila vsetko za co som doteraz bojovala a za co tvrdo dreli moji rodicia, PRAJEM VELMI VELA SIL, NEBOJSA POJDE TO AK TO CHCES AJ TY, JEHO NECHAJ TAK A TY SI ZI SVOJ ZIVOT CO TI DALI RODICIA, A BUD UZ LEN STASTNA
deprimovanaautor
13. dec 2013
@ratatatata toto, že ťa nepúšťal von mi trošku pripomína m. síce on mi nikdy nepovedal priamo to, čo chcel, aby som urobila, ale išiel vždy na mňa takticky. keď napríklad nechcel, aby som sa s kamarátkami chodila zabaviť, lebo vedel, že o mňa javia chlapi záujem, tak mi neustále vravel, že ja nemám kamarátky, lebo tie čo mám to nie sú kamarátky, ale hlupane, ktoré majú nasraté v hlave a pod. a takto ma neustále dostával na tú stranu, ktorú chcel on, lebo ako sa hovorí, keď vám niekto neustále niečo vtlka do hlavy, tak tomu aj uveríte a ja som sa postupne od tých kamarátok aj izolovala a pomerne dosť sa mi preriedili. a ani nechcel, aby som mala veľa kamarátok a známych, každí mu vadil, lebo on má tých správnych kamarátov. len jeho môže každý obdivovať. komplikované, ale bol to jeden kolotoč, z ktorého bola jediná cesta sa dostať von, odísť hocikde, len nie ostávať!!!žiarlil na mňa, ale nie v tej podobe ako chlap na ženu, ale ako človek na človeka. musel byť lepší, vo všetkom!!!a teraz nechápe, čo robil zle?!?!

Začni písať odpoveď...

Odošli