Asi sa zrútim z manželovho správania
Ahojte mamičky. Viem, že každá máme svojich problémov dosť, ale tak každý nestranný názor pomôže. Kde začať? Vydávala som sa naivná, s hlavou v oblakoch, kedy som si všetky negatívne náznaky v správaní môjho terajšieho manžela nevšímala, resp. som si nechcela všímať. Vždy som si to sama pred sebou ospravedlňovala. Aj keď je pravda, že pred svadbou nebol taký manipulátor, psychopat v jednej osobe. Všetko psychické týranie (možno, je to silné slovné spojenie, ale posúďte samé) začalo tesne po svadbe. Keď prišla návšteva po našej hádke, ponižoval ma pred nimi, ohukoval a vysmieval sa zo všetkého, čo som urobila, neurobila, proste si chcel dokázať pred sebou a aj pred návštevou, že on je šéf domácnosti. Nebola som preňho, ani „len“ žena, lebo som mu neporodila dieťa. „Žena má poslúchať muža, držať hubu a krok“, či pri každom telefonáte na konci na miesto ľúbim ťa, som počúvala „polepši sa“. A keď vám takto povie min. trikrát do dňa a potom koľkokrát do mesiaca, tak to začne s človekom mávať. Toto „polepši sa“ trvalo dobrý polrok. Začal mať problém so všetkým, čo som spravila, akú som navarila polievku, že som nevypla práčku, keď som doprala – to bolo prvé, čo pozrel, keď prišiel z práce, či som vypla práčku a povedal, že „mi to bude vravieť, pokým sa to nenaučím“, výsmech z toho, keď som mu pár krát po sebe kúpila niečo na seba, namiesto "´dakujem" alebo z toho ako rozprávam. Komunikácia s nim už ani nie je normálna. Keď sa ho spýtam dve otázky naraz, tak mi na ne neodpovie, lebo on nevie, na ktorú má skôr odpoveď. Alebo keď niečo neviem, nepoznám, tak najprv 10 min. mi dáva najavo, že som hlúpa, lebo ja to nepoznám, neviem, ako to, že som o tom už nepočula a smeje sa mi. Keď sa v niečom pomýlim alebo to spravím zle, tak zase akési pohrdanie. Neraz ma napodobňoval, čo som neurobila podľa jeho predstav a pritom ukazovaní ma hypnotizoval, aby som si to zapamätala. Keď mu chcem niečo porozprávať, ako som sa mala cez deň alebo mu chcem niečo vysvetliť a jeho to nezaujíma, tak buď mávne rukou a odíde alebo mi skočí do reči a hovorí si to svoje. Dáva mi pocítiť, že to, čo ja rozprávam vôbec nie je zaujímavé. Klame mi, až fabuluje do očí a tvári sa, že čo si vymýšľam a veľmi rád ma prevráti na hlúpu. Dokonca pri sotení o zem, mi chcel nahovoriť, že som sa potkla (na rovnej podlahe) a tak sa presvedčivo obhajoval, že keby bola pri nás tretia osoba, tak mu uverí a zo mňa spraví hlupaňu, ktorá si vymýšľa a preháňa. Keď som mu vykričala, že hneď po robote prišiel domov (čo sa stávalo dosť často) a ani sa len nenajedol, nespýtal, ako sa mám alebo nepotrebujem s niečím pomôcť, keďže som prišla aj ja z práce a v domácnosti vždy treba niečo poriadiť, upratať a odišiel za kamarátmi si zašportovať a potom samozrejme nejaké to pivko, tak chytil taký amok, že mi vyhádzal všetky skrine, pokrstil ma p... je...á a kufre postavil pred dvere a ja som sa síce tvárila, že mi to nič nerobilo, ale srdce krvácalo, ma po polhodine vychladnutia prišiel odprosovať, že on ma ľúbi, aby som neodchádzala. Veľmi rád sa teší z toho, keď sa mi nedarí, keď sa sťažujem, že mám toho veľa, keďže pracujem v trojsmennej prevádzke a aj študujem a on takisto, lebo on chudáčik, nie je v tom sám a ľutovať treba iba jeho, že má toho veľa. Vyžíva sa v tom proste, keď mi dáva pocítiť, že som naničhodná, neschopná ako napr., keď dal ožehliť svoje obľúbené košieľky maminke, lebo ja som mu ich hneď neožehlila, popri tom, mal v skrine plno iných vecí opratých a ožehlených. Že „to je moja vizitka, že musel si dať košele ožehliť mame“. Keď mi povie, že má niečo rád a ja mu to automaticky na druhýkrát kúpim, (si myslím, že je to normálne), tak potom to už naschvál nezje a nechá to buď splesnivieť alebo počká, pokým prejde trvanlivosť a potom sa to vyhodí. Alebo som mu navarila jeho obľúbené jedlo, tak na druhý deň to nejedol a radšej si niečo iné objednal a keď som sa ho spýtala, prečo mi takéto veci neustále robí, tak mi len povedal, aby som sa vraj zlepšovala, lebo stále mám čo zlepšovať. A to, že mi neraz vykričal, keď som bola polroka nezamestnaná, že len vďaka nemu máme strechu nad hlavou, to už bola pre mňa bodka za tým všetkým peklom, lebo pred tým som zase ja bola tá, ktorá držala kasu a zarábala viac a snažila sa na všetky strany, aby sme si nielen zariadili byt, ale sa mali trošku lepšie. Žienky, takáto situácia trvá dobre dva roky a ja stále chradnem, upadám a neverím si postupne v ničom. Cítim sa ako hlúpa hus, ktorá nie je dobrá na nič. Rozmýšľam nad psychológom, lebo sama seba stále viac podceňujem. Dokonca som v takom štádiu, že sa s ľuďmi nedokážem normálne rozprávať ako kedysi, lebo niekde vzadu v podvedomí sa kontrolujem, či to, čo rozprávam hovorím správne, aby potom neprišiel výsmech. Keď mu aj tieto všetky veci, čo som vám popísala a to nebolo všetko, sa len zasmeje, že veď som srandoval. Teraz, keď ma už chytá triaška pri blikaní na mobile jeho meno, tak si sama sebe nadávam aká som bola hlúpa a naivná. Povedala som mu, že „ma stráca“, a že „ho už neľúbim“, že chcem proste odísť, tak povedal, že on bude o mňa bojovať, pokým nedosiahne svoje. Chcem odísť, ale neviem, či mám na to dostatok síl, ale ani zostávať nie je v tomto prípade na mieste, lebo ma odvezú na psychiatriu. Za každý postreh, názor alebo skúsenosť budem vďačná.
@deprimovana ako sa mas,pokrocili ste nejako?
@deprimovana Gratulujem k nahradeniu. Budes mat vacsi klud.
Prosim ta pobal sa a chod PREC!!!!!!Ja mala takeho ex tiez! Presne viem co citis. Nazbieraj v sebe aj tu poslednu stipocku odvahy a chod! Daj mu najavoze si silna! Ak mas nejaku kamaratku popros ju,nech ti zo zaciatku pomoze! A neboj sa,to ON JE CHUDAK NIE TY! Nemate deti,nemas co stratit! Si silna,len to musis opat najst neboj sa! Vsetko zvladnes,ty HO NEPOTREBUJES!!!!!! Drzim palbe!
@mikink_a no pokročili sme kadejako, len nie normálne. ale asi som potrebovala ďalší úder, aby som pochopila s kým som žila. asi tak....
@deprimovana Nevadi.. Snaha doverovat aj po tom vsetkom je normalna.. Ide sa dalej.. Pis.. Neuzatvaraj sa do seba. Nemusis byt stale superzena, obcas mozes byt aj slaba..
@kveta že by som sa snažila byť superžena???aj keď niekedy sa tak cítim. ale nie...chichi...srandujem. ani sa do seba neuzatváram, len mám toho teraz veľa a po ďalšie už ani neviem, čo písať a či baby zaujíma, čo je so mnou ďalej, alebo ako môj príbeh ďalej pokračuje, lebo sú tu stále nové a nové témy, ktoré sa riešia a treba psychicky pomôcť aj tam 🙂
@deprimovana Ahoj, po dlhej dobe som tu, ale myslela som na teba často. Len píš.. 🙂
To si ako myslela, už má druhú? Tak to mu gratulujem, určite sa teraz chrochní v tom, aký je kanec 😀 Len chúďa tá žena.
Ako pokračuješ s rozvodom? 😉
@erickaa no po týždni ako som odišla, sa začal stretávať s druhou, o 10 rokov mladšou od neho a teraz zistil, že ju vôbec nechce, že mu je ukradnutá, a spytuje si svedomie, čo spravil a čo vo mne mal a teraz sa ja smejem. mám dohodnutú jednu pani, ktorá mi pomôže aj so spísaním rozdelenia majetku a potvrdením pred notárom, lebo toto chceme riešiť mimosúdne a aj s rozvodom. ak mám pravdu povedať, nejak som sa nevedela rozhýbať, len som riešila školu, robotu a moje "znovuzrodenie". aj teraz mám skúšky, ktoré musím konečne porobiť, aby som mala semester za sebou, nech mi trošku jedno bremeno spadne z pliec.
@deprimovana A ako si trávila sviatky? bola si u rodičov?
Jasné, porob si skúšky, prípadne si dačo poprenášaj, veď je len polrok 🙂 A u tej psychologičky si bola?
@erickaa sviatky som trávila nie veľmi dobre, lebo som bola stále v práci na 12kach, naši sa stále hádali, keď som bola u nich, na Štefana som sa dozvedela o tej jeho milenke a vlastne ani neregistrujem, či boli alebo neboli vianoce. na prenájme som ani stromček nemala a tak...možno na budúci rok 🙂 a ku psychologičke som objednaná len na budúci týždeň, bo mala nejaké služobné cesty pred Vianocami, tak som sa k nej nevedela dostať, ale bola som trpezlivá a nakoniec som sa konečne objednala. som zvedavá na to sedenie ako to tam bude prebiehať 🙂
@deprimovana velmi ti drzim palce !
@deprimovana Drzim palce, to, ze si dokazala odist, prezradza tvoju velku vnutornu silu. Vsetko sa nejako vyriesi, vela zdaru a informuj nas. A kludne sa ozvi, ked ti budes pocitovat potrebu vyrozpravat sa.
@deprimovana
aj ja ti drzim palce.... neprispievala som, ale chodievam sem čítat ako sa ti dari. A presne som na teba myslela aj cez vianoce ci nie si sama... Drz sa zvladnes to... a ak budes mat chut píš dalej ako sa ti darí. si príkladom pre dalsie🙂))
@deprimovana blahozelam k dobremu rozhodnutiiu! Kazdy si zasluzime slusne spravanie a od najblizsich uz detto. Tak zelam vela sil do regeneracie a noveho startu do zivota 😉 Urcite to bola velka zivotna skusenost, ale teraz treba ist dalej. Tiez som to zazila, aj ked to nebol az taky extrem. Pomohli mi take drobnosti ako stretnutia s kamaratmi, cvicenie 3x do tyzdna , veci kde som sa venovala sama sebe, svojmu stastiu a dobremu pocitu. Tak vela stastia dalej v zivote 😉
@deprimovana ahoj,prajem Ti všetko dobré do Nového roku,nech už je Tvoj život len lepší,ako bol a dúfam,že si vykročila tou správnou nohou 😉 😉 😉
vela síl,zdravíčko a lááásku...takú nebeskúú 😉 😉 😉
@deprimovana ahoj, chodim sem citat, teda tuto poslednu stranu som videla az teraz. Stale ti drzim palce, nech mas tie formalne veci za sebou co najrychlejsie. Pokojne pis aj dalej, mam to tu lajknute. 😉
PRÍBEH POKRAČUJE: ako viete, odišla som koncom októbra od M.a za celé dva mesiace som sa psychicky zbierala, nekomunikovala s M., dokonca som zažila psychicky stav nazvaný panika. Už som sa videla na psychiatrii. (Našťastie sa to nevrátilo). Cez Vianoce som pracovala a zároveň chodila k našim. Neustále sa hádali a najlepšie cezo mňa a ja som potom nespávala a preplakala každý jeden deň Vianoc. Cez tieto dni som zavolala pár známym a chcela im popriať Šťastné a Veselé, kde jedna známa sa rozhovorila a povedala mi o milenke M. Keď mi povedala meno, hneď som vedela. Nedalo mi to a nabehla som do bytu, kde síce nebol nikto, ale našla som jej spodné prádlo a jeho taktiež, len tak pohodené. Typnite sa, čo robili. Tak som volala jemu, že ho čakám na byte, nezodvihol. Zbabelec. Ale jeho mama mi zodvihla a povedala som jej, čo som našla. Nereagovala nijak. Na druhý deň sa mi ozval a dohodli sme sa na stretku. Chcela som to všetko mať za sebou, dohodnúť sa na majetku, kto si, čo nechá a kto koho vyplatí. Stretli sme sa. Spravil mi kávu, sadol si a začal nariekať, ako ma on strašne ľúbi, ako si on všetko uvedomil, ako mi ubližoval a ako ju vlastne ani nechce. Prosil ma, dušoval sa, že chce všetko naspäť. Ale mne aj tak po tom všetkom vŕtalo v hlave, že mu nemám veriť a že tie slzy sú falošné. Ale komunikovala som s ním normálne, chcela som sa rozviesť v dobrom, aj po tom všetkom. Asi som sprostá. Po tom stretku mi neustále vyvolával, vypisoval, dokonca ma chcel strašne vidieť, tam kde mám prenájom, že mi donesie to alebo ono alebo len tak dobehne. Nechcela som sa s ním len tak stretávať, len za veci, ktoré sú potrebné k rozchodu. Stále ma presviedčal a prosil, aby som počkala, že on sa s ňou rozíde a začneme odznova. Mne to išlo tak na nervy, že som si jeden deň povedala, že niečo musím spraviť, aby som mu dokázala, že klame a že je zbabelec prvej triedy. Našla som ďalšie dôkazy, že ona stále spáva v našej posteli a aj som sa zase dozvedela, že sa s ňou vyváža, chodia spolu kadetade, pokým mňa presviedčal, že k nej nič necíti a že mu je ukradnutá. Kovbojka!!!Takže keď som za ním zašla do bytu, keď to nečakal, našla som lístok, kde si nechávajú také odkazy, že bolo jasné, že sú spolu ďalej. Som nańho nahúkala a povedala mu, nech jej zavolá predomnou, keď sa s ňou chce rozísť. Inak mu neuverím všetko, čo mi trepe. Nezavolal, zavolala som ja. Povedala jej všetko, čo ako bolo. Ona samozrejme o ničom nevedela. Správal sa k nej tak, ako keby som ja neexistovala. Ako slobodný bez záväzkov. V ten deň som si odniesla veci zo spálne, ktoré veľmi radi užívali a jemu ešte vonku pred barákom som musela vynadať, aby pochopil, že je koniec. A prečo vonku? Lebo keď som balila veci zo spálne a húkala po ňom, ušiel vonka ako taká sračka. Išla som hneď do telekomunikácii a vymenila si telefónne číslo. Tak mi písal na sociálnu sieť, kde som si ho zablokovala. Bodka celému trápeniu, klamaniu, manipulovaniu!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
klobuk dole 🙂
nie je to pekna situacia ale je to pekny zaciatok lebo az ked sa ukonci stara kapitola,moze sa zacat nova
prajem ti krasnu novu cast zivota a len same dobre veci .. a ako to vzdy byva a to si zapamataj ..
vzdy bude len lepsie 🙂
@deprimovana Ahoj, teda po precitani tvojho zivotneho pribehu...clovek ani nema slov, ako zo zleho filmu...ale urobila si velmi spravny krok, ze si sa zbalila a zvrtla na opatku, psychicky zakomplexovany tyran sa nikdy nezmeni...zelam ti V Novom Roku (aj ked uz je davno po)...stastny krok a vela stastia v osobnom zivote...,si ho veru zasluzis 🙂
@deprimovana Dufam, ze Tvoja matka o tej slecne vie a uz pochopila, ze je to klamar.. Drz sa!!!
@deprimovana A preco si potrebovala od neho potvrdenie, ze skoncil s milenkou? Hadam si sa nechcela vratit, ked mas to najhorsie uz za sebou? To vyzera ako by si ziarlila a mohol ta este ukecat na spolocny zivot?
Dolezite je prerusit akykolvek kontakt. Viem, ze to nie je lahke po psychickej stranke, ale ked vydrzis, uz za par mesiacov sa ti ulavi. Vydrz to!!! Je to manipulant.
@stanulienkat Ja som ho len skúšala. Aby som mu dokázala, že je zbabelec, bezchrbták a pod. Alebo možno aj sebe. Tak som to cítila a asi potrebovala urobiť takúto bodku sa všetkým, nielen pre mňa, ale aj preňho. Neviem, ťažko to vysvetliť, ale viac sa mi uľavilo 🙂
@ushuaia Ďakujem. A možno to šťastie čaká na mňa, už za dverami. Tajne dúfam 🙂
@kveta už inak ako sviňa mu nepovie 🙂
@deprimovana Ja to volam potreba dostat poslednu gulku.. Aby clovek citil, ze naozaj mu stacilo a je koniec.. Urobila som cosi podobne pre seba.. ;)
@kveta Asi tak 😉
@stanulienkat resp. oveľa viac sa mi uľavilo!!!
@deprimovana nikdy nevies...cesty osudu su nevyspytatelne...mozem potvrdit z vlastnej skusenosti... 😀 , zelam ti naozaj vela stastia... 🙂
o tomto som už neraz počula a čitala a to je choroba...fakt je to psychické týranie..a to nie je sranda...
Uz som nahradena a to niekolko tyzdnov.