Asi sa zrútim z manželovho správania

Ahojte mamičky. Viem, že každá máme svojich problémov dosť, ale tak každý nestranný názor pomôže. Kde začať? Vydávala som sa naivná, s hlavou v oblakoch, kedy som si všetky negatívne náznaky v správaní môjho terajšieho manžela nevšímala, resp. som si nechcela všímať. Vždy som si to sama pred sebou ospravedlňovala. Aj keď je pravda, že pred svadbou nebol taký manipulátor, psychopat v jednej osobe. Všetko psychické týranie (možno, je to silné slovné spojenie, ale posúďte samé) začalo tesne po svadbe. Keď prišla návšteva po našej hádke, ponižoval ma pred nimi, ohukoval a vysmieval sa zo všetkého, čo som urobila, neurobila, proste si chcel dokázať pred sebou a aj pred návštevou, že on je šéf domácnosti. Nebola som preňho, ani „len“ žena, lebo som mu neporodila dieťa. „Žena má poslúchať muža, držať hubu a krok“, či pri každom telefonáte na konci na miesto ľúbim ťa, som počúvala „polepši sa“. A keď vám takto povie min. trikrát do dňa a potom koľkokrát do mesiaca, tak to začne s človekom mávať. Toto „polepši sa“ trvalo dobrý polrok. Začal mať problém so všetkým, čo som spravila, akú som navarila polievku, že som nevypla práčku, keď som doprala – to bolo prvé, čo pozrel, keď prišiel z práce, či som vypla práčku a povedal, že „mi to bude vravieť, pokým sa to nenaučím“, výsmech z toho, keď som mu pár krát po sebe kúpila niečo na seba, namiesto "´dakujem" alebo z toho ako rozprávam. Komunikácia s nim už ani nie je normálna. Keď sa ho spýtam dve otázky naraz, tak mi na ne neodpovie, lebo on nevie, na ktorú má skôr odpoveď. Alebo keď niečo neviem, nepoznám, tak najprv 10 min. mi dáva najavo, že som hlúpa, lebo ja to nepoznám, neviem, ako to, že som o tom už nepočula a smeje sa mi. Keď sa v niečom pomýlim alebo to spravím zle, tak zase akési pohrdanie. Neraz ma napodobňoval, čo som neurobila podľa jeho predstav a pritom ukazovaní ma hypnotizoval, aby som si to zapamätala. Keď mu chcem niečo porozprávať, ako som sa mala cez deň alebo mu chcem niečo vysvetliť a jeho to nezaujíma, tak buď mávne rukou a odíde alebo mi skočí do reči a hovorí si to svoje. Dáva mi pocítiť, že to, čo ja rozprávam vôbec nie je zaujímavé. Klame mi, až fabuluje do očí a tvári sa, že čo si vymýšľam a veľmi rád ma prevráti na hlúpu. Dokonca pri sotení o zem, mi chcel nahovoriť, že som sa potkla (na rovnej podlahe) a tak sa presvedčivo obhajoval, že keby bola pri nás tretia osoba, tak mu uverí a zo mňa spraví hlupaňu, ktorá si vymýšľa a preháňa. Keď som mu vykričala, že hneď po robote prišiel domov (čo sa stávalo dosť často) a ani sa len nenajedol, nespýtal, ako sa mám alebo nepotrebujem s niečím pomôcť, keďže som prišla aj ja z práce a v domácnosti vždy treba niečo poriadiť, upratať a odišiel za kamarátmi si zašportovať a potom samozrejme nejaké to pivko, tak chytil taký amok, že mi vyhádzal všetky skrine, pokrstil ma p... je...á a kufre postavil pred dvere a ja som sa síce tvárila, že mi to nič nerobilo, ale srdce krvácalo, ma po polhodine vychladnutia prišiel odprosovať, že on ma ľúbi, aby som neodchádzala. Veľmi rád sa teší z toho, keď sa mi nedarí, keď sa sťažujem, že mám toho veľa, keďže pracujem v trojsmennej prevádzke a aj študujem a on takisto, lebo on chudáčik, nie je v tom sám a ľutovať treba iba jeho, že má toho veľa. Vyžíva sa v tom proste, keď mi dáva pocítiť, že som naničhodná, neschopná ako napr., keď dal ožehliť svoje obľúbené košieľky maminke, lebo ja som mu ich hneď neožehlila, popri tom, mal v skrine plno iných vecí opratých a ožehlených. Že „to je moja vizitka, že musel si dať košele ožehliť mame“. Keď mi povie, že má niečo rád a ja mu to automaticky na druhýkrát kúpim, (si myslím, že je to normálne), tak potom to už naschvál nezje a nechá to buď splesnivieť alebo počká, pokým prejde trvanlivosť a potom sa to vyhodí. Alebo som mu navarila jeho obľúbené jedlo, tak na druhý deň to nejedol a radšej si niečo iné objednal a keď som sa ho spýtala, prečo mi takéto veci neustále robí, tak mi len povedal, aby som sa vraj zlepšovala, lebo stále mám čo zlepšovať. A to, že mi neraz vykričal, keď som bola polroka nezamestnaná, že len vďaka nemu máme strechu nad hlavou, to už bola pre mňa bodka za tým všetkým peklom, lebo pred tým som zase ja bola tá, ktorá držala kasu a zarábala viac a snažila sa na všetky strany, aby sme si nielen zariadili byt, ale sa mali trošku lepšie. Žienky, takáto situácia trvá dobre dva roky a ja stále chradnem, upadám a neverím si postupne v ničom. Cítim sa ako hlúpa hus, ktorá nie je dobrá na nič. Rozmýšľam nad psychológom, lebo sama seba stále viac podceňujem. Dokonca som v takom štádiu, že sa s ľuďmi nedokážem normálne rozprávať ako kedysi, lebo niekde vzadu v podvedomí sa kontrolujem, či to, čo rozprávam hovorím správne, aby potom neprišiel výsmech. Keď mu aj tieto všetky veci, čo som vám popísala a to nebolo všetko, sa len zasmeje, že veď som srandoval. Teraz, keď ma už chytá triaška pri blikaní na mobile jeho meno, tak si sama sebe nadávam aká som bola hlúpa a naivná. Povedala som mu, že „ma stráca“, a že „ho už neľúbim“, že chcem proste odísť, tak povedal, že on bude o mňa bojovať, pokým nedosiahne svoje. Chcem odísť, ale neviem, či mám na to dostatok síl, ale ani zostávať nie je v tomto prípade na mieste, lebo ma odvezú na psychiatriu. Za každý postreh, názor alebo skúsenosť budem vďačná.
deprimovanaautor
17. jan 2014
@kaaaty
@andy171 ďakujem za pomocné slová 🙂
deprimovanaautor
17. jan 2014
@81beruska81
@pemasinika
@andy171 dneska som bola na prvom sedení u psychologičky a potvrdila mi to tak ako vy všetky, čo ste mi písali, že to všetko, čo mi robil je PSYCHICKÉ TÝRANIE. Aj keď som to samozrejme vedela, ale keď mi to zopakovala trikrát, tak mi zostalo normálne zle. Ale v konečnom dôsledku mi to naozaj pomohlo. Povedala mi niektoré veci, ktoré mi ešte viac otvorili oči a som spokojná, že som za ňou išla. Teším sa!!!🙂
81beruska81
17. jan 2014
@deprimovana Som rada. Zelam vela sil, odhodlania a uspechov. Myslim, ze hovorim aj za ostatne baby, ked poviem, ze budeme radi, ked tu z casu na cas napises ako sa ti dari...vela stastia a pekny vikend.
pemasinika
17. jan 2014
@deprimovana to je dobre, že si za ňou išla. Ja som bola na tom presne ako ty. Aj keď som vedela, že to, čo mi robí, je strašné a nesprávne, na druhej strane som sa snažila jeho činy ospravedlňovať. Zašla som za psychiatričkou, že možno mu pomôžu lieky a nejaká terapia a dostala som ho k nej len preto, že on vravel, že som blázon ja. Tak som mu raz povedala, že mám termín, nech tam so mnou ide 🙂 . U psychiatričky rozprával len on a to spôsobom, kde nadával po celý čas na mojich rodičov. Ona nás poslala do manželskej poradne a mne potom povedala, že jemu liečba nepomôže, on by si musel v prvom rade priznať svoju chybu a keďže je veľmi narcistický a veľmi si osebe myslí, tak taká spolupráca neprichádza do úvahy. V manželskej poradni mi povedala: "Preč od neho!" Potom som navštívila ešte ďalšie dve psychologičky, aj v inom meste, pretože som nechcela pochopiť, že u nás ide o domáce násilie. Vždy som si vravela, že on potrebuje pomoc a potom bude všetko v poriadku. Až keď synovia povedali, keď s tým niečo nespravím, odíjdu mi z domu. Ja som na deti veľmi háklivá a tiež som túžila aby mali pokojný domov. Ale ako si písala ty, nejak mi nešlo do hlavy, akoby som nechcela počuť pravdu. Potom mi jedna psychologička povedala, že už lepšie nebude, že sa to bude len stupňovať. Hovorila mi aj príklady zo života, ked jedna matka piatich deti zostala s tyranom, lebo je veriaca a teraz sú deti dospelé a ona sama po mozgovej príhode sa o ne stará, lebo majú psychické problémy. Tak toto bola pre mňa silná káva. Porodila som svoje deti zdravé a chcem, aby z nich vyrástli normálny, životaschopní ľudia. Toto mi otvorilo oči a ja som podala žiadosť o rozvod.
Aj keď je to blbé, ja som tú žiadosť niesla k advokátke a počas celej cesty som plakala. Proste niečo som musela skončiť, lebo spoločná cesta neviedla nikam. Ale človek prežije aj dobré spoločné chvíle, zostávajú aj pekné spomienky, ktoré sa zároveň bijú s tými zlými, ba až hrôzostrašnými. ˇAsi žiadna žena sa nevydáva s tým, že sa raz chce rozviesť. Hneď moje prvé kroky od advokátky viedli k fare. Pán farár ma vôbec neodsúdil ako som očakávala, naopak, povedal mi, že asi to bolo treba spraviť skôr.
Teraz už viem, že som mala odísť skôr. Ale človek stále čaká a dáva šancu. Postupne city opadávali a až v jeden deň, lepšie povedané v jednu noc prišlo u mňa k veľkej kríze. Vynárali sa mi spomienky, akosi mi všetko dochádzalo, moja naivita, manželové tyranie... A potom som pocítila úľavu a zároveň aj strach z budúcnosti. Čo bude so mnou a s mojimi deťmi. Ale aby som neprepadla depresii, povedala som si, že to zvládnem. Išla som do Rakúska na tri týždne si privyrobiť a spravila si vodičák. Tam som prechádzala takým ešte kritickým obdobím. Vedela som, že so štyrmi deťmi nemám šancu aby ma ešte nejaký muž chcel. Zároveň som už ani nechcela, aby som predišla ďalším sklamaniam. Každý deň v rámci voľna som chodila na prechádzky do blízkeho lesíka a tam bol kríž. Tak som sa tam zašla vyplakať a vyrozprávať a zároveň som dostávala veľkú silu a energiu, že ja to všetko zvládnem.
Po rozvode som si na inzerát našla prácu v Rakúsku , ale hneď na to moja mamka dostala mozgovú príhodu. Keďže som zostala bez koruny, musela som odísť a môj ocino sľúbil, že pomôže s deťmi. Ale na ďalší mesiac ležal v nemocnici on. Veľmi chudol. Zistili mu cukrovku. Zrejme sa u mojich rodičov prejavil dlhotrvajúci stres z rozvodu. No aby tej smoly nebolo koniec, ja som si na ďalší mesiac zlomila nohu. V tej beznádejnej situácii, keď som nechcela otravovať svojich ,rodičov, som zavolala svojmu známemu, ktorého som poznala len veľmi krátko, prišiel mi vymeniť zámok na dverách, keď som sa vrátila do bytu, či by mi nespravil väčší nákup. On spravil, navaril, pohral sa s deťmi , nosil mi raňajky do postele a proste zostal s nami...
Odrazila som sa z úplného dna. Píšem to tu len preto, aby si mala nádej, že odchodom pre teba nič nekončí. Že môžeš a verím, že budeš šťastnejšia ako si bola doteraz. Veľmi ti držím prsty. Potom daj vedieť ako to pokračuje. Ak chceš niečo poradiť, kľudne aj do IP.
deprimovanaautor
18. jan 2014
@pemasinika jedna vec ma tak zarazila, resp. v niečom otvorila oči. skoro na konci sedenia sa ma pýtala na rodičov, aké tam mám vzťahy a na základe toho je veľká pravdepodobnosť, že čo nemám vysporiadané tam a aké mám vzťahy s nimi a kde som vlastne vyrastala ovplyvnilo môj výber partnera, ktorý bol v tomto prípade veľmi zlý, až chorý. že mi pomôže usporiadať vzťahy najprv s nimi, hlavne s maminou a potom príde aj to zmierenie v mojej duši a odpustenie môjmu manželovi. všetko so všetkým súvisí. celé to sedenie a rozprávanie mi na jednej strane strašne pomáhalo, ale čím dlhšie som rozprávala a viac sa ma pýtala mi bolo zle, úplne sa mi všetko sťahovalo, žalúdok, hrdlo - ale vedela som, že je to potrebné, všetko všetúčko zo seba vypľuť a vyšla som z tade ako keby o jedno bremeno ľahšia. ak ma chápeš. ako keby som mala predtým dva vaky na chrbte a vyšla od nej už len s jedným vakom.
adri266
18. jan 2014
@deprimovana super, som rada, ze sa z toho dostavas, drzim Ti prsty
pemasinika
18. jan 2014
@deprimovana určite aj naše detstvo a rodičia hrajú veľkú rolu v tom, aký sme a ako žijeme. Ja mám najúžasnejších rodičov na svete. Bez nich by som nemohla žiť plnohodnotný život. O moje deti sa starajú najlepšie ako vedia, aby som ja mohla pracovať. Moja mamička je tak dobrý človek, že na dnešnú dobu je to až niekedy na škodu. Vždy vraví o odpúšťaní a možno aj to ma ovplyvnilo v mojom manželstve. Pretože niektorí ľudia si dobro nevážia, na nich zaberie skôr bič. Ja nemusím našťastie nič odpúšťať, lebo v sebe ani žiadnu nenávisť nechovám. Nemám čas sa zaoberať čo bolo, radšej ani sa veľmi netrápim, čo bude. Užívam si to, čo je. Som vďačná za to, že mám pri sebe úžasných ľudí,prácu, čo jesť, kde bývať 🙂 . Netrápim sa nad tým,že už 17dní som nevidela svoje deti, ale teším sa, že o 3 dni si ich znovu vystískam. Aj tak by sa nič nezmenilo na skutočnosti , aká je, keby som sa zbytočne utápala v sebaľutovaní, v pomste... Konečne žijem a chcem žiť. Nás môže tešiť,že mi so svojimi polovičkami už nemusíme žiť, ale oni so sebou musia žiť do konca života. 🙂
Čo sa týka psychológičky, tak je to dobre,hlavne teraz zo začiatku, aby si sa z toho dostala, aby ti otvorila nový uhol pohľadu. Tak ako si písala, aby si zo seba to ťaživé bremeno dostala.Neboj, o chvíľu budeš zase sama sebou. Len si musíš veriť. Ja som po rozvode k žiadnej psychológičke nechodila. Ja som vedela, čo chcem. Vedela som, že to aj tak musím sama dokázať. A pri predstave, že strávim dve hody aj s cestou a prípravou u psychológičky, pritom tento vzácny čas môžem stráviť skôr s deťmi na prechádzke, som sa ani nepokúšala.
Povedala som si: mám dve možnosti. Alebo sa budem trápiť, žialiť na nad svojim životom a bude zo mňa troska, neschopná postarať sa o svoje deti a oni budú trpieť - tak to môj odchod nemal žiaden význam.
Alebo konečne začnem žiť, tešiť sa zo života, postupne si plniť svoje sny a byť vzorom pre svoje deti, aby na mňa mohli byť pyšní. Každý máme na výber. Záleží len od nás, ako cestou sa vydáme.
Držím ti veľmi prsty, aby si dokázala prejsť ráscestím, na ktorom sa teraz nachádzaš a vybrala sa tou správnou cestou. 🙂
deprimovanaautor
20. jan 2014
@pemasinika Je to naozaj super, že si to všetko zvládla sama. Žena má v sebe niekedy toľko sily, že si to v živote ani nemyslela. Vieme zvládnuť naozaj veľa. A čo sa týka tej psychologičky, tak ja nechodím k nej preto, že by som nevedela, čo chcem. Viem, ktorým smerom sa mám uberať, aj sa o to snažím postupne, skôr mi ide o taký sebaočistec alebo psychoočistec. Nie je tam potrebná žiadna príprava. Ja ju mám blízko, tak nejak 10 minút odomňa. Takže pohoda 🙂 Som spokojná s týmto rozhodnutím. A čím ďalej sa zamýšľam, čo som v poslednom období urobila a ako som sa rozhodovala, som na seba naozaj hrdá 🙂 Bojujem a nevzdávam sa. Nikdy som sa nevzdávala 🙂, to by som sa cítila ako padavka a tento pocit neznesiem. chi 😃
kate95701
20. jan 2014
je to slaboch a svoju neschopnosť a menejcennosť zakrýva tým ako sa k tebe správa a ponižuje ťa, mala by si od neho čo najskor odísť,pokým nemáte deti,teraz mas šancu,čím dlhšie s ním budes tým to bude horšie,neboj sa požiadať rodinu alebo priatelov o pomoc,musíš byť silná a neoblomná,máš právo na štastie a ozajsnú lásku,váž si samu seba,držím ti palce a prajem vela síl
pemasinika
20. jan 2014
@deprimovana si na dobrej ceste, sama vidíš, ako sa ti uľavilo tým odchodom. Niekedy stojí za to zabojovať vo vzťahu, ale to musia chcieť obaja. Od takých ľudí, čo chodia s maskou nečakaj nič dobré a úprimné. A ešte sa priprav aj na súd. Možno to u vás prebehne hladko, keďže nemáte detí. Ale u nás to bolo HOROR. Neviem, čo sa dá očakávať od tvojho manžela, ale väčšinou si títo manipulátori nedajú újsť príležitosť ponížiť a poohovárať manželku. Na súde sudca, ktorý zo mňa robil psychicky chorú ženu a zastrašoval odobratím detí, keď sa u nás potvrdí tyranie. Správy od psychológov zneli - nerobiť prieťahy na súde, lebo manželstvo je rozvrátené tak, že nie je šanca ho dať dokopy a ten sudca, to naťahoval trištvrte roka. Myslela som, že súdy a sudcovia sú spravodlivý. To som samozrejme netušila, že sudcova dcéra robí koncepientku u manželovho právnika. Na súde na mňa útočil a ja som mala pocit, že som tam nie kvôli rozvodu, ale že som vyvraždila najmenej pol dediny. Tak sa ku mne sudca správal. O manželových intrigách a osočovaniach ani nehovorím. Otravoval ľudí a rozprával ich o mne "svoju pravdu". Pritom som sa ja za jeho správanie počas nášho manželstva hanbila, chcela všetko rýchlo ukončiť. Ľudia sa mi isté obdobie otáčali chrbtom a šírili reči. To zo všetkého bolelo najviac. Takýto človek sa nezastaví pred ničím, len aby očistil svoje meno. Nepomôže nič proti ohováraniam. Jednoducho sa musí človek nad to povzniesť, lebo ľudia sa radí starajú do druhých a robí im radosť, keď môžu strkať nos tam, kde nemusia.
Mňa hrialo pri srdci jediné, že to, čo vravia, nie je pravda a vedela som, že celých osemnásť rokov bola rodina a deti u mňa na prvom mieste a že som skúsila všetko, aby sme ako rodina žili do konca života.
Niekto odíjde skôr, keď už ucíti náznaky manipulatórstva a tyrania a vtedy je odsúdený, že veď to v každej rodine sa niečo občas udeje. Potom sa cíti vinný, že nadal šancu.
Keď človek dáva šancu a odchádza, keď je to už na hrane psychického zrútenia, povedia, prečo si neodišla skôr. Pritom si len čakala, že sa ten človek spamätá.
Najhoršie je, keď človek už nevládze odísť a ako jediné východisko v svojej situácii vidí smrť.
Teším sa spolu s tebou, že si šťastná a že si vážiš seba a svoje rozhodnutie.
marce63
20. jan 2014
Deprimovana, prečítala som si Tvoj príbeh a počas čítania som len tŕpla, aby Ťa znovu nezmanipuloval a nevrátila si sa k nemu. Som rada, že si dala na dobré rady žien!!! Sú to rady zo života, mnohé si prežili veľa zlého, prekonali to a ich podpora je v situáciách v akých si sa ocitla veľmi cenná. Som veľmi rada. že si sa významne posunula, neviem či si už rozvedená, radím Ti v žiadnom prípade sa s ním nestretávaj ak potrebuješ niečo riešiť okolo rozvodu, alebo vysporiadania BSM, tak len na neutrálnej pôde alebo cez právnika.
On by sa Ťa pokúšal stále manipulovať!!! Rodičom, hlavne mamine poraď nech vôbec nekomunikujú s ním, a už vôbec nie s jeho rodinou. Lebo som čítala, že niečo riešili cez Tvoju mamu. Nech si sily šetria na pomoc a podporu TEBA, teraz nie je vhodný čas analyzovať Tvoje manželstvo a všetko rozpitvávať, ty vieš čo si prežila a na toto teraz určite nemáš zvyšné sily! Možno aj k tomu raz dôjde ak si budú chcieť rodičia niečo ujasniť, ale na to máte ešte dosť času. Najskôr sa musíš dať dokopy, získať nadhľad nad vecou a pozbierať sily na rozvod, riešenie majetkových záležitostí. Nedaruj mu nič, či pri rozvode alebo riešení BSM, pretože on aj tak zostane Tvojim dlžníkom, tie zničené roky života a ešte v budúcnosti nevieš ako sa to všetko odzrkadlí na zdraví, to Ti on ani nikto u nenahradí. Všetko čo ste nadobudli počas trvania manželstva sa delí na polovicu. Písala si v príspevku, že auto je písané na neho, to vôbec nevadí ak ho nenadobudol pred manželstvom, alebo mu ho nedarovali resp. neposkytli naň peniaze rodičia a to by musel mať o tomto úkone doklad. Takže Ťa čaká ešte tento boj, ukáž mu že si nová žena, že si silná a už nebude s Tebou manipulovať. Po tých všetkých situáciách čo si opísala neverím, že ten psychopat to len tak vzdá a nebude si chcieť zas niečo dokazovať pri delení majetku! K dobrej psychologičke gratulujem, určite sa zas pekne posunieš ďalej. Prajem Ti, nech rok 2014 je lepší ako predchádzajúci a keď uzavrieš túto zlú kapitolu aj bude! Prajem Ti veľa úspechov v štúdiu a pevné zdravie. 🙂
deprimovanaautor
21. jan 2014
@marce63 Veľmi pekne ďakujem za krásne a povzbudzujúce slová 🙂
metisa
23. jan 2014
je to proste idiot
deprimovanaautor
5. feb 2014
@81beruska81
@pemasinika
@adri266
@kate95701
@marce63
@kveta TAKŽE ŽIADOSŤ O ROZVOD PODANÁ!!!KONEČNE!!!Menší kameň zo srdca padnutý. Už nech mám aj po rozvodovom pojednávaní a potom padne aj balvan zo srdca.
kveta
5. feb 2014
@deprimovana Gratulujem. Uz si konecne zmen nick... Tento sa k Tebe vobec nehodi.. 😉
deprimovanaautor
5. feb 2014
@kveta ďakujem. chi 🙂 zmením, ale ešte nie. 🙂 až keď bude po všetkom.
majka99999
5. feb 2014
@deprimovana som zvedava, ako sa budes volat. a blahozelam. 🙂
81beruska81
5. feb 2014
@deprimovana konecne...gratulujem a nech to bude rychle, no hlavne uspesne, nech si konecne stastne rozvedena 🙂
ibaclovek
5. feb 2014
ešte si s ním? dúfam, že už nie - ak nemáte spolu ani deti tak nechápem, načo sa týraš....nuž, ja by som už dávno "kopla do vrtule" a odletela preč. to nie je partner, ale monštrum.
erickaa
5. feb 2014
@deprimovana Gratulujem k podaniu návrhu o rozvod 🙂 Tak nech je to rýchle...
mima4
5. feb 2014
@deprimovana

gratlujem a prajem len to najlepsie!!! 🙂
deprimovanaautor
7. feb 2014
@majka99999 ďakujem. a aj ja, čo vymyslím, aby to bolo tak výstižné ako keď som zakladala túto tému.
lovela1
7. feb 2014
@deprimovana žeby ..........nespútaná.... 🙂
eliska31
7. feb 2014
Musim povedat, ze ked som to citala, tak mi uplne stiahlo zaludok...ale obdivujem zakladatelku, ze je taka silna osobnost. A to, ze posla za odbornickou po pomoc je SUPER. Psychologicka alebo psychiatricka su vzdy osoby na spravnom mieste a pomozu. A ked treba ze predpisu lieky tak aj to treba. Moja mamina sa zrutila uplne ked nam ocino zomrel. Ale az tak, ze moju sestru uplne nespoznala. Booze a aky boli ludia hrozny ked sa dozvedeli ze chodime ku psychiatricke. Akoby sme boli svihnute...ale postupne na tych sedeniach sa vsetko vratilo do normalu..a teraz je to uz super..ano aj lieky sme brali..najprv celu tabletku, potom polovicku, potom polovicku polovicky a teraz sme uz mimo liekov 🙂 ...ale teraz spat k teme...takeho chlapa fakt poslat kade-lahsie a na kilometer obchadzat!!! kriste, to fakt taky existuje??? Jezkove oci...
deprimovanaautor
7. feb 2014
@eliska31 existuje, existuje a nanešťastie takých osôb behá po svete viac. a čo sa týka psychiatrického liečenia, tak sa z vysoka treba vykašľať na ľudí v okolí. ja chodím ku psychologičke a je mi jedno, čo si druhí o tom myslia. ja som spokojná s mojím rozhodnutím, ako so všetkými rozhodnutiami v poslednom období a všetci mi môžu, vieš čo. ide hlavne o moje zdravie, o moju spokojnosť, lebo len ja si žijem svojim životom. nikto neobuje moje topánky a nikto nevie ako som, čo prežívala a čo som všetko zažila. takisto aj ty s tvojou rodinkou 😉
eliska31
7. feb 2014
@deprimovana vsak to, iny ludia uzasne dokazu zhodnotit ani niekedy na seba sa nepozru ze co a ako...ja som to potom uz neriesila, nech si myslia ze nam zacvoklo...ved po takej traume cim sme si presli nam lekarka aj povedala: "ze kazdy ma pravo, aby sa zrutil" a potom zacal nanovo 🙂
ja202
7. feb 2014
Priznam sa, ze od zaciatku sledujem tuto diskusiu a bala som sa zareagovat pod starym nickom, aby ma nikto nespoznal, tak som nabrala odvahu a pisem pod novym. S takymito psychopatmi mam osobnu skusenost, konkretne s dvomi... (obidva moje vazne vztahy). S jednym mi trvalo dlhych pat rokov, pokial som prisla na to, že je to manipulator ako vysity.. bola som mlada a hlupa, ked sme sa davali dokopy a pokial mi doslo s kym mam docinenia uvedomila som si ze ak toto neskonci tak skoncim ja na psychiatrii...ani si neviete predstavit ako sa mi ulavilo,ked som sa ho zbavila.. zrazu bol svet jednoduchsi krajsi.. potom som mala rocnu prestavku a natrafila som na dalsieho na vlas podobneho, len vzdelanejsieho a rozhladenejsieho a mam pocit ze aj zakernejsieho. nikdy som nechapala, preco sa v jeho spolocnosti citim cudne, zmatene a ako posledna chudera.. vzdy som si nahovarala, ze uz sa asi u mna z predchadzajuceho vztahu rozvinula paranoja. a tak som sa to snazila potlacit... az raz ma asi osvietilo alebo co, asi som uz bola velmi psychicky znicena a na internete som si vyhladala znaky manipulatora.. z 30 znakov na neho vacsina pasovala .. v spolocnosti oblubeny, ochotny vzdy pomoct, ku mne sa spraval ako k nevzdelanej chudere, ktora nevie to, hento, tamto a ako to uz male deti vedia, nikdy sa ma nic neopytal na rovinu ale vzdy okolo vsetkeho chodil ako okolo horucej kase, prekrucal, popieral, klamal - ale tie klamstva boli vzdy tak prespekulovane, ze na to pride len clovek, ktory uz s takymito typmi skusenosti ma. nejedna sa o klasicke klamstva ale velmi velmi prespekulovane...vzdy som bola na vine ja, slovo prepac neexistovalo lebo on je pan dokonaly, v praci uznavany, v kuse niekoho kritizoval, kto ma aku postavu ako je obleceny, casto sme komunikovali cez mail a tam si vyjasnovali problemy namiesto ich osobneho riesenia, bol schopny vrieskat na mna pocas sexu, lebo mal pocit ze sa mi to nepaci, stacilo sa len trosku pohnut a uz si myslel ze ma to boli tak prestal a samozrejme vina to bola moja...rozchod ale nastal kvoli niecomu inemu co tu konkretizovat nebudem, bola som taka sprosta, ze by som bola schopna to s nim tahat este nejaky cas (a to som uz bola poucena minulym vztahom a vedela som ze je manipulator) ... este dlho mi vykrikoval, ze ja som ho nechala, co sice bola pravda ale tito ludia sa vedia tak dostat pod kozu, ze by som bola schopna sa k nemu este vratit.. nepoviem co sa stalo jednoducho ked som sa to dozvedela mala som dost a tak som si uvedomila ze som konecne slobodny clovek a mozem si robit co chcem .. a co tym chcem povedat? kazdy kto k sebe takehoto psychopata pusti je naozaj vysledkom bud vychovy alebo prostredia v ktorom vyrastal.. Aj moja matka je manipulator prvej kategorie a ja som si zrejme hladala podla vzoru ktory mi vstepovala aj priatela. no a takto to dopadlo.. snad uz rovnake chyby nezopakujem a konecne budem stastna.. Nastastie ani jeden z tychto chorych vztahov neskoncil manzelstvom a ani dozivotnym zavazkom.
koralovka
8. feb 2014
Horšie byť nemôže..iba ak s ním ostaneš ďalšie roky..bolo by dobré keby si sa už dnes vystahovala a nebola s ním v jednom priestore, to im dáva silu, musíš pretrhať všetky väzby a nebyť na nom nijako závislá, a už sa nevracaj, bude to bolestné..budeš mať chuť vrátiť sa, môže sa chovať pekne a balamutiť ta s rečami o láske a že sa uvedomil a bla bla..ale len zo strachu, čo bude s ním, nie s tebou..je to sebec...neotáčaj sa a rýchlo utekaj nerieš stále v hlave čo povie on a čo povie ten a henten..ide o teba
koralovka
8. feb 2014
@pemasinika Krásne povedané🙂Ano, pýtajú sa prečo nie skôr, prečo až teraz? Ako keby nechceli byť obťažovaný nejakou hysterkou 😉 Kto to nezažil, kto nevie ako šikovne to manipulátori robia nepochopí...je mi hrozne ľúto žien a detí, ktoré nemajú kam ísť kvôli ekonomickej otázke, ktoré nemajú rodičov alebo niekoho u koho by sa uchýlili zo začiatku. Akonáhle sú deti väčšie, nie bábätká, treba sa zobrať a oslobodiť sa nečakať dlhé roky na zázrak, zmenu..nič také nebude...sama žena sa musí rozhodnúť a vykročiť Nie sme v stredoveku že neprežijeme bez mužov. Základ je práca a potom už sa dá niečo vymyslieť
deprimovanaautor
9. feb 2014
@koralovka ty akosi naozaj poznáš moju situáciu aj bez toho, aby si čítala všetky moje príspevky, všetky strany mojej témy. je to tak ako píšeš, keby som sa vrátila bolo by to iba horšie, aj sa ma snažil balamutiť po mojom odchode, vyznávať mi lásku, aj keď tam bol (a stále je) z jeho strany niekto iný. teraz, keď sa ma niekto spýta "čo si na ňom videla?", tak sa mi normálne ťažko odpovedá. alebo keď sa ma psychologička spýtala, či mi niečo chýba po odchode od neho, po čom sa mi cnie alebo čo mi je ľúto. normálne som musela rozmýšľať, čo také to bolo. moja odpoveď bola dosť chabá. a uvedomila som si, že mojim odchodom sa mi oči naozaj otvorili dokorán a VEĽA, VEĽA SOM ZÍSKALA - menej stratila. dúfam, že to nezakríknem :-o

Začni písať odpoveď...

Odošli