Asi sa zrútim z manželovho správania
Ahojte mamičky. Viem, že každá máme svojich problémov dosť, ale tak každý nestranný názor pomôže. Kde začať? Vydávala som sa naivná, s hlavou v oblakoch, kedy som si všetky negatívne náznaky v správaní môjho terajšieho manžela nevšímala, resp. som si nechcela všímať. Vždy som si to sama pred sebou ospravedlňovala. Aj keď je pravda, že pred svadbou nebol taký manipulátor, psychopat v jednej osobe. Všetko psychické týranie (možno, je to silné slovné spojenie, ale posúďte samé) začalo tesne po svadbe. Keď prišla návšteva po našej hádke, ponižoval ma pred nimi, ohukoval a vysmieval sa zo všetkého, čo som urobila, neurobila, proste si chcel dokázať pred sebou a aj pred návštevou, že on je šéf domácnosti. Nebola som preňho, ani „len“ žena, lebo som mu neporodila dieťa. „Žena má poslúchať muža, držať hubu a krok“, či pri každom telefonáte na konci na miesto ľúbim ťa, som počúvala „polepši sa“. A keď vám takto povie min. trikrát do dňa a potom koľkokrát do mesiaca, tak to začne s človekom mávať. Toto „polepši sa“ trvalo dobrý polrok. Začal mať problém so všetkým, čo som spravila, akú som navarila polievku, že som nevypla práčku, keď som doprala – to bolo prvé, čo pozrel, keď prišiel z práce, či som vypla práčku a povedal, že „mi to bude vravieť, pokým sa to nenaučím“, výsmech z toho, keď som mu pár krát po sebe kúpila niečo na seba, namiesto "´dakujem" alebo z toho ako rozprávam. Komunikácia s nim už ani nie je normálna. Keď sa ho spýtam dve otázky naraz, tak mi na ne neodpovie, lebo on nevie, na ktorú má skôr odpoveď. Alebo keď niečo neviem, nepoznám, tak najprv 10 min. mi dáva najavo, že som hlúpa, lebo ja to nepoznám, neviem, ako to, že som o tom už nepočula a smeje sa mi. Keď sa v niečom pomýlim alebo to spravím zle, tak zase akési pohrdanie. Neraz ma napodobňoval, čo som neurobila podľa jeho predstav a pritom ukazovaní ma hypnotizoval, aby som si to zapamätala. Keď mu chcem niečo porozprávať, ako som sa mala cez deň alebo mu chcem niečo vysvetliť a jeho to nezaujíma, tak buď mávne rukou a odíde alebo mi skočí do reči a hovorí si to svoje. Dáva mi pocítiť, že to, čo ja rozprávam vôbec nie je zaujímavé. Klame mi, až fabuluje do očí a tvári sa, že čo si vymýšľam a veľmi rád ma prevráti na hlúpu. Dokonca pri sotení o zem, mi chcel nahovoriť, že som sa potkla (na rovnej podlahe) a tak sa presvedčivo obhajoval, že keby bola pri nás tretia osoba, tak mu uverí a zo mňa spraví hlupaňu, ktorá si vymýšľa a preháňa. Keď som mu vykričala, že hneď po robote prišiel domov (čo sa stávalo dosť často) a ani sa len nenajedol, nespýtal, ako sa mám alebo nepotrebujem s niečím pomôcť, keďže som prišla aj ja z práce a v domácnosti vždy treba niečo poriadiť, upratať a odišiel za kamarátmi si zašportovať a potom samozrejme nejaké to pivko, tak chytil taký amok, že mi vyhádzal všetky skrine, pokrstil ma p... je...á a kufre postavil pred dvere a ja som sa síce tvárila, že mi to nič nerobilo, ale srdce krvácalo, ma po polhodine vychladnutia prišiel odprosovať, že on ma ľúbi, aby som neodchádzala. Veľmi rád sa teší z toho, keď sa mi nedarí, keď sa sťažujem, že mám toho veľa, keďže pracujem v trojsmennej prevádzke a aj študujem a on takisto, lebo on chudáčik, nie je v tom sám a ľutovať treba iba jeho, že má toho veľa. Vyžíva sa v tom proste, keď mi dáva pocítiť, že som naničhodná, neschopná ako napr., keď dal ožehliť svoje obľúbené košieľky maminke, lebo ja som mu ich hneď neožehlila, popri tom, mal v skrine plno iných vecí opratých a ožehlených. Že „to je moja vizitka, že musel si dať košele ožehliť mame“. Keď mi povie, že má niečo rád a ja mu to automaticky na druhýkrát kúpim, (si myslím, že je to normálne), tak potom to už naschvál nezje a nechá to buď splesnivieť alebo počká, pokým prejde trvanlivosť a potom sa to vyhodí. Alebo som mu navarila jeho obľúbené jedlo, tak na druhý deň to nejedol a radšej si niečo iné objednal a keď som sa ho spýtala, prečo mi takéto veci neustále robí, tak mi len povedal, aby som sa vraj zlepšovala, lebo stále mám čo zlepšovať. A to, že mi neraz vykričal, keď som bola polroka nezamestnaná, že len vďaka nemu máme strechu nad hlavou, to už bola pre mňa bodka za tým všetkým peklom, lebo pred tým som zase ja bola tá, ktorá držala kasu a zarábala viac a snažila sa na všetky strany, aby sme si nielen zariadili byt, ale sa mali trošku lepšie. Žienky, takáto situácia trvá dobre dva roky a ja stále chradnem, upadám a neverím si postupne v ničom. Cítim sa ako hlúpa hus, ktorá nie je dobrá na nič. Rozmýšľam nad psychológom, lebo sama seba stále viac podceňujem. Dokonca som v takom štádiu, že sa s ľuďmi nedokážem normálne rozprávať ako kedysi, lebo niekde vzadu v podvedomí sa kontrolujem, či to, čo rozprávam hovorím správne, aby potom neprišiel výsmech. Keď mu aj tieto všetky veci, čo som vám popísala a to nebolo všetko, sa len zasmeje, že veď som srandoval. Teraz, keď ma už chytá triaška pri blikaní na mobile jeho meno, tak si sama sebe nadávam aká som bola hlúpa a naivná. Povedala som mu, že „ma stráca“, a že „ho už neľúbim“, že chcem proste odísť, tak povedal, že on bude o mňa bojovať, pokým nedosiahne svoje. Chcem odísť, ale neviem, či mám na to dostatok síl, ale ani zostávať nie je v tomto prípade na mieste, lebo ma odvezú na psychiatriu. Za každý postreh, názor alebo skúsenosť budem vďačná.
Dufam ze si uz odisla od toho tyrana!
@deprimovana Ano je to tak...no musíme sa vyliecit i my same lebo sme im to dovolili a zalubili sme sa do typov, ktoré nas likvidovali..aj my sa preto musime zrodiť a vidieť pekne veci tam, kde naozaj su🙂
Som prekvapená ako veľa príspevkov som tu našla a zhrozená, koľko nás trpí pod rovnakými tyranmi ... s malými odchýlkami majú všetci spoločné znaky a dokonca robia rovnaké veci ! ! ! Na to, že sú ich len 3% je to hrozné, koľko je tu ohlasov ! ! !
Závidím všetkým, ktoré ste sa dokázali odstrihnúť ! Ja som dlho nevedela popísať ten stav, v ktorom roky žijem tiež. Mätúce je, že u nás nie sú ani vulgarizmy, ani fyzické útoky, ani dehonestujúce správanie voči mne na verejnosti - presný opak, milo ma oslovuje. Ale to všetko ostatné tam je. Keď si pomyslím na to, že roky hľadám chybu v sebe, keby som sa správala tak, keby som povedala to, lepšie ochutila jedlo, prišla skôr domov, ... no škoda reči. Výčitka za výčitkou. Len čakám keď príde domov, čo zas nebude v poriadku, čo som zas neurobila, čo zas deti neurobili a mohli, prečo, prečo, prečo ... Dorazila ma kontrola tej práčky z úvodného príspevku - to isté je u nás - myslela som si, že to robí v dobrom úmysle, aby sa niečo nestalo. Dokonca som si bola v niektorých prípadoch istá, že som ten prívod vody zatvorila, ale on mi tvrdil, že nie, že to teraz urobil namiesto mňa. Nech si na to dávam pozor !
Príkazy čo a ako mám kde povedať, čo komu môžem a nemôžem povedať, potom kontrola . dokonca mi zakázal chodiť na kurz jazyka, lebo si to neželá ... Asi nie som normálna ....
Už sme boli doma jak cvičené opice - nielen naša domácnosť, ale aj rodičia z jeho strany sa riadia len podľa toho, čo on povie a čo si želá . Tak si asi myslíte teraz, čo by som ja chcela zmeniť ?!
Snažím sa už niekoľko rokov - vysvetľujem svoje stanovisko, nesúhlasím so všetkým, urobím niečo podľa seba ... Ale k ničomu to nevedie - atmosféra doma je už neznesiteľná - dusno, nekonečné dusno. Myslela som, že to pochopí, že sa trochu zmení, ale nie. Celú situáciu som zavinila ja, za všetko môžem ja, lebo sa nesprávam tak ako voľakedy, keď sme žili normálne. Tak som mu povedala, že to nebolo normálne, že to bolo normálne len podľa neho .... Ale to som už rozpísala vlastný príbeh a to som vlastne nechcela ...
Ale vidím, že zmenu z jeho strany na základe prečítaných príspevkov čakať nemôžem.
A ak ste zvedavé akú prácu zastáva môj muž, tak myslíte správne - je to inteligentný, vzdelaný vedúci pracovník, žiaden truľo, ktorý si prízemným spôsobom vynucuje doma nadradensť.
@deprimovana úprimne ti závidím, že si to dokázala. prečítala som celé forum a mne sa zdá, že to bola rýchla akcia na základe odpovedí alebo si o tom uvažovala dlhšie ? Ako sa ti darí teraz ? Je všetko v poriadku ?
@capi no ja som o odchode uvažovala dobrý rok, ale to, že som nakoniec odišla bola síce reakcia, ale na všetko, čo sa dialo v poslednom období okolo mňa. číže vyhrotená situácia, ktorú M. nezvládol a zautočil nielen slovne, potom to ako som bola osprostená v novej práci, kde som najviac pociťovala svoju neschopnosť, ktorú mi on vsugeroval a samozrejme ten najväčší výkričník mi pred očami začal blikať, keď som si čítala desiatky príspevkov na môj príbeh. že naozaj nie je chyba vo mne, že ten nenormálny je M., nie ja. A teraz? Síce finančne vykrívam ledva, ledva, ale stojí mi to za to. Radšej budem rátať každý jeden cent ako mať v garaži dve auta s manipulatorskym psychopatom, ktorý ťa pripraví aj o posledné zvyšky sebaúcty. a pochopila som aj jednu vec, akokoľvek by si mu dala priučku buď zrkadlom alebo sa podvolila alebo aj odišla, NIKDY on chyba nebude a nie je, aj keby ti nariekal a odprosoval ťa.
Toto je aky roman.....ale dobre
no práve ... už som vyskúšala aj to - správať sa ako on - a to je ešte horšie.
... tak veľa šťastia !
@capi Títo ľudia si domov niekedy jednoducho nosia pracovné návyky, zrejme je u tvojho manžela prirodzené, že je vedúci aj doma. Zabúda, že manželia sú partneri, ktorí sú si rovnocenní. Na druhej strane je možné, že má veľmi komplikovanú povahu, s ktorou si nedali rady ani rodičia, nakoľko píšeš, že rezignovali a radšej mu neodporujú. To mu samozrejme veľmi nahráva a ani nepripúšťa, že by v niečom nemal pravdu. Keďže je to inteligentný a vzdelaný človek, všetky jeho manipulácie sú veľmi sofistikované a zrejme človek ani ihneď neodhalí, že sa jedná o manipuláciu. Neviem koľko má rokov, len by ma zaujímalo, či sa takto správal aj v mladosti, lebo je možné, že sa to bude zhoršovať. Ty najlepšie vieš, aká je situácia a čo prekračuje rámec bežného správania. Už len to je výborné, že si si uvedomila, kedy a ako ťa manipuluje.
Skús sa s ním na túto tému zhovárať, avšak musíš vystihnúť ozaj keď bude prístupný dialógu. Neviem koľko rokov trvá tvoja situácia a či si to on vôbec uvedomuje, alebo je to pre neho prirodzený stav. Naber odvahu a v príhodnej chvíli, mu priamo vysvetli situáciu, aj čo si o tom myslíš a za svojim názorom si stoj, lebo ťa ihneď môže presviedčať o opaku, urob to s kľudom, aj keď to bude veľmi, veľmi ťažké nedaj sa vyprovokovať, aby nemal zámienku na hádku. Musíš mu ukázať, že máš na túto situáciu svoj názor a priprav sa na argumentáciu, ak ťa bude úplne samozrejme presviedčať o opaku. Alebo je možné, že bude chcieť zľahčiť situáciu alebo aj zosmiešniť tvoje argumenty. Musíš sa na všetko dôkladne pripraviť aby ťa nič nezaskočilo, lebo vysokointeligentný manipulátor, to je už vyšší level. Je možné, že s ním nič nepohne, ale aj keď si to nepripustí ihneď nebude mu všetko jedno. Najlepšie by bolo, dotiahnuť ho do manželskej poradne-diskusia s odborníkom, bude ním akceptovaná? A ako zvládajú situáciu deti, to nech je pre teba smerodajné a podľa toho sa zariaď. Veľa šťastia.
mamičky,moj manžel mal ťažké detstvo,musel byť velmi silny aby dosiahol to čo má.Ale naše manželstvo je čoraz horšie ☹ .Chcem skusiť manželsku poradnu.Boli ste tam už niektoré,pomohla?
achh,,dievcata ano my co pozname co je to psychicke tyranie vieme svoje...Ja mam manzela,ktory naozaj ,ked nieco chcem kupi mi ale to nie je o tom zivot. ☹ Liecila som sa asi 3 roky hormonalnymi liekmi aby som mohla otehotniet jasne pribrala som 25 kg.Od vtedy je to peklo uz asi rok ,,stale postava ,vysmechy...A najhorsie na tom je ,ze nechce ist so mnou na umel.oplodnenie.Naposledy mi povedal,ze ako by to dieta vyzeralo male,tlste a skarede.Neviem mu to odpustit ,nerozpravam sa s nym u 3 dni,,zabolelo to a najma to,ze som to robila vsetko pre nas tie lieky zdlhave vysetrenia,,co mam robit?????? ☹
@sydnyi11 vykaslat sa nanho.
je to tazke,..ja viem ale uz si neverim anatalia77
@sydnyi11 v com si neveris?
☹ dakujem Vam dievcata za povzbudenie
@pemasinika
@erickaa
@ja202
@kveta e
@adri266
@mima4
Niekto tu poznamenal, že moja diskusia je ako román. Ale ak to niekoho zaujíma, tak už JE TO TU. Dátum rozvodového konania je na stred apríla (radšej nebudem konkretizovať kvôli zachovanej anonymite). Najradšej by som to už mala za sebou, aj keď je to len formalita. Žienky, ak si spomeniete v tretí aprílový týždeň na mňa, tak budem vďačná, aby to dopadlo bez väčších problémov.
@deprimovana Drzim palce. Nezabudaj ze rozviest sa mozes aj bez Tvojej pritomnosti, len s pomocou pravnika.
@deprimovana Teším sa s tebou, ďakujem, že si si spomenula na mňa 😉
@kveta právnika som neriešila. hádam to zvládnem aj sama 🙂
@deprimovana drzim Ti prsty, dufam, ze to prebehne civilizovane a ze sa budete vediet dohodnut na majetku, atd. Zelam Ti vela stastia a hlavne pokoja v dalsom zivote 🙂
Ahoj, ty sa len potrebujes utvrdit ze odist je spravne, ze na to mas a ze to zvladnes. Mozem ta ubezpecit ze je to spravne, velmi tid rzim palce aby si to zvladla, a po odrazeni sa od tohto dna to nemoze byt ine, iba lepsie! Musis to urobit pre seba aj deti!
@tomika
vzdy zalezi, ako vela snahy investujes. ako dokazes vyuzit malicke prve vysledky (lebo spociatku to budu iba malicke zisky, malicke vitazstva na kratku dobu - daju sa oznacit za zanedbatelne, ale to je omyl), a ako s nimi nalozis. ako ich dalej investujes. a ci si pripravena na husenkovu drahu - chvilu pocit, ze sa to lepsi a hned "facka". a ake ocakavania mas, ze ako rychlo by sa mal vas problem vyriesit.
toto vsetko ma vplyv na to, ci ti poradna pomoze.
a veva ma pravdu - spociatku to urcite bude silene. vsak to mas ako keby ste sa ocitli v dohodnutom manzelstve a musite si k sebe najst cestu, hoci o seba nestojite.
@marce63
dlhšiu dobu som tu nebola, ale je to do bodky tak ako píšeš. až ma to desí, ako to niekto "mimo" môže tak presne popísať ....
momentálne je stav presne ako sa píše nižšie ako na húsenkovej dráhe - akože kľud, pokoj, samý úsmev a hra na "šťastnú rodinu" .... len čakám čo zas bude nasledovať !?
@capi1 títo ľudia majú veľa spoločných znakov, žiaľ niektoré partnerky zistia o čo sa jedná, až keď ich upozorní niekto iný, kto má objektívnejší pohľad na situáciu. V tomto "dobrom" období môžeš skúsiť vážny rozhovor na tému manželská poradňa. Samozrejme vo dvojici, aby ste sa mohli nerušene rozprávať a hlavne Ti želám veľa síl, aby si sa nedala vyprovokovať ak sa rozčúli. Najlepšie by bolo, keby niekto mohol postrážiť deti a vyšli by ste si na večeru, niekde kde hrá jemná hudba a môžete sa porozprávať. Ak je veľmi výbušný, tak by to bolo dobre na tejto neutrálnej pôde, na verejnosti sa určite bude viac kontrolovať. Do poslednej chvíle sa tvár,že sa tešíš na romantickú večeru a počas večera mu pekne povedz, že Ti záleží na manželstve a chceš sa porozprávať. Je možné, že týmto rozhovorom sa skončí idylická etapa. Ja Ti prajem aby si mala dosť síl a pevné zdravie, riešiť túto situáciu. 🙂
@marce63
nuž toto všetko už máme za sebou, okrem poradne. tam neviem či by to nebolo márne, on ju natoľko psychologicky vyškolený, že hociktorého psychologa schová do vrecka. To by musel byť fakt odborník, lebo pracuje s ľuďmi a tie techniky a metody a formy, ktoré on ovláda .... ani hociktorý psycholog nemá taký prehľad a čo prehľad ! hlavne použitie. Ja som sa dostala do štádia, že mi je to v podstate jedno. Hľadám ešte v sebe stále niečo, čo ma pri ňom drží, ale v podstate s ním žijem v jednej domácnosti, kde sa staráme o jej bežný chod, ale on ma ako človek už nezaujíma. Keď sa na to tak pozriem, tak by som s ním bola schopná žiť pod jednou strechou, keby mi dal pokoj a nechal ma žiť svojím životom a on nech si žije svojim. Viem, že to nie je riešenie, ale aspoň pokiaľ deti vyrastú, aby bol "pocit" spoločnej domácnosti.
Prešli sme už asi všetkými fázami - od obviňovania jeden druhého, výčitiek, dokazovania, hádok a nových začiatkov .... Len keď ten nový začiatok sa vždy očakáva odo mňa. Ja sa mám vrátiť do starých koľají ... Nie je tu priestor a čas na vysvetľovania, je to dlhoročná záležitosť, ktorá vyústila do môjho absolútneho nezáujmu a hľadám niečo, čoho by som sa mohla chytiť aby ten nový začiatok vznikol. Ale neviem čoho by som sa asi tak chytila. A hlavne neviem, či to vôbec ešte chcem. Neodišla som vo fáze najhoršej, hádok a obviňovaní a totálneho deptania z jeho strany a teraz už zas neviem odísť .... Pochopil však jednu vec, že sú mi prednejšie deti ako on ! Že ak budem musieť voliť medzi nimi a ním, vyhrajú oni za akúkoľvek cenu. Tak to ho trochu "upokojilo" a teraz sa tvári akože je všetko v poriadku a ideme ďalej....
Ťažko toto niekomu vysvetľovať, viem, a určite mnoho žien ani netuší o čom hovorím .... verte, ani nechcite vedieť ...
@deprimovana tesim sa s Tebou 🙂