Asi sa zrútim z manželovho správania

deprimovana
26. okt 2013

Ahojte mamičky. Viem, že každá máme svojich problémov dosť, ale tak každý nestranný názor pomôže. Kde začať? Vydávala som sa naivná, s hlavou v oblakoch, kedy som si všetky negatívne náznaky v správaní môjho terajšieho manžela nevšímala, resp. som si nechcela všímať. Vždy som si to sama pred sebou ospravedlňovala. Aj keď je pravda, že pred svadbou nebol taký manipulátor, psychopat v jednej osobe. Všetko psychické týranie (možno, je to silné slovné spojenie, ale posúďte samé) začalo tesne po svadbe. Keď prišla návšteva po našej hádke, ponižoval ma pred nimi, ohukoval a vysmieval sa zo všetkého, čo som urobila, neurobila, proste si chcel dokázať pred sebou a aj pred návštevou, že on je šéf domácnosti. Nebola som preňho, ani „len“ žena, lebo som mu neporodila dieťa. „Žena má poslúchať muža, držať hubu a krok“, či pri každom telefonáte na konci na miesto ľúbim ťa, som počúvala „polepši sa“. A keď vám takto povie min. trikrát do dňa a potom koľkokrát do mesiaca, tak to začne s človekom mávať. Toto „polepši sa“ trvalo dobrý polrok. Začal mať problém so všetkým, čo som spravila, akú som navarila polievku, že som nevypla práčku, keď som doprala – to bolo prvé, čo pozrel, keď prišiel z práce, či som vypla práčku a povedal, že „mi to bude vravieť, pokým sa to nenaučím“, výsmech z toho, keď som mu pár krát po sebe kúpila niečo na seba, namiesto "´dakujem" alebo z toho ako rozprávam. Komunikácia s nim už ani nie je normálna. Keď sa ho spýtam dve otázky naraz, tak mi na ne neodpovie, lebo on nevie, na ktorú má skôr odpoveď. Alebo keď niečo neviem, nepoznám, tak najprv 10 min. mi dáva najavo, že som hlúpa, lebo ja to nepoznám, neviem, ako to, že som o tom už nepočula a smeje sa mi. Keď sa v niečom pomýlim alebo to spravím zle, tak zase akési pohrdanie. Neraz ma napodobňoval, čo som neurobila podľa jeho predstav a pritom ukazovaní ma hypnotizoval, aby som si to zapamätala. Keď mu chcem niečo porozprávať, ako som sa mala cez deň alebo mu chcem niečo vysvetliť a jeho to nezaujíma, tak buď mávne rukou a odíde alebo mi skočí do reči a hovorí si to svoje. Dáva mi pocítiť, že to, čo ja rozprávam vôbec nie je zaujímavé. Klame mi, až fabuluje do očí a tvári sa, že čo si vymýšľam a veľmi rád ma prevráti na hlúpu. Dokonca pri sotení o zem, mi chcel nahovoriť, že som sa potkla (na rovnej podlahe) a tak sa presvedčivo obhajoval, že keby bola pri nás tretia osoba, tak mu uverí a zo mňa spraví hlupaňu, ktorá si vymýšľa a preháňa. Keď som mu vykričala, že hneď po robote prišiel domov (čo sa stávalo dosť často) a ani sa len nenajedol, nespýtal, ako sa mám alebo nepotrebujem s niečím pomôcť, keďže som prišla aj ja z práce a v domácnosti vždy treba niečo poriadiť, upratať a odišiel za kamarátmi si zašportovať a potom samozrejme nejaké to pivko, tak chytil taký amok, že mi vyhádzal všetky skrine, pokrstil ma p... je...á a kufre postavil pred dvere a ja som sa síce tvárila, že mi to nič nerobilo, ale srdce krvácalo, ma po polhodine vychladnutia prišiel odprosovať, že on ma ľúbi, aby som neodchádzala. Veľmi rád sa teší z toho, keď sa mi nedarí, keď sa sťažujem, že mám toho veľa, keďže pracujem v trojsmennej prevádzke a aj študujem a on takisto, lebo on chudáčik, nie je v tom sám a ľutovať treba iba jeho, že má toho veľa. Vyžíva sa v tom proste, keď mi dáva pocítiť, že som naničhodná, neschopná ako napr., keď dal ožehliť svoje obľúbené košieľky maminke, lebo ja som mu ich hneď neožehlila, popri tom, mal v skrine plno iných vecí opratých a ožehlených. Že „to je moja vizitka, že musel si dať košele ožehliť mame“. Keď mi povie, že má niečo rád a ja mu to automaticky na druhýkrát kúpim, (si myslím, že je to normálne), tak potom to už naschvál nezje a nechá to buď splesnivieť alebo počká, pokým prejde trvanlivosť a potom sa to vyhodí. Alebo som mu navarila jeho obľúbené jedlo, tak na druhý deň to nejedol a radšej si niečo iné objednal a keď som sa ho spýtala, prečo mi takéto veci neustále robí, tak mi len povedal, aby som sa vraj zlepšovala, lebo stále mám čo zlepšovať. A to, že mi neraz vykričal, keď som bola polroka nezamestnaná, že len vďaka nemu máme strechu nad hlavou, to už bola pre mňa bodka za tým všetkým peklom, lebo pred tým som zase ja bola tá, ktorá držala kasu a zarábala viac a snažila sa na všetky strany, aby sme si nielen zariadili byt, ale sa mali trošku lepšie. Žienky, takáto situácia trvá dobre dva roky a ja stále chradnem, upadám a neverím si postupne v ničom. Cítim sa ako hlúpa hus, ktorá nie je dobrá na nič. Rozmýšľam nad psychológom, lebo sama seba stále viac podceňujem. Dokonca som v takom štádiu, že sa s ľuďmi nedokážem normálne rozprávať ako kedysi, lebo niekde vzadu v podvedomí sa kontrolujem, či to, čo rozprávam hovorím správne, aby potom neprišiel výsmech. Keď mu aj tieto všetky veci, čo som vám popísala a to nebolo všetko, sa len zasmeje, že veď som srandoval. Teraz, keď ma už chytá triaška pri blikaní na mobile jeho meno, tak si sama sebe nadávam aká som bola hlúpa a naivná. Povedala som mu, že „ma stráca“, a že „ho už neľúbim“, že chcem proste odísť, tak povedal, že on bude o mňa bojovať, pokým nedosiahne svoje. Chcem odísť, ale neviem, či mám na to dostatok síl, ale ani zostávať nie je v tomto prípade na mieste, lebo ma odvezú na psychiatriu. Za každý postreh, názor alebo skúsenosť budem vďačná.

marcelatje
27. okt 2013

@deprimovana psychologička ti isto pomôže, ale vzchopiť sa natrvalo môžeš len ty sama. Určite sa to podarí, lebo keď sa zavíš hňupa všetko bude už len lepšie 😉

sendy182
27. okt 2013

@deprimovana http://www.avonprotidomacemunasiliu.sk/index.ph... a veľmi držím palce........pud sebazáchovy si uchovaj......si iste normálne super žena.....zaslúžiš si viac....... 🙂 🙂 🙂

digysa
27. okt 2013

@deprimovana Wow, tak gratulujem.....doteraz sme tu mali vacsinou matky s detmi, ktore sa nechali tyrat, lebo je tazsie odist zo vztahu, kde su deti a poprepletane finanice a sudy o starostlivost o deti a ziadna strecha nad hlavou, lebo su bez prace....

Ty nemas ani deti, dokonca aj podnajom mas, dokonca aj PRAAAAACU MAS!!!!...... Gratulujem, si vitazka, co dokaze znasat takyto vztah az 2 roky a pritom mas siroko-daleko najjednoduchsi odchod zo vsetkym matiek, co som tu citala.....

Definitivne potrebujes psychologicku, ktora ta "chyti za ruku a vyvedie ta z lesa".............. Bleskurychle si dohodni stretnutie....Vcera bolo neskoro.

(A doma to povedz aspon rodicom, ved si ich dcera-dieta, hadam to pochopia a pomozu ti)

aero
27. okt 2013

presne tak , utekaj čím skôr..... ty si úžasná žena , ktorá sa vie o seba postarať ....
ten "pán" , čo s ním bývaš si nezaslúži jedinú tvoju slzu
jedine on má veľký problém a komplexy zo seba ..... hnala by som ho kade ľahšie , alebo ja by som sa zbalila a.........
dovi - dopo..... tešilo ma
držím palce
toto , čo prežívaš nie je život - to je peklo
stále si to opakuj , aká si perfektná, úžasná a výnimočná..... lebo to si !

adri33
27. okt 2013

Pobal si kufre a smer SLOBODA!!! zijes iba raz, tak naco stracat cas. zmenit tel. cislo, davat ho len ludom ci im veris. Psycholog jednoznacne.. chod kamaratke alebo niekomu vyplac sa a vyrozpravaj ale hlavne chod ZIT plnohodnotný zivot.. a nestracat drahocenny cas s niekym co za to nestoji. Neuzatvaraj sa do seba!! nebud deprimovana a nestastna. neboj sa komunikovat s ludmi.. Drzim ti palce.

adri33
27. okt 2013

jaj taka som nasrana... tak by som mu vynadala, ze by sa len tak zaprasilo, takto kazit zivot milej osobe. Spina, ach a ostatne nadavky sa sem bojim aj napisat... jeho posli do Hronoviec!! debilka akehosi... nech sa da liecit.. je.. z lesa!!

kveta
28. okt 2013

@deprimovana Mame povedz o tyrani vsetko. Inak hrozi, ze ju muz zvladne obratit proti Tebe. Bude mu donasat o Tebe info. Neblbni. Teraz uz hraj s otvorenymi dverami a nezatajuj!!!

deprimovana
autor
28. okt 2013

@digysa Veľmi mi pomohli tieto slová. Nepozerala som sa na to takto. Ale je pravda, že bez práce by sa mi ťažko sťahovalo. Perfektne napísané a veľmi veľa podporných slov v jednom príspevku.

hallie
28. okt 2013

Ten clovek nie je kompletny, je to tyran a hajzel. Naco ti taky muzw je? Co ti dava? Ved toto nie je laska a nie je to ani partnersky vztah. Takito magori si spokojne ziju len vdaka tomu, ze najdu slabu zenu. Pozbieraj odvahu a posledne zvysky hrdosti, zbal si tie kufre sama a fujazdi co najskor, najrychlejsie a najdalej.

mimake
28. okt 2013

necitala som vsetky prispevky lebo popravde sa mi nechce ale moj nazor je ze by si to mala skoncit a odist. Ale mam v povahe povedat si svoje takze: nebudem tu lutovat zeny ktore su fyzicky alebo psychicky tyrane a nic s tym nerobia. kazda chce tak vyhoviet svojmu partnerovi ze nakoniec uz len drzi hubu a krok. poznam rozne tyrane zeny z mojho okolia a vsade to konci s tym ze sa zena uplne podda. Mna by napr. muz udrel (sotil) iba raz a uz by mna ani nase dieta v zivote nevidel. Da sa zvladnut vsetko a najme ked nemate dieta tak nad cim este uvazujes? A uz len posledne : ked si nesie vyzehlit kosele ku mame co mu to neoplatis rovnakym dielom a nevysmejes sa mu ze je neschopny lebo v jeho veku by to mal vediet urobit aj sam?

nivi
28. okt 2013

necitala som prispevky. prve co mi napadlo, ci si si vzala mojho byvaleho 😝
predpokladam, ze ti poradim presne to co zeny predomnou. Zbal kufre a odid. tu niet o com 😉

deprimovana
autor
28. okt 2013

@mimake Presne toto som mu aj povedala, že ma zdravé obidve ruky, že keď ich tak súrne potreboval, tak mu nič nebránilo, aby si ich ožehlil sám. Jeho odpoveď bola, že on žehliť nebude a bodka.

kveta
28. okt 2013

@deprimovana Ozyva sa Ti?

deprimovana
autor
28. okt 2013

@kveta Hej, na všetky strany.Volania, písania na mobil, správy na sociálnu sieť, ale ja ignorujem. Len nech mám veľa síl ignorovať ho naďalej. 😒

marika39
28. okt 2013

kopni ho do zadku !! A bez rečí, bez vysvetľovania to skonči!!! Mala som takýto vzťah 3 a pol roka , našťastie sa objavil teraz už môj manžel a pomohol mi dostať sa z toho. Keď si na to spomeniem, hanbím sa sama za seba že som to toľko znášala a dlho mi trvalo kým som sa v novom vzťahu začala správať "normálne" - nie ako poslušný psík. Je pravda, že ma nikdy neudrel , ale psychicky to bola fakt sila. Náš vzťah som ukončila a dlho mi nedal pokoj, aj ked vedel že mám priateľa a bola som najväčšia .... Odvtedy uplynulo vyše 7 rokov a ja ešte aj teraz dostávam od neho pozvania na kávu a podobne, na ktoré radšej nereagujem a mužovi o tom ani nehovorím. Preto ti radím, nečakaj a konaj, lebo z teba spraví trosku 🙂 Držím palce!! 🙂

mimake
28. okt 2013

@deprimovana ne ne ne taaak. Chytila by som sa za brucho a straaasne by som sa z neho smiala ze je taky neschopny ze to sam nezvladne a pri navsteve by som vsetkym vysvetlovala dostatocne nahlas a s posmeskom akeho mam nesikovneho muza. Je to sice poduroven ale nech vie ako sa citis ty. a na jeho odpoved konciacu na bodku by som povedala a ja ti nebudem prat varit a pratat po tebe a dodrzala by som to! a uvidis mozno sa nakoniec zbali on ;)

deprimovana
autor
28. okt 2013

@marika39 Som rada, že si našla človeka, ktorý si ťa váži. Stále je k tebe taký dobrý ako na začiatku? Nebála si sa ísť znova do ďalšieho vzťahu? Ľubiť niekoho iného?

marika39
28. okt 2013

@deprimovana on je úplne iný typ, vážil si ma vtedy a váži si ma stále. Ja som to z neho vtedy už nejak vycítila, že to tak zostane a nikdy som neoľutovala že som sa tak rozhodla. Ale je pravda, že som sa trochu bála nového vzťahu, aj som rozmýšľala či nemám nejaký čas zostať sama, ale neľutujem, lebo sme stále spolu, máme trojročnú krásnu dcérku ktorú obaja ľúbime a momentálne čakáme druhú , takže je to fajn. 🙂

deprimovana
autor
28. okt 2013

@mimake Aj to som skúšala, vracať mu jeho údery jeho správaním. Robila som mu jeho zrkadlo, aby vedel, aké to je. Ale to bolo len horšie a ja som sa vôbec necítila dobre, keďže to nemám v povahe. Ja chcem žiť normálne ako normálny človek a nie hľadať neustále taktiky na svojho muža. Nedá sa žiť s človekom, ktorý ma nulový emocionálny kvocient. Nepochopil a nepochopí nič, aj keď som to skúšala zo všetkých strán, po dobrom, po zlom, po hocijakom.

maminuska
28. okt 2013

@deprimovana normáne som na teba pyšná 🙂 .
Ignoruj , ignoruj , ignoruj .
Aj sa vyhráža ?

deprimovana
autor
28. okt 2013

@marika39 Veľmi sa teším, že si sa vyhrabala z podobnej situácií ako som mala/mám ja. Už len nech je to také harmonické do konca života. Ako dlho ti trvalo, kým si sa dala dokopy?

laila22
28. okt 2013

@deprimovana inak @marika39 ma pravdu... keby si si ty z neho zacala utahovat pre navstevou a prestat mu varit, zehlit a prat.. mozno by to fakt nezvladol.. Ja som mala nieco podobne doma... Robil to velmi inteligentne.. On ma nikdy neurazal, ani tak okato nekritizoval... Ale obcas, ma pekne zhadzoval a tvaril sa ze on nic on muzikant.. Tiez som mu prestala varit a zehlit.. Raz sme boli na navsteve u jeho spoluziaka z vysky.. Boli tam este ich soplocny priatelia.. A ked som na gauci prebalovala nasu malu, oni sedeli v kuchyni za stolom, vtedy im tam zacal vykladat, ako sa on so mnou o jeho praci doma nebaví, lebo ja tomu nerozumiem.... A ked mi povie ako zdrbal v praci ludí, tak je zas hovado... Tak on pracu doma nerozobera.. Vies si predstavit ako som sa citila.. Potom som zobrala malu a sla som s nou von a vozila som ju vonku, kym sa navsteva neskoncila.. Nakoniec som mu mala byt vdacana za to, ze nas zobral na navstevu...🙂 Ze co by som chcela... No ale chcela som povedat, ze ked som ja pritvrdila, tiez sa odstahoval, 2 dni pred tym ako som ho chcela poziadat, aby sa odstahoval.

deprimovana
autor
28. okt 2013

@maminuska zatiaľ nie. len, že sa vraj "trápi", že kde som.ale aj to vyhrážanie sa, obhajovanie vlastneho ega a vydieranie ešte len príde. nasledovné dni si musím ísť vyriešiť to nové číslo a potom sa sťahovať. normálne sa mi točí hlava, čo som taka vysilená.

deprimovana
autor
28. okt 2013

@laila22 toto je niečo podobné ako u mojho manž. tiež na veľa vecí išiel takticky ako ma zhodiť. a taktiež som mala byť vďačná za to, že ma niekde zobral, že ma zobral na výlet, že niekedy upratal, že niečo pre mňa spravil. a aj to som skúšala, že som mu nenavarila alebo neupratala, neožehlila. všetky takéto pokusy pomohli len na chvílu.

maminuska
28. okt 2013

@deprimovana príde viem , zažila som ale nie v takej vyhrotenej forme. Môj bývaý ale zas vedel kam trafiť, triafal cielene, nie často ale cielene.
Ešte to prejde aj do agresívneho správana, vykrikovania aká si bola nahovno manželka , že je rád že sa ta zbavil , potom príde fáza prosenia aby si sa vrátila a zas sa to bude opakovať.

mimake
28. okt 2013

@deprimovana tak ked raz nema v hlave tak mu to tam asi zo dna na den nenarastie ;) asi som dobre poxhopila ze si odisla. spravila si dobre. Mas na viac a pokial to on nevidi tak je blazon ;) vela stastia

carmella
28. okt 2013

.. Urcite to ukonci co najskor ja si myslim ze on sa nezmeni..

wifina
28. okt 2013

@deprimovana Až teraz som narazila na túto diskusiu, nečítala som to celé, ale vidím, že si už poradíš. Len vytrvaj, nedaj sa uprosiť, on je chorý alebo zakomplexovaný a to sa nezmení. To, že si tu napísala znamená, že chceš niečo zmeniť, že už to nechceš dlhšie znášať. Nedaj sa zneistiť okolím, každému na rovinu povedz, že ťa psychicky týral. Ak by si mala myšlienky na návrat, hneď tu napíš a my ti to hneď vyhovoríme. 🙂 Drž sa, zvládneš to, nedaj si nahovoriť, že si neschopná, to nemá nikto právo, udupať ťa do zeme.

deprimovana
autor
28. okt 2013

@mimake Ano, dobre si pochopila. Len teraz nájsť niekoho, kto mi pomôže so sťahovaním.

marika39
28. okt 2013

@deprimovana možno rok. Bála som sa hovoriť o našich veciach napr. pre našimi - to som pri bývalom nemohla, keď sme sa o čomsi s mužom mali dohodnúť tak som len prikyvovala -len aby dobre bolo, a podobne. Ale tak môj muž pochopil čo sa deje, vysvetlili sme si to a momentálne mám skôr hlavné slovo ja 😉