Baví vás stereotyp?
Ahojte. Mám 37 rokov, muž má 40, máme 2 deti(predškolácku a tretiaka) - taká klasická rodina, netrieme biedu ale nie sme ani milionári. Od detstva však mám taký "problém"-neviem, či je to problém, proste neznášam stereotyp. Nebaví ma to absolútne. Každý boží deň toto iste. Nie, nerobím v jednej práci 100 rokov, striedam aj tie po case, ale nepomáha to. V skratke - ubíja má tento spôsob života a najhoršie je na tom to že sa s tým nedá nič robiť. Na RD som bola 5 rokov vkuse, pomaly som už vyliezala na plafon, tak som sa zamestnala, ale nepomohlo. Celý týždeň čakám na piatok a čo vlastne z toho? Príde krátky víkend cez ktorý len dohanam doma co som cez týždeň nestihla. A zas je pondelok a to isté dokola. Na nič nemáme s mužom čas. Manzelstvo máme dobré, ale tento stereotyp neznáša aj on. Je mi jasné že sa tu nedá na to nič poradiť, len som chcela trochu o tom popísať, o vašich názoroch na to. Či ja som divná, alebo to tak máte viacerí, takéto pocity. Z jedného platu nevyzijeme, takže doma ostať nemôžem, aby som mala menej zhonu a stresov a aby bolo o domácnosť viac postarané..... Aktuálne som doma, som chorá, tak je ráno aspoň o pár % menší zhon a stres keďže seba nechystám, len deti. A čo z toho keď od pondelka zas to iste? 😭 Tie, čo sa mi tu chystáte napísať že neviem o čom je život a že nemám žiadne problémy tak ste na omyle. Mám ich viac než dosť, aj odziteho mám dosť, aj veľa nás ešte čaká keďže dcéra je ZTP..... Snáď nájdem spriaznenu dušu ktorá tiež neznáša stereotyp a aspoň budem vedieť že nie som jedina s takýmito pocitmi.....
@jasmine2 je ťažké nájsť niečo na polovičný úväzok. Ja robím do druhej (školstvo) ale psychicky som unavená veľmi. Potom z práce idem ešte po deti peso a prídeme domov a mám dosť. Teraz mi budú všetky písať že čo sa sťažujem, keď robím "len" do druhej 😵💫
Nikoho nebaví stereotyp...som na tretej materskej po sebe, tak to dobre poznam...rob veci inak, ako robíš, aj ked budes stae na tom istom.mieste...Namiesto obycajnej prechádzky s detmi si dajte gumaky a skakajte do mlak, hľadajte slimákov, zbierajte listy..keď varis, zavolaj ich k sebe, každému daj nejakú úlohu, niečo cistit/umyvat/krajat/miesat/vážiť - bude to varenie o inom....kup si vzdy nieco nove, o co sa mozes starat a zaroven to bude na úžitok-nasad si doma pazitku/bazalku/vnat/čili, klíčky, kvety ore radosť - budeš mat denne aktivitu starať sa o to, využívať vo varení....pec si domáci chlieb, kvaskuj, možno ťa to chyti a mas ďalšiu aktivitu cez deň (mna to chytilo ked som mala.na materksej stereotyp, zrazu som vzdy skusala iny recept, peikla pre rodinu, zacala viac chodit k babke, lebo som jej chlieb nosila)...presuvaj nabytky ;) (to robím ja každé 2-3 týždne, neviem, ci to ne nejaká diagnóza,ale cítim sa potom lepsie)...skúšaj hocičo, čo môžeš denne vramci oddychu robit - malovanie obrazov podľa cisel, šitie, stacionárny bicykel....alebo sa prihlas na nejaky kurz - uctovnictvo (môžeš ho robiť viknedovo alebo po večeroch a dobuducna máš príjem, ak by si učila dcéru doma), nejaký pekárenský a mozes doma piecť torty/obrazkove perniky, to teraz ide...baristicky kurz, mozes sa zamestnať v kaviarni, qlebo len tak pre radosť si môžeš každý deň doma sebe a mužovi pripraviť speci kávu, kresliť si každý deň do peny iny obrazok🫠...výhrad si čas pre seba, napr každú stredu od 5 do 7 a rob čo chceš, chod občas na účes, masáž, prechádzku, návštevu - za ten čas ta doma zadtupi VK všetkom manžel, ved uvariť môže aj polotovar občas;) ...neviem, napdo mi ešte nejaké domáce zvieratko...no a celkovo, myslím, že keď sa endjau meniť veľké veci naraz, treba začať od maličkosti
Ako obdivujem ťa. V školstve to je prepáč za výraz na "bedňu". Nobelovu cena pre učiteľov je málo. Škola za našich čias bola škola teraz mi to príde "nápravno-výchovný ústav" prepáč za ostré slová, ale keď začne syn hovoriť čo deti stvárajú v triede tak sa mi panenky prevracajú. Učiteľ je bezmocný, rodič slepý-hluchý a dieťa BOSS. Čo ti poradiť?? Ja keď som mala dosť som sa zatvorila sama v obývačke. Oznámila nevyrušovať, neoslovovať iba v prípade ak by horelo zakričať.🙈.Po 3/4 hodine občas hodine nakúkol Jakubko či môže sa pritúliť za ním manžel a ver mi, že mi to pomohlo. Utriedila myšlienky v hlave troška zrelaxovala a znovu ich rada "videla"...
Ja som teraz dala maleho do skolky,no pracu si hladam uz vyse polroka. Davam ziadosti aj na asistentku, ani ma nezavolaju na vyberove konanie. Vyhoda byvania,no nevyhoda v tom,ze sa neviem zamestnat,kedze moje meno nikomu nic nehovori…taka realita v mensich mestach:(
Podľa mňa nikoho nebaví stereotyp...
@marcelka49 pozerám že bývaš v Bardejove? Tak skúšaj aj mimo školstva, joj to je na nervy toto 🙈
@jasmine2 ano toto pomaha aj mne velmi ale paradoxne nevydrzim ja sama a citim uz po par minutach ze mi je smutne a rada sa k nim pritulim ja. Ono je niekedy dobre si aj sama uvedomit ake by to bolo keby sme boli same a myslim si, ze veľa z nas zistime , ze potrebujeme rodinu aj ked idu niekedy na nervy. Preto viem pochopit aj manzela ked pride unaveny z prace tak ho nechavame aspon na hodinku sameho v izbe si polezat nech sa zrelaxuje aby sa mohol este vecer aj pohrat s malou.
Je;))) veru,skusam. Ale ja tak cchem byt ucka;))))
Ver že žena asi zvladne všetko, poviem ti veľmi sa mi podlomilo zdravie prave psychikou padol mi cely imunitny system nepomahali ani antidepresiva brala som ich cele roky a zmena neprisla. Je to uz 15 rokov.Neprisli mi na ziadnu diagnozu. Dodnes mam bolesti uz celeho tela. Histamin a migreny. Neda sa to uz vyliecit ale zmenila som cely zivot. Rozviedla som sa v nefunkcnom manzelstve a odstrihla som sa od muža, ktory zo mňa vysaval energiu a psychicky ma velmi nicil. Odisla som 380km prec od vsetkeho od celej rodiny aby som nemohla na nic pozerat, vsetko mi pripominalo mojho synceka. Zacala som o tom rozpravat a nebala som sa uz okolia, aj ked stale mi zviera hrdlo a tlacia sa mi slzi do oči zacala som zit novy zivot vydala som sa za muža ktory mi dava vsetko co som doteraz nemala a milujem ho najviac na svete. Mame 4 rocnu zdravu dcerku ktora je nas anijelik a nebojim sa uz povedat dcerke ze toto je tvoj bratcek ked mu zapalujeme sviecku a modlime sa za neho.Vsetko to mame v hlave je to tak.
@adrianajozko ❤️❤️ si veľmi silna a statočná 🧡🧡
Stereotypom trpi kazda rodina. Urci si v pracovnom tyzdni 2 dni po praci tak dve hodiny, kedy nebudes doma ale venuj sa nejakemu hobby, ci sportu, chod na pilates, malovat, citat knihu....hocico mas rada ale sport ti doda najviac endorfinov. A dva dni v tyzdni by mal mat podobny relax aj tvoj muz. Uvidis, to vela urobi.
Cez vik chodte na vylet, najete sa cestou niekde a hotovo.
Ak robíš do 14tej tak si potom možno zle organizujes čas. Potom ideš po deti a co robíte do večera?
Dakujem pekne
@cafelatte to čo ostatní... upratujem kuchyňu, periem, vešiam prádlo, skladám ho, učím sa so synom, riešim dceru a jej záchvaty, chystám jedlo pre nás a pre deti, a už je večer a dám ich spať a odkvecnem pri TV
Raz týždenne idem na veľký nákup potravín
kludne mi napis mozme o tom pokecat uplne ti rozumiem 🙂
Rozumiem. Preto cestujeme tak často, ako sa to len dá
Chápem, a nemozes si to zadelit inak?.v týždni sa venuj len deťom, plus poriadku v kuchyni a stravovaní. A výhrad si jeden deň na prádlo. Keď peries aj v týždni tak si nonstop zacyklena⁷ v povinnostiach, ja napríklad periem len jeden deň cez vikend všetko a ďalší skladám do skríň.. potom máš mozno pocit ze žiješ stále to isté.
@cafelatte 2-3x týždenne sa perie. Podľa mňa to nie je veľa pri 4 členoch domácnosti. Zehlim len výnimočne(aspon to).
Ja celkovo neznášam stereotyp, od detstva, ako som písala. Ale celý život je valstne stereotyp presne ako to tu už bolo napísané.......
Nečítala som všetky komentáre, ale podľa mňa je dôležité naplánovať si niečo, na čo sa môžeš tešiť. Ja napríklad sa teším že idem jeden deň na latino tance, druhý deň na zumbu, tretí deň si vyhradim na varenie alebo pečenie alebo upratovanie, štvrtý deň korčule, piaty deň fitko, na víkend si vždy niečo naplánujem, nejakú návštevu alebo výlet, hody, vinobranie.....a na to sa teším, tak tomu prispôsobim celý týždeň, čiže upracem po večeroch tak, aby ma to nečakalo na víkend, tiež periem priebežne počas týždňa, nech mám najviac času voľného na víkend, vôbec nepoznám telku lebo je to neskutočný žrút času a ide ma potom poraziť keď si predstavím koľko veci som mohla porobiť miesto toho. To už si radšej nejaký film celovečerný pozrieme s mužom pri víne. A do práce sa teším, neviem si predstaviť mať prácu ktorá ma nebaví, to je základ, keďže tam trávim 40 hodín týždenne. A k tomu všetkému, môj muž mi nepomáha s takmer ničím, akurát nakúpi potraviny, takže mám toho dosť, veľký dom a dve deti.
A ešte cestovanie. Aspoň raz za dva mesiace ísť niekam na víkend, a v lete a zime aspoň na týždeň. To človeku veľmi pomôže. Možno to je to, čo ti chýba.
Ak si ucitelka, tak sa tak aj zamestnaj a dceru daj do skoly..prides na ine myslienky a ucit ine deti ti pride ako poslanie..pre mna je poslanim ucit mentalne postihnute deti a mladez..ja by som doma nemohla byt a este aj ucit doma vlastne deti..by som sa zblaznila..takto sa poobede venujem dcerke..chodime po kruzkoch a robime si program..stale nieco ine..aj cez vikend..s muzom si robime tiez chvile iba pre seba..vylety na.bicykloch, prechadzky, film..vzdy sa nieco da najst, len treba chciet..skus zacat tym, budes kazdy den pre niekoho prospesna a nejako mu pomozes..ten niekto mozes byt kludne raz za cas aj ty sama
Ahoj 🙂 ja mám rada normálny stereotip, práca, domácnost, rodina, 1x mes. cukráreň/mesto s kamoškami...
Môžem si porovnať vybočenie zo stereotipu... min pred 2 rokmi.. Mladší syn chodili do ZUŠ, mali vystúpenia.... Takže taká streda, kedy ja robím do 17hod... Skoro ráno navariť, vyvenčiť psika, do obchodu do práce na 7:30hod.
Deň predtým, večer nachystať oblečenie, topánky.... Muž pracuje tiež a mohol ich priviesť do mesta kedy o 16hod. mali skúšku. Koncert bol o18hod, domov sme prišli po 20hod a ešte máme psíka😅😁😅😁😅..a čakala nás neskorá večera.... Stálo to za to💗😅😘.
Takže toto pre mňa určite bolo že vybočenie a do toho ešte predvianočný zhon... /aj vyčerpanosť/.
Toto a podobné sme zažívali aj so aj starším synom. Aj preto si vieme bežný stereotip vychutnať...
Verim, že podobne "lahôdky" zažívajú aj iní rodičia, ktorým deti, alebo sa oni samy venujú "niečomu"... 🙂
@lacibo ja nie som doma, asi si zle precitala
mame doma tenegera, ktory vita, ked je sam, takze mozme sa realizovat. inak to je pdola mna nastavenie mysle. mozem si nahovarat vselico, snazit sa hladat si drobne radosti, ale viem v hlbke mozgu, ze to je stereotyp...
a take, ze varim, periem, peciem, skladam pradlo-to mna napr.nenaplna. robim, aby sme nezhnili, lebo to skratka treba, ale nie preto, aaaby som vytesnila stereotyp. neviem, ci mi rozumies. ale asi hej😉
@ladybird81 a kedy si s deťmi, keď každý deň okrem jedného športujes?mne sa podarí ísť s odretými ušami 2x týždenne a to pracujem 6 hodín niekde robím chybu
@autorka keby neprišiel kovid tak isto nestaviame.. vôbec sme nikdy extra netuzili po dobe a stresoch zo stavby . plány boli minút peniaze na cestovanie.. lenže kovidom sa všetko stoplo,peniaze na účtoch strácali na hodnote... tak sme kúpili pozemok.. a potvrdilo sa opäť raz nikdy nehovor nikdy 🙃
@marcelka49 podarí sa, nezúfaj... 🙂 mne síce po 3 rokoch ( robila som ine, čo som neznášala).... ale teraz mám prácu snov... i keď za rovnaký peniaz, väčšia zodpovednosť, ale plat pôjde hore... len trrba vydržať...
A tiež som už po známosti chcela zhánať, ale naskytlo sa samo 🙂
Áno celý život je jedna rutina, ale musíš si niečo nájsť co máš rada, na čo sa tešíš, len tvoje. Napust vanu, daj hudbu, olej, film s mužom pri vine, atd..napr. my sme teraz dohrali karty všetci piati a dobrevsme sa zabavili...pracku ja neriešim celý týždeň.
@punkreas534 neviem, naco tolko vykricnikov, ved mi napis v klude svoj nazor. Ja som to tak mala a je to moja skusenost.