icon

Bojím sa, že sa zbláznim

avatar
nika244
3. okt 2017

Ahoj. Neviem, kde začať, ale som v koncoch. Stala sa zo mňa psychická troska a neviem ako ďalej. Moje psychické problemy začali uz v detskom veku. To, ale nie je dôležité. Nikdy som na tom nebola tak ako teraz. Ale k veci...po rokoch trapenia som sa minuly rok odhodlala ísť k psychiatricke. Diagnoza - socialna fobia a generalizovana uzkostna porucha. Brala som lieky a chodila k psychologicke. Bolo mi lepsie....v lete sme sa prestahovali a tak aj moja liecba bola na konci, ale bolo mi fajn. V novembri som zistila, ze som tehotna. Nebolo to planovane, ale s priatelom sme spolu uz 9rokov tak po prvotnom soku sme sa zacali tesit a vsetko chystat. Vsetko bolo super kým mi nevyšlo vysoké riziko na preeklampsiu...zacala som o tom hodiny citat katastroficke diskusie a vtedy sa to zlomilo. Bola som posadnuta meranim tlaku, stale v strese hladala som si co by sa mohlo stat. Cele tehotenstvo bolo bezproblemove to len ja som si ho kazila. Tri dni pred porodom som naozaj skoncila s vysokym tlakom v nemocnici, ale bolo to skor psychikou ako preeklampsiou. Rodila som 37+4tt. Narodil sa mi po lahkom porode dokonaly chlapček, ktoreho milujem. Prve dni boli tazke (poporodne blues), dufala som, ze to prejde, ale...moj syncek ma 12tyzdnov a ja som ma ceste do blazinca. Odzaciatku som posadnuta tym, ze ho vkuse sledujem. Mam o neho panicky strach. Je to coraz horsie lebo zo zaciatku som ho kludne nechala svojej mame napr., ale uz zacinam mat pocit, ze nikto okrem mna na neho nedokaze dat pozor. Trapi ho reflux a tak mam hrozu z kazdej noci. Balim ho do perinky a robim mu zatarasy aby sa nepretocil. Nemozem kvoli tomu spat. Kazdy den placem a stale sa to zhorsuje. Citam si hrozne clanky na internete a viem, ze by som neprezila keby sa mu nieco stalo. Zacinam kazit aj moj vztah pretoze priatela obvinujem ako vsetko zlahcuje a pritom viem, ze to ja prehanam. Bojim sa byt s malym sama....vymklo sa mi to z ruk....Rozmyslam nad tym, ze moj syn by si zasluzil lepsiu matku a keby som tu nebola priatel by si mohol najst inu, lepsiu....coraz castejsie s placom malinkemu vysvetlujem, ze keby som ho tu nechala sameho tak to neznamena, ze ho nemam rada, ale ze ho milujem az tak, ze som to nezvladla. Rozmyslam ako idem do lesa a uz sa nevratim....bojim sa, ze mi preskoci. Viem, ze nikto by to nepochopil....neviem ako dalej...

Zhrnutie diskusie
Automatický súhrn diskusie generovaný umelou inteligenciou · 27. jún 2026 · 70 príspevkov

Stručné zhrnutie

  • Popôrodné úzkostné stavy a panické obavy o dieťa sa môžu prejaviť ako zhoršenie preexistujúcej úzkostnej poruchy a vyžadujú okamžité odborné vyšetrenie u psychiatra alebo psychológa.
  • Liečba podľa diskusie zahŕňa návrat k psychiatrickej starostlivosti, psychoterapiu vrátane kognitívno-behaviorálnej psychoterapie a v závažných prípadoch antidepresíva; diskutujúce uviedli, že existujú lieky kompatibilné s dojčením.
  • Praktické opatrenia spomínané v diskusii zahŕňajú použitie monitoru dychu, vyvýšenej postieľky, krátkodobé opatrovanie na dve noci a okamžitý kontakt s odborníkom pri samovražedných myšlienkach.


Najčastejšie otázky

Q: Ako rozpoznať popôrodnú depresiu alebo úzkostnú poruchu po pôrode?
A: Popôrodná depresia a úzkostné poruchy sa v diskusii opisovali príznakmi ako nepretržité sledovanie dieťaťa, panický strach, nespavosť, plač, strata chuti do jedla, opakované katastrofické myšlienky a samovražedné predstavy; konkrétne diagnózy spomenuté v diskusii boli "popôrodná depresia", "generalizovaná úzkostná porucha" a "sociálna fóbia".

Q: Kedy vyhľadať psychiatra a kedy psychológa?
A: Diskusia odporúča psychiatra pri akútnych a závažných príznakoch vrátane samovražedných myšlienok alebo potreby liekov, a psychológa pri potrebe psychoterapie; niektoré príspevky zdôrazňovali kombináciu psychiatra (medikácia) a psychológa (terapia), vrátane odporúčania kognitívno-behaviorálnej psychoterapie.

Q: Môžem užívať antidepresíva počas dojčenia?
A: Viaceré príspevky tvrdili, že "existujú lieky, s ktorými sa dá aj kojiť", a odporúčanie bolo konzultovať psychiatra, ktorý určí konkrétnu liečbu; alternatívou, ak by liek bol inkompatibilný s dojčením, bolo dočasné prejsť na umelé mlieko podľa diskusie.

Q: Čo môžem urobiť doma pri silnom strachu z dýchania alebo refluxu dieťaťa?
A: V diskusii odporúčali praktické opatrenia ako kúpa monitoru dychu, použitie vyvýšenej postieľky a vyhľadať opatrovanie na niekoľko nocí; jeden príspevok uvádza, že monitor dychu používali aj pri dieťati vo veku 2 rokov.

Q: Ako rýchlo môže pomôcť liečba liekmi?
A: Niekoľko diskutujúcich uvádzalo, že po nasadení antidepresív užívaní sa môže začať cítiť úľava v priebehu približne 2–3 týždňov, pričom odporúčanie bolo nahlásiť stav psychiatričke ako akútny, aby termín nebol odložený o mesiac.

Q: Aké terapie sa odporúčajú pri popôrodných úzkostiach?
A: Diskusia konkrétne odporučila psychoterapiu, kognitívno-behaviorálnu psychoterapiu a psychiatra pre medikáciu; tiež sa spomínalo znižovanie čítania katastrofických článkov na internete a získanie sociálnej podpory od partnera či rodiny.

Závery z diskusie

Zhoda

  • Je potrebné čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc (psychiater/psychológ) pri akútnych popôrodných úzkostiach alebo samovražedných myšlienkach.
  • Niektoré antidepresívne lieky môžu byť podľa diskusie kompatibilné s dojčením, rozhodne však o tom psychiatér.
  • Praktické kroky ako monitor dychu, vyvýšená postieľka, dočasné opatrovanie a obmedzenie čítania katastrofických článkov sú v diskusii odporúčané.


Sporné názory

  • Niektorí diskutujúci tvrdia, že bez liekov sa stav nezlepší a treba ísť rovno k psychiatrovi; iní uvádzajú, že psychoterapia sama môže stačiť a lieky sú až druhý krok.
  • Niektorí preferujú pokračovať v dojčení pri nasadení liekov, iní odporúčajú prerušení dojčenia, ak by lieky boli s dojčením nekompatibilné.


Otvorené otázky

  • Ktoré konkrétne antidepresívum je bezpečné počas dojčenia v danom prípade zostáva nezodpovedané v diskusii.
  • Aké lokálne zdroje (kontakty na psychiatra/psychológa, núdzové linky alebo služby opatrovania) sú najdostupnejšie pre osobu s týmto problémom nebolo v diskusii konkretizované.


Spomenuté značky a firmy

Modrýkoník, Kinosvet

Spomenuté produkty a metódy

monitor dychu, vyvýšená postieľka, antidepresíva, lieky, psychiater, psychológ, psychoterapia, kognitívno-behaviorálna psychoterapia, CD rozprávky, preeklampsia, reflux, popôrodná depresia, generalizovaná úzkostná porucha, sociálna fóbia, exorcizmus

Miesta a osoby

žiadne

Strana
z3
avatar
nika244
autor
4. okt 2017

@babulka82 taky strach tiež poznám. Ešte pred tým ako sa mi syn narodil. Strach o partnera, keď niekam šiel tak vzdy kontrola ci dosiel v poriadku, keď nezdvihal tak som sa sla zblaznit od strachu, ze co sa mu stalo. Strach o seba, stale som sa sledovala a chodila na rozne vysetrenia, ktore boli jasne ze v poriadku. Postupne strach o vsetkych a vsetko vratane psa. Dohnalo ma to k psychiatricke. Brala som lieky neskor som chodila k psychologicke. Pomohlo to,ked ten strach doktorka pomenovala (uzkostna porucha) zrazu som sa necitila ako blazon.Ale zjavne je to spat a este horsie...

avatar
maaaaaaaria7
4. okt 2017

@nika244
máš pravdu.. je čas na odborníka, ale myslím, že pre začiatok stačí aj psychológ... ja tiež chcem kojiť, nevzdám sa toho presne prečo ty nie.. milujem kojiť🙂)).. obidve si to vychutnávame🙂, skusim bez liekov... sa porozprávať s psychologičkou...

avatar
maaaaaaaria7
4. okt 2017

tak tak BLBA UZKOSTNA PORUCHA a vždy budem opakovať ,radšej všetky štyri končatiny zlomené ako psychické problémy:(

avatar
nika244
autor
4. okt 2017

@maaaaaaaria7 drzim ti silno prsty. Psycholog stačí určite, keď už nebudeme viac čakať na to, ze to samo prejde 😉 tak už sa len objednať, najlepšie ešte dnes.pre naše detičky a preto aby sme mohli kojit 😉

avatar
jvlo
4. okt 2017

Mas sa pre koho snazit a pre koho zit. Urob to pre svojho syna. Chod k lekarovi, zacni uzivat lieky a uzivaj si materstvo. To nie je hanba. Porozpravaj sa s priatelom, pripadne mu daj precitat tuto diskusiu, nech vie co sa deje.

avatar
eliska13
4. okt 2017

@nika244 zvládneš to si dobrá mama aj, keď by si mala brat AD sú také s ktorými môžeš kojit!Je to hrozné koľko nás je niekedy mám pocit, že všetci všetko zvládajú len ja sa rutim pri každej blbosti:(Psychologička mi pomohla za celé roky veľa x ,ale gro spravili lieky a budem ich musieť brat asi celý život som taká povaha úzkostliva citlivá dobrák čo nad všetkým duma príliš zodpovedná
Držím Ti palce skús partnerovi povedať ako sa cítiš a prečo sa to deje

avatar
nika244
autor
4. okt 2017

@eliska13 tiež mám pocit, že dookola všetky všetko zvladaju a ja nič. Obcas az nechapem, ze napr. babatko im spi vedla v izbe a oni v pohode zatiaľ funguju. U mna nemožné ☹ tiež som veľmi uzkostliva a vsetko prilis riesim. Casto si prajem byt ignorant, ktoremu je vsetko jedno. Taki to maju najjednoduchsie. Lieky mi pomahali tiež a aj psycholog

avatar
babulka82
4. okt 2017

@nika244
@maaaaaaaria7 ja ked pridem do skolky a do skoly tak mi padne obrovsky kamen zo srdca ze su deti ok.Ale asi musim stym nieco robit lebo mi to nerobi dobre takyto prehnany stres.A tie katastroficke scenare v hlave co keby ......to je hrozne.

avatar
gita17
4. okt 2017

@nika244 chod sa poradit s psychiatrom, on bude urcite lepsie vediet co je v tejto situacii lepsie urobit...ci kojit alebo brat antidepresiva..za mna sa uz nemusis bat, ze sa zblaznis...lebo uz si za tou hranicou.. myslim to v dobrom, zbytocne sa trapis a sama to aj tak nedas. Ja na tvojim mieste este dneska volam lekarovi, 2 -3 tyzdne dzobkania tabletiek a mas jasnu mysel 🙂

avatar
mirunkad
4. okt 2017

@nika244 nečítala som príspevky, ale asi to bude popôrodná depresia, resp. nahormadené hormóny, nové veci, vplyvy, úplne nové pocity, ktoré prinesie nový človiečik....tiež som si tým prešla, ale moja depka bola o inom, každý deň som sa chcela rozvádzať a odísť s domu aj s malou...vyplývalo to z mojej dlhodobej nespokojnosti s bývaním a popôrodná depka to úplne zaklincovala, a to čo mi pred tým vadilo, sa 1000x zhoršilo a vadilo mi to úplne k zošaleniu.... ono treba čas, kým to trochu opadne, teraz mi to vadí stále, ale len na úrovni ako predtým, už z toho nešaliem a nerevem každý deň.....telo to musí spracovať, niektoré ženy to prežívajú intenzívnejšie, ja napríklad viem, že by ma toto celé obišlo, keby som sa už pred porodom cítila v pohode, uvoľnene a príjemne doma, čo však nebolo....nemala som vhodné prostredie ani pre svoj osobný kľud a ked prišlo bábo, zložilo ma to......ale neboj sa, len to treba riešiť, neuzatváraj sa do seba, rozprávaj sa s ľudmi, ktorí ťa vedia pochopiť. Kľudne ak chceš, môžeš mi napísať aj IP,. držím palce.

Strana
z3