Bojím sa, že sa zbláznim
Ahoj. Neviem, kde začať, ale som v koncoch. Stala sa zo mňa psychická troska a neviem ako ďalej. Moje psychické problemy začali uz v detskom veku. To, ale nie je dôležité. Nikdy som na tom nebola tak ako teraz. Ale k veci...po rokoch trapenia som sa minuly rok odhodlala ísť k psychiatricke. Diagnoza - socialna fobia a generalizovana uzkostna porucha. Brala som lieky a chodila k psychologicke. Bolo mi lepsie....v lete sme sa prestahovali a tak aj moja liecba bola na konci, ale bolo mi fajn. V novembri som zistila, ze som tehotna. Nebolo to planovane, ale s priatelom sme spolu uz 9rokov tak po prvotnom soku sme sa zacali tesit a vsetko chystat. Vsetko bolo super kým mi nevyšlo vysoké riziko na preeklampsiu...zacala som o tom hodiny citat katastroficke diskusie a vtedy sa to zlomilo. Bola som posadnuta meranim tlaku, stale v strese hladala som si co by sa mohlo stat. Cele tehotenstvo bolo bezproblemove to len ja som si ho kazila. Tri dni pred porodom som naozaj skoncila s vysokym tlakom v nemocnici, ale bolo to skor psychikou ako preeklampsiou. Rodila som 37+4tt. Narodil sa mi po lahkom porode dokonaly chlapček, ktoreho milujem. Prve dni boli tazke (poporodne blues), dufala som, ze to prejde, ale...moj syncek ma 12tyzdnov a ja som ma ceste do blazinca. Odzaciatku som posadnuta tym, ze ho vkuse sledujem. Mam o neho panicky strach. Je to coraz horsie lebo zo zaciatku som ho kludne nechala svojej mame napr., ale uz zacinam mat pocit, ze nikto okrem mna na neho nedokaze dat pozor. Trapi ho reflux a tak mam hrozu z kazdej noci. Balim ho do perinky a robim mu zatarasy aby sa nepretocil. Nemozem kvoli tomu spat. Kazdy den placem a stale sa to zhorsuje. Citam si hrozne clanky na internete a viem, ze by som neprezila keby sa mu nieco stalo. Zacinam kazit aj moj vztah pretoze priatela obvinujem ako vsetko zlahcuje a pritom viem, ze to ja prehanam. Bojim sa byt s malym sama....vymklo sa mi to z ruk....Rozmyslam nad tym, ze moj syn by si zasluzil lepsiu matku a keby som tu nebola priatel by si mohol najst inu, lepsiu....coraz castejsie s placom malinkemu vysvetlujem, ze keby som ho tu nechala sameho tak to neznamena, ze ho nemam rada, ale ze ho milujem az tak, ze som to nezvladla. Rozmyslam ako idem do lesa a uz sa nevratim....bojim sa, ze mi preskoci. Viem, ze nikto by to nepochopil....neviem ako dalej...
Stručné zhrnutie
- Popôrodné úzkostné stavy a panické obavy o dieťa sa môžu prejaviť ako zhoršenie preexistujúcej úzkostnej poruchy a vyžadujú okamžité odborné vyšetrenie u psychiatra alebo psychológa.
- Liečba podľa diskusie zahŕňa návrat k psychiatrickej starostlivosti, psychoterapiu vrátane kognitívno-behaviorálnej psychoterapie a v závažných prípadoch antidepresíva; diskutujúce uviedli, že existujú lieky kompatibilné s dojčením.
- Praktické opatrenia spomínané v diskusii zahŕňajú použitie monitoru dychu, vyvýšenej postieľky, krátkodobé opatrovanie na dve noci a okamžitý kontakt s odborníkom pri samovražedných myšlienkach.
Najčastejšie otázky
Q: Ako rozpoznať popôrodnú depresiu alebo úzkostnú poruchu po pôrode?
A: Popôrodná depresia a úzkostné poruchy sa v diskusii opisovali príznakmi ako nepretržité sledovanie dieťaťa, panický strach, nespavosť, plač, strata chuti do jedla, opakované katastrofické myšlienky a samovražedné predstavy; konkrétne diagnózy spomenuté v diskusii boli "popôrodná depresia", "generalizovaná úzkostná porucha" a "sociálna fóbia".
Q: Kedy vyhľadať psychiatra a kedy psychológa?
A: Diskusia odporúča psychiatra pri akútnych a závažných príznakoch vrátane samovražedných myšlienok alebo potreby liekov, a psychológa pri potrebe psychoterapie; niektoré príspevky zdôrazňovali kombináciu psychiatra (medikácia) a psychológa (terapia), vrátane odporúčania kognitívno-behaviorálnej psychoterapie.
Q: Môžem užívať antidepresíva počas dojčenia?
A: Viaceré príspevky tvrdili, že "existujú lieky, s ktorými sa dá aj kojiť", a odporúčanie bolo konzultovať psychiatra, ktorý určí konkrétnu liečbu; alternatívou, ak by liek bol inkompatibilný s dojčením, bolo dočasné prejsť na umelé mlieko podľa diskusie.
Q: Čo môžem urobiť doma pri silnom strachu z dýchania alebo refluxu dieťaťa?
A: V diskusii odporúčali praktické opatrenia ako kúpa monitoru dychu, použitie vyvýšenej postieľky a vyhľadať opatrovanie na niekoľko nocí; jeden príspevok uvádza, že monitor dychu používali aj pri dieťati vo veku 2 rokov.
Q: Ako rýchlo môže pomôcť liečba liekmi?
A: Niekoľko diskutujúcich uvádzalo, že po nasadení antidepresív užívaní sa môže začať cítiť úľava v priebehu približne 2–3 týždňov, pričom odporúčanie bolo nahlásiť stav psychiatričke ako akútny, aby termín nebol odložený o mesiac.
Q: Aké terapie sa odporúčajú pri popôrodných úzkostiach?
A: Diskusia konkrétne odporučila psychoterapiu, kognitívno-behaviorálnu psychoterapiu a psychiatra pre medikáciu; tiež sa spomínalo znižovanie čítania katastrofických článkov na internete a získanie sociálnej podpory od partnera či rodiny.
Závery z diskusie
Zhoda
- Je potrebné čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc (psychiater/psychológ) pri akútnych popôrodných úzkostiach alebo samovražedných myšlienkach.
- Niektoré antidepresívne lieky môžu byť podľa diskusie kompatibilné s dojčením, rozhodne však o tom psychiatér.
- Praktické kroky ako monitor dychu, vyvýšená postieľka, dočasné opatrovanie a obmedzenie čítania katastrofických článkov sú v diskusii odporúčané.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci tvrdia, že bez liekov sa stav nezlepší a treba ísť rovno k psychiatrovi; iní uvádzajú, že psychoterapia sama môže stačiť a lieky sú až druhý krok.
- Niektorí preferujú pokračovať v dojčení pri nasadení liekov, iní odporúčajú prerušení dojčenia, ak by lieky boli s dojčením nekompatibilné.
Otvorené otázky
- Ktoré konkrétne antidepresívum je bezpečné počas dojčenia v danom prípade zostáva nezodpovedané v diskusii.
- Aké lokálne zdroje (kontakty na psychiatra/psychológa, núdzové linky alebo služby opatrovania) sú najdostupnejšie pre osobu s týmto problémom nebolo v diskusii konkretizované.
Spomenuté značky a firmy
Modrýkoník, Kinosvet
Spomenuté produkty a metódy
monitor dychu, vyvýšená postieľka, antidepresíva, lieky, psychiater, psychológ, psychoterapia, kognitívno-behaviorálna psychoterapia, CD rozprávky, preeklampsia, reflux, popôrodná depresia, generalizovaná úzkostná porucha, sociálna fóbia, exorcizmus
Miesta a osoby
žiadne
Ahoj. Je uplne uzasne, ze si sa s tym zdoverila. Je to prvy dolezity krok. Napisem ti v bodoch co mas reraz robit.
1. hned zajtra opat zavolas psychologovi a dohodnes si termin povies ze je to nesmierne dolezite (inak odkial si? Mam nejake kontakty).
2. co mas urobit ked na teba pridu myslienky typu na ukoncenie zivota? Das im STOP
Tie myslienky zaziva vela ludi v roznych formach. Treba im dat razne stop. Hlavou si vieme vytvorit neuveritelne scenare. A ty si jediny clovek ktory dokaze tymto myslienkam povedat a dost! Akoby si vlastnej hlave prikazala, toto NIE! Toto nechcem, a nebudem na to mysliet. (Zabav sa inou cinnostou)
Bod 3: prestanes s okamzitou platnostou citat vsetky clanky a kupis si monitor dychu.
4: zacnes pomaly jest
Ak budes na sebe pracovat, zvladnes to. Niekedy nasmu mozgu chybaju urcite latky a potom vznikaju taketo pliagy. Treba mu pomoct. Mozgu aj sebe. (Moze to byt aj magnezium. Uzivas?)
5. Zacnes aktivne cvicit (jedna velmi dobra homeopatka mi asi dva tyzdne dozadu povedala, ako sa jej dcera vyliecila z depresii kazdodennym behom). A je stastna. Nehovorim ze mas cvicit kazdy den, ale zacat.
Nie si v tom sama! Takymito problemami trpi mnoho ludi predovsetkym v dnesnej dobe. Da sa s tym nieco robit ver mi. Mam mamu psychologicku je vela ludi co sa z toho dostalo.
@nika244 ja som to zazila pri prvom synovi.. Zajdi za psychologickou, porozpravaj sa.. Su to hrozne stavy, u mna je to uz 5rokov a ja na to nerada spominam.. Kolko krat som ani cely den z izby nevysla, kym bola zima.. Skoro vsetko som robila na posteli.. Jedla (muz mi rano setko pripravil), prebalovala a sledovala maleho.. Preslo ma to okolo 3-4m maleho, ani neviem ako.. Mne bol koporou hlavne moj muz, pocuval ma, radil mi, vyhovoval.. Vela pomohli aj prechadzky a pocasie.. Dokonca sme mali telku v spalni (ano hroza pri dietati 😅 ) a pomahalo mi pozerat uplne stupidity ako farma a podobne.. Hlavne nic narocne co by mi pripomenulo co sa malemu moze stat..
Navstiv odbornika, neboj bude dobre. Drzim palce 🙏
Precitaj si dobry clanok o poporodnej depresii od jednej maminky: https://www.modrykonik.sk/blog/hlouska/article/tazka-poporodna-depresia-ako-som-ju-pr-kwh3uw/
Tu už nie psychológ, ale psychiater. Podľa opisu je to dosť zlý stav. Obávam sa že bez liekov to nepôjde. Keby to aj malo znamenať nekojit...tvoj život je teraz dôležitejší ako kojenie. Maličké to zvládne aj bez tvojho mlieka, hlavne nech ma maminu! Držím moc palce nech ti pomôžu čo najskôr.
Prešla som si s maminou depresiou neraz, je to tak zla choroba, ale liecielna.
@nika244 povies mu o svojom strachu, pocitoch, ktore ta trapia a rovnako tak ho poprosis o pomoc. Ze sa necitis dobre, bojovala si s tym uz davno predtym, a teraz ti je este horsie. Mozno by bolo super, keby siel k dr.s tebou, hoc by len sedel v cakarni. Nika poznam tie uzkostne stavy, nie raz som kvoli panike, ze sa udusim, vystupila z autobusu, ci odisla z kina. Bolo obdobie, ked som nevosla do vytahu a tiez som si hovorila, ze som cisty blazon. Ale preslo to. Dolezite je ist. Caka ta prvy krok, tak predychaj, naber odvahu a vykroc. Nemas tym co stratit, bude len lepsie 😉
určite vyhľadaj odborníka, sama si neporadíš, dieťatko ťa potrebuje mať v kľude, musíš sa liečiť. Viem o čom hovorím, moja sesternica už nie je medzi nami tiež trpela takýmito pocitmi ako ty a neliečila sa ... Prosím choď hneď zajtra k odborníkom!!
Nika, silno držím palce! poviem Ti z vlastnej skúsenosti, že všetko je iba v hlave! myšlienka sa nestane funkčnou, pokiaľ ju nevyslovíš! Máš krásne bábo, zdravé, mysli v prvom rade na neho, si mamina pre niečo, nie iba tak..každý si raz prejde v živote nejakým zlým, psychickým obdobím..no aj to "psychické" je iba dočasne! Začni od seba, mať sa rada taká aká si, prestať myslieť na katastrofické scenáre a hlavne mať strach! strach je zlý a človek ho pociťuje, keď ma nedostatok lásky! začni svoje srdiečko napĺňať niečím, čo Ťa teší! So svojimi problémami sa zver tomu, komu najviac dôveruješ a ľutovať sa nemáš prečo, čo bolo, bolo, už sa to nikdy nevráti a z toho zlého si máme vziať ponaučenie. Nerozoberaj veci príliš do detailu, človeka to ubíja a potom pátra hodiny na nete a nachádza katostrofické scenáre, nauč sa nad vecami povzniesť a viac sa usmievať, určite sa Ti uľaví, objímaj sa s partnerom, s babom, komunikuj, rob veci, z ktorých máš radosť a život sa Ti začne pomaličky meniť..prajem Ti,aby sa Ti čím skôr polepšilo, veľa trpezlivosti, lásky a radosti🙂
@martaniana prosim vymaz svoj prispevok toto naozaj nepotrebuje citat. Myslim to v dobrom😉
@nika244 ahoj, len k tomu, ze si myslis, ze nie si dolezita - tvoj maly si to nemysli. Si jeho cely svet, nikdy uz nikoho nebude tak lubit ako teraz teba. Nikto iny na svete ta nenahradi. Myslim si, ze lepsia je nedokonala matka ako ziadna matka, ale uplne najlepsie je stastna matka. Existuje strasne vela ludi, ktori ti chcu pomoct, vidis, kolko povzbudivych slov ti tu zienky pisu, vsetky ti drzime palce, neodmietaj pomoc.
A k tym myslienkam - raz mi jeden farar povedal - myslienky su ako vtaky, nemozes zabranit tomu, aby ti lietali nad hlavou, ale mozes zabranit tomu, aby si na tvojej hlave urobili hniezdo.
Lahko sa to pise, dobre viem, ako je su niekedy nutkave, presla som si svoju cestu, preto si tiez myslim, ze poziadat o pomoc je krok k vitazstvu. Drzim palce.
Ďakujem všetkým za Vaše rady a podporné slová. Rozmýšľala som dlho či napíšem s som rada, že som napísala. Uľavilo sa mi a skúsim zájsť aj za odborníkom. Nebude to zo dňa na deň, nebude to ľahké, ale verím, že bude lepšie. Chcem tu byť pre syna zdravá a v pohode. Držte prsty 😉
@silverrko vďaka za záujem, ale potrebovala som to len zo seba dostať. Budem to riešiť s priateľom aj odborníkom. Už som dokonca aj začala
V prvom rade si uzasna maminka!aj ja som mala preeklampsiu vysoke riziko vysokanske tlaky 170/110 lieky to len zvysovali stale v kuse som bola v nemoc.na pozorovani rodila som o mesiac skor lebo som zacala pre tie vysoke tlaky krvacat a silno rodila som v nedelu v noci na pohotovosti akutne cisarskym a mam krasneho zdravuckeho synceka som najstastnejsi clovek na svete a ty neblazni!vzchop sa hlavne kvoli malemu!hlavu hore!prestan citat tie hmusne a hrozostrasne clanky na nete a pokial mozno odid aj od tialto z konika najdi si dobru psychologicku ja som chodila tiez este pocas strednej skoly a urobila zo mna uplne ineho cloveka velmi mi pomohla ak ti nepomoze jedna chod k druhej tretej...len rob nieco lebo by bola skoda tvojho vztahu i vasej rodiny babo potrebuje oboch rodicov aj babku aj dedka a za to ze ty mas soc.fobiu neprenasaj ju na maleho a snaz sa ho socializovat lebo po case vo vyssom veku moze mat podobne problemy ako ty a nemas ty poporodnu depresiu?velmi ti zelam a prajem aby si si viac uzivala babatko a radosti jeho prvych rokov kt.sa uz nikdy nezopakuju a ber to tak ze aj ked nebol planovany asi ti ho niekto z hora zoslal aby si sa prebudila a aby si sa viac radovala a tesila zo zivota podla mna je to tvoj anjel kt.ti moze pomoct a este k tej psychologicke...uvazujes celkom ako dospela rozumna zena teda si velmi dobre uvedomujes vsetky svoje slabosti i vsetky chyby co robis len nevies s nimi narabat preto treba zajst k tej psychologicke a skus si uvedomit ze psycholog ti pomoze zmenit tvoje chybne predsudky a chybne nastavenia mysle teda ze stale myslis na to co ak...keby bolo keby....atd.to su zacyklene rovnice tvojej mysle kt.ti pomoze dobry psycholog rozoznat a narabat s nimi.kludne napis internu postu ak si budes chciet s niekym popisat a drz sa a raduj a tes z babatka on potrebuje tvoju lasku opateru a naruc ale nie opiciu lasku kt.ho bude dusit a zvazovat a nikomu ani jemu nepomoze ked budes od vas vsetkych odhanat
@nika244 úplne ti rozumiem, zažila som to isté.. a vlastne stále myslím na zlé veci, čo sa môže stať,... stále sa ľakám, bojím.. lebo zošaliem ked sa im niečo stane.. mame stále opakujem, že mi po pôrode zachránila život... keby nebola so mnou, kým bol manžel v práci, keby mi nepomáhala a psychicky nepodržala, neviem čo by sa stalo..
človek si každým dňom ale zvykne na to, že má deti, že stále niečo hrozí,.. cítim sa aj ja ako časovaná bomba.. ale fungujem.
viem však, že ked dokojím, pôjdem k psychiatrovi.. a dovtedy k psychológovi..
vidím, že nás je viac... :(
Aj ja som si zažila úzkostné stavy, presne viem, čím si prechádzaš. Lenže u mňa to začalo po ukončení dojčenia, ešte mi k tomu začínala predčasná menopauza. Myslím, že to tiež súviselo s hormónmi. Každé ráno som sa budila s plačom, nedokázala som jesť a stále som sledovala dcéru, či je v poriadku. Vtedy bola častejšie chorá, tak som si všeličo namýšľala. Schudla som 8 kilo a po čase som si povedala, že takto žiť nemôžem. Cez kamarátku som si našla dobrú psychologičku, ktorá ma liečila terapiami, nie liekmi. Lieky som brala, ako poslednú možnosť, keby terapie nepomohli. Malo som aj zhoršenie asi po mesiaci, ale na to ma na začiatku upozornila. Postupne sa to zlepšovalo a asi po troch mesiacoch to ustúpili a postupne som sa z toho dostala. Ona je fakt vynikajúca psychologička, vždy som sa k nej tešila. Na začiatku som síce väčšinu preplakala, ale potom to už bolo fajn. Určite vyhľadaj odborníka, nečakaj ani chvíľu. A povedz to blízkym, aby vedeli, čo sa deje. Nie je to sranda. V Tvojom prípade by možno pomohlo ukončenie dojčenia, lebo to veľakrát krátko po pôrode pomôže. Ja som za dojčenie, ale v tomto prípade by som to ukončila, ak by mi to lekári odporučili. Lepšie je zdravá nedojčiaca mama, ako chorá dojčiaca. Držím Ti palce, nech si čím skôr v pohode. Je to choroba ako každá iná, len ju treba liečiť.
@nika244 dostať niečo von zo seba a pocítiť úľavu v Tvojom prípade nič neznamená a problém vôbec nerieši. Z toho čo píšeš, problémy máš od detstva a neliečené, si to liečila len nejaký čas pred pôrodom.
V Tvojom prípade, nie, že skúsim zájsť za odborníkom, ale dnes sa rovno objednaj k psychiatrovi.
Inak vypisovanie sa zo situácie a pocitov nemá žiadny význam. To Ti nepomôže. Jednoducho treba vedieť rozlíšiť, že nutne potrebuješ pomoc. Nie, že skúsim a ktovie kedy. Tu treba konať hneď. Dokedy chceš čakať?
Psychológa skús nejakého, ktorý sa venuje kognitívno behaviorálnej psychoterapii.
@nika244 moja zlatá never myslienkam tiež sa liečim na úzkostnu poruchu depresie.Cim skôr na lieky, aby si si mohla malého užívať.Aj ja som brala dokonca v tehotenstve aj pri kojenie.Vsetko zvládneš len máš obrovský strach a zodpovednosť za maleho.Zaciatky bránia liekov môžu byť ťažšie bolo by dobré, keby niekto mohol byť s tebou doma.Stahovanie pôrod dieťa to sú veľké zásahy do psychiky.bude dobre ver tomu!!
@maaaaaaaria7 taktiež stále volám mamu, keď je partner v práci len ona netuší prečo. Najhoršie je, keď je partner v nočnej to sa idem zblázniť od strachu, keď mama nemôže prísť ☹pomáha ti psycholog?
@gita17 nechcem prestat kojit. Som hrozne vdacna, ze maleho mozem kojit a pre neho je kojenie vsetko. Nechcem to jemu ani sebe odoprieť.
@matabb73 ďakujem za tvoj prispevok. Kojit zatiaľ určite neprestanem. Je to pre mna radosť, ze ho mozem kojit a pre neho je to nielen jedlo, ale aj liek na bolacky a ukludnovak, proste nam to nechcem znicit. K psychologovi pojdem, sama si už asi nepomozem...
Vcera som kukala na kinosvet taky program zapla som ho az ku koncu no zaujimave co tam povedali je ze krestansky psychologovia posielaju ludi exorcizmom.jedna pani sa vyliecila normalne z tychto manii depresii a neviem este ake mala psychycke poruchy.ale tu naozaj ten psycholog je na mieste a treba to hlavne aj manzelovi povedat vsetko sa clovek citi preco mu je zle z coho ma strach muz by to mal vediet ved je aj priatelom nielen manzelom.drzim palce az je rychlo zase dobre.
@nika244 ahoj - mala som podobne stavy po narodeni mojho prveho dietata - zial ide o poporodnu depresiu a treba ju riesit... ja som to nejak dala bez liekov a lekarov, ale normalne som psychicky velmi vyrovnana osoba, nemala som predtym ziadne problemy, takze mozno preto s podporou muza a mamy som to zvladla... neviem... ale teda schudla som na moje minimum, nespavala som, fyzicky aj psychicky uplne vycerpana, podobne myslienky ako ty - keby sa mi to malo opakovat tak to urcite uz riesim ... nastastie sa to nezopakovalo...
drz sa
@nika244 aj ja sa len chystám k psychológovi🙂)) už dva mesiace ma tam sestra posiela🙂,,, zatial si nahováram, že je všetko ok, a pri dvoch deťoch niekedy nemám čas rozmýšlať.. ale chytá ma aj z toho úzkosť, že čo bude, ked sa mi niečo stane.. závislá je na mne 8 mesačná aj 5 ročná... panika, že sa mi nič nemôže stať.. aj toto kojenie.. že ma proste potrebuje...
mama ked nevedela prísť, šla som ja k našim.. ja jednoducho sama s detmi spať neviem... sama v noci...? nikdy....
mňa mama aj otec aj sestra chápu, sestra sa lieči tiež na panickú poruchu.. ale manžel aj ked je tolerantný, on netuší čo je to psychický problém, vôbec nerozumie čo cítim.. naozaj človek nepochopí, ak nezažil..
@maaaaaaaria7 tiež som zo začiatku chodila k našim, ale potom sme si s malým zvykli na večerný režim, ktorý funguje. Už som pár krát zvladla byť v noci sama, ale bol to horor...u mňa je iné to, že naši netušia aké zlé to so mnou je a tiež si vravím, že kým si to uvedomujem tak mám čas ísť. Presne ako pises partner to nevie pochopiť aj keď by chcel proste si nevie predstaviť ake to je, ale to asi nikto kto to nezažil. Myslím, že obe by sme sa asi mali objednať nech si konečne začneme užívať tie naše deti
@maaaaaaaria7 aj ja mavam dost casto tieto stavy že sa až prehnane bojim o deti.A najhorsie ked niesu pri mne vtedy mam vselijake katastroficke scenare v hlave nedokazem sa na nic sustredit.Mam normalne stres co je az chore.Ked bol starsi v tabore tak som len plakala co je snim ako sa ma atd.Asi to tiez nieje normalne ☹
Alebo ked sa nemozem dovolat najblizsim tedy ma panika chyta a hned myslim na najhorsie a rozmyslam co im je ,kde su ,preco nevezmu telefon.
@babulka82 no teda... presne akoby som seba čítala... hrozné.. tábor..? to ma ešte len čaká.. stačí ked mám dcéru v škôlke a tŕpnem...
inde ju nepustím 🙂))))))
je čas na odborníka...
a veru, raz sa mi pokazil telefón.. a tlak som mala asi 200/100.. totálna panika, akoby odtrhnutá od sveta.. pritom naši bývaju na 10 minút..🙂
@nika244 zajtra sa objednaj u psychiatričky, treba ti lieky. Sú lieky s ktorými sa dá aj kojiť. Teraz si ty na prvom mieste, aby si bola v poriadku a v kľude. Tieto stavy sa ti všetky upravia po užívaní liekov, ver mi. Ak by psychiatrička ti dala lieky s ktorými by si nemohla kojiť, tak dať dieťa na umelé mlieko a ty sa liečiť. Nečakaj!!! Stavy bez liečenia sa ti budú len zhoršovať a potom môžeš skončiť v nemocnici a to asi nechceš. Takže žiadne výhovorky, že mám čas, nejako to zvládnem a podobné nezmysly. Toto čo popisuješ už nie je na samoliečenie. Dúfam, že dáš info, že si bola u psychiatričky. Povedz jej, že je to akútne, nie aby ti dala termín o mesiac.