Bojujem s myšlienkami na smrť. Kde hľadať pomoc?
Ahojte, pekny vecer prajem. Potrebujem sa vyrozpravat, poradit, mozno len dostat nieco von zo seba. Som mlada 30 rocna zena bez zavazkov, vzdelana, momentalne sama s ukoncenym dlhorocnym jedinym vztahom v zivote. Som velky introvert a tak sa aj spravam v beznom zivote, nemam rada pozornost ludi, nerada sa zoznamujem, skor som osoba ktorej niekto nahodne musi prist do cesty. Som velmi nestastna dlhe roky, nevyrovnana sama so sebou, celkovo sama so sebou ako s osobou, tajim pred svetom kym realne som a akou som, vztah aj ked dlhorocny bol len trapenim z mojej strany, a ked uz som to nevydrzala, psychicky som sa zlozila a tam to skoncilo. Som clovek na ktoreho by nikto nic take nepovedal, pred svetom a ludmi sa tvarim spokojne, s usmevom na tvary, ale realita je pravy opak. Ked som doma, vacsinou placem a premyslam nad svojim zivotom, velmi vsetko analyzujem v hlave, co by bolo keby toto keby tamto. Pred cca rokom som si zacala nieco s niekym inym, nebolo to nic vazne ale skoncilo to, bola som odmietnuta a a aj tam sa tieto moje pocity este viac prehlbili, tam som doslova utiekla pred smrtou v hodine dvanastej. Trvalo takmer cely rok lym som sa z toho dostala kym som nespoznala niekoho ineho, kde som sice vedela do coho idem ale aj tu som skoncila nakoniec odmietnuta a nesiem to velmi tazko pretoze to co som citila od tento oosby, to co mi daval, som nezazila este nikdy od nikoho. Velmi ma to vsetko boli. Som clovek velmi citovy, labilny, zijuci pre city a lasku, som rada sama ale zaroven nemam rada a neznesiem samotu a opustenost, pocit, ze nikomu na mne nezalezi. Realne nezijem v mojom rodnom meste takze nemam tu nikoho, som sama ako prst. Mam 1 najlepsiu kamosku, ktora sa sice snazi ale nevie mi pomoct, nepozna ani cely moj zivot a stavy. Psycholog?? Bez sance. Neviem sa otvorit hocikomu a bezne o sebe rozpravat. Proste to tak potrebujem citit ze ano, budem rozpravat inak ma to nepusti. Zijem navonok jednou osobou a vo svojom vnutry druhou osobou ktorou by som realne chcela byt, ale moja realna osoba ma “nepusti”. Nemam ziadnu radost zo zivota momentalne, ako som prisla o tuto poslednu osobu (dnes) ktora mi davala vsetko a myslela som ze som nasla to co potrebujem a co som nikdy nemala, je so mnou velmi zle. Nejake konicky? Zaluby? Prejst na ine myslienky? Tiez bez sance. Chodim denne na dlhe prechadzky so psom, akurat este viac premyslam. Som chorobne posadnuta premyslanim a analyzovanim, nedokazem si nicom inym zamestnamt hlavu. Som smutna, ubolena z celeho zivota, zatvorena medzi 4 stenami, sama bez nicoho a nikoho. Priznavam ze som psychicky chora, viem o tom. Ale neviem si pomoct. Prechadzaju mi hlavou myslienky na smrt, neexistovat, utiect pred dlhorocnou bolestou.
Napísala si celé moje pocity ..
Ak odmietaš psychológa, skús na začiatok knihy o pozitívnom myslení, každý deň si daj aspoň jeden bod, na ktorý sa budeš tešiť, napr. káva pri seriáli, knihe, skús si urobiť návyk z toho mať sa aj dobre. A začni sa mať rada, povedz sama sebe každý deň niečo pekné, pochvál sa za niečo. Držím palce 🍀
Odkial si? Musis si najst aktivity ktore ta aspon trochu tesia. Vybehni na turistiku, do divadla, najdi si nejaky konicek kde spoznas novych ludi. Hlavne sa nezatvaraj doma sama, potom tazko zastavit negativne myslienky. Drzim palce💙
Psycholog bez šance, záľuby bez šance. Pestujes si také svoje sado maso ako mi je zle ale cestu von vidieť nechceš. Co vlastne chceš? Výlev tu ti nepomôže. Smer psychológ, mozno aj psychiater. Začni mat rada samu seba v prvom rade, vydrzat sama so sebou je obcas narocne ale da sa to.. Nie ze hľadáš niekoho kto ťa zachráni, nevyjde to a si v prdeli. Pomocná ruka je na konci tvojho ramena!
Nepisem ze by som nenavstivila psychologa, viem ze by to bola mozno nejaka pomoc ale ako pisem, je ro bez sance. Skusala som raz, nešlo to. Nedokazem o sebe hovorit len tak, otvorit sa niekomu cudziemu, nejde to. Rovnako nedokazem zamestnat hlavu niecim inym ako myslienkami, nedokazem robit nic pretoze aj ked sa snazim, moje myslienky su stale, nedokazem to zastavit ani potlacit. Velmi premyslam a analyzujem aj ked nechcem, neviem to vysvetlit. Je mi zo vsetkeho tazko lebo viem ze problem mam ale nedokazem si pomoct. Som clovek potrebujuci lasku a city, pocit ze pre niekoho som dolezita a jedina. Nepotrebujem pre to vztah, iba cisto osobu. Som opustena, prazdna a nenaplnena 😔😢
myslim ze vela ludi sa naslo v tvojom pisani. myslim ze kazdy z nas vz ivote prezil cast tychto veci. nie si v tom sama.
skus hlavu dacim zamestnat, asi mas aj priestor na zbytocne premyslanie, mozno ze sa nudis. vtedy clovek zbytocne riesi.
si sklamana, unavena, znudena zivotom.
prajem ti najst lasku a stastie, uvidis, pridu aj svetlejsie dni
Ta tvoja kamaratka je z toho mesta kde zijes teraz, alebo z tvojho rodneho mesta? Ak mas rodicov skus zvazit prestahovanie sa do rodneho mesta.
Odvaha, uprimnost a zranitelnost su kluce k rozpoznaniu a uvedomeniu si svojej skutocnej podstaty bytia. Skus sa len tak v tichu ponorit do svojho vnutra a nezaujato pozoruj co sa v tebe odohrava. Nesud, neporovnavaj, neobvinuj, len sa snaz udrzat svoju pozornost v pritomnosti. Aj ked viem z vlastnej skusenosti, ze to nieje take lahke, ale cim skor sa vydas na cestu seba pozania, tym vacsiu sancu mas vystupit z toho bludneho kruhu.
toto vyzerá na depresiu, smer psychiater, potrebuješ lieky, aj psychológ by ti určite pomohol
@domkakvet je zo sucasneho mesta kde zijem. Ku rodicom spät nie, bolo by to ešte vacsie trapenie, nevedia o mojom trapeni, ani k rodicom neviem byt otvorena, cize sa tvarim ako pred vsetkymi - spokojne. Navyse tu mam pracu, byvanie.
@veronika33 depresiu priznavam
Akoby si pisala o mne pred 5 rokmi. Chapem vsetky tvoje pocity. Napis, ak mas chut si pokecat.
Skor som myslela tak, ze byt blizsie pri nich aj ked bez zdoverovania, ale dobre ze mas tu kamaratku a vyssie bolo spomenute citanie knih, to by som ti tiez odporucila a dobre zvazit s kym si zacnes vztah ak sa niekto pritrafi do cesty.
@hankab myslim ze sa najdeme viacere co si podobnym presli.
Ja som bola u niekoľkých psychológov, kým som natrafila na toho, ktorý mi sadol. A stálo to za všetok čas a každé zaplatené euro. Psychiatra som našťastie trafila na prvýkrát. Takže odporúčam nevzdávať to a hľadať ďalej. Môže Ti byť lepšie, nechaj si pomôcť.🤗
Ja napr chodím k psychológovi online. Sú webové stránky mojra.sk alebo hedepy.sk, nájdeš tam viac než. 100 psychológov, maju tam svoje profily, zameranie aj fotky, možno niekto ti pripadne sympatický podľa fotky a ľahšie by si sa otvorila.
Je aj možnosť emailovej konzultácie, ak zo začiatku je ti to pohodlnejšie, ako hovorovo. Psychológovia určite máji skúsenosti aj s takými, ako si ty, že sa nevieš o sebe rozprávať, otvoriť sa, vedia s tým pracovať, takže to ta nech neodradí. A aj ja vidím potrebu psychiatra, pokiaľ máš sebevražedné myšlienky, určite neváhaj.
Sama pre seba nie si dôležitá???? Navštív prosím psychologa, možno ti ten prvý nesadol. Motas sa v tom dokola ako škrečok v klietke, nic v zlom. Z toho nic dobré nekuká. Sama sebe skodis. Podľa mna samu seba nevieš mat rada, nevieš sa oceniť a prepáč, možno aj preto ti vzťahy nevychádzajú.
Máš všetky príznaky depresie. Psychológa odmietaš, to mi je jasné. Dá sa z toho dostať aj bez psychológa a liekov. Viem ako sa cítiš, poznám to z vlastnej skúsenosti. Nie si v tom sama, depresiou trpí veľa ľudí, aj tu už boli podobné príspevky. Najhoršie je to rozmýšlanie, analyzovanie...Potrebuješ niekoho, komu budeš veriť a to čo píšeš mu budeš môcť povedať, zdôveriť sa mu so všetkým. Musí Ťa počúvať a prijať aj v tomto rozpoložení. Ver mi, sama sa z toho asi nedostaneš. Záľuby ani koníčky nepomôžu, ak budeš sama. Potrebuješ sa niekomu vyžalovať, vyplakať, posťažovať na celý svet, na celý život...potrebuješ niekoho, kto Ti dá dôvod, aby si sa veľmi pomaly začala tešiť z úplne jednoduchých vecí. Aby si sa necítila osamelá a zbytočná...Máš psa, na začiatok sa s ním rozprávaj, nie je to bláznivé, zvieratá sú múdrejšie než si myslíme. Pes cíti Tvoje trápenie. Pes má len Teba a potrebuje Ťa, si jeho život. Nezostávaj sama, nemysli na minulosť ani na budúcnosť, skús žiť prítomnosťou. Minulosť nezmeníš a budúcnosť je neistá. Urob niečo, čo poteší iných, napríklad poupratuj okolo domu, postaraj sa o kvety pri dome, buď užitočná, urob dobrý skutok. Nebuď sama zavretá v izbe so svojimi myšlienkami. Bude to ťažké, ale nie nemožné. A možno na Tebe niekomu veľmi záleží, len Ti to ešte nepovedal.
toto je najhoršie, ked niekto tak labilny hlada utechu v ludoch, už len z jedineho dôvodu, že hocikto ťa môže skllamať, opustiť a ked sa nanho upneš ako na zachrancu, spadneš spolu s ním..na jednej strane chapem, že si introvert, na druhej strane si to len zhoršuješ, lebo socializacia, vzťahy, ti môžu pomôct a nie rozmyšlať deň a noc nad problemami..možno ťa niekto dobre nasmeruje, na tvojom mieste počuvam podcasty s doktormi, ktory vedia niečo o psychike, motivačne knihy - ktore pohar vidia poloplny a nie poloprazdny, uvedomenie si dobrych veci, čo maš a možno lieky potrebuješ ...bude Velka noc, čo ti brani ist do kostola vyliať si srdce? možno ti Boh
pošle do cesty spravnych ludi, ktory by ti mohli pomôcť a hlavne pocítiš pokoj a radosť
Chod tu, zmeni ti to zivot.
https://www.facebook.com/share/1BjRLLwodg/
Chyba ti velmi dolezita vlastnost: sebalaska. Ver mi ze ked si to osvojis, zachranis sa. Zacni od seba nehladaj to v inej osobe aby ta lubil. V dnesnom svete nemozes od nikoho nic ocakavat a dufat, verit...to proste nebude. Zmier sa s tym. Chces cakat cely zivot ? NIE ! Lub najprv seba a svoj zivot, to ti otvori oci a povedie tvoje kroky. Vela stastia 🙂
Je mi to veľmi ľúto, určite by som navštívila dobrého terapeuta a aj psychiatra, niekedy nám daný lekár nesadne tak treba hľadať pomoc inde. Ak by ti bolo veľmi zle a nevedela by si ako ďalej navštíviť stránku IPčka https://ipcko.sk/ . Anonymne telefonicky alebo prostredníctvom správ sú k dispozícii ľuďom 24 hodín, všetko je anonymné. K dispozícii sú tam terapeuti a psychológovia, ktorí ti pomôžu.
Poznám to veľmi dobre, tiež toto momentálne prežívam.. Neviem sa tešiť z ničoho, nevidím nič pozitívne, mám stále chuť plakať..
každý deň je pre mňa trest a doslova sa modlím aby už skončil…
Môj popis osoby je zbytočná existencia, mám pocit, že som len parazit a nič viac.. neschopná žena a matka..
Mávam často jasné predstaví o samovražde, vidím samu seba mŕtvu..
a to nehovorím o tom že ma všetko rozplače , nemám chuť nič urobiť, nezvládam samotu a najhoršie že nedokážem sa s nikým o tom rozprávať..
Pre mňa je únik ticho a neodpovedanie na otázky typu čo ti je…
Ale pred pár dňami asi cca 2 týždne dozadu som navštívila psychiatra, nastavil mi liečbu, zatiaľ som taká že nemám ani smútok ani radosť ale som rada lebo sa viem konečne postarať o domácnosť a dieťa..
Tak len smelo ku psychiatrovi a na terapie..
Mňa k tomu dokopal muž a som za to rada ☺️
Pred všetkými tajis ako sa trápiš.To musí byť veľmi ťažké na psychiku nosiť taký balvan.Nesadol ti jeden psychológ sadne druhý potrebuješ ho ako soľ aj psychiatra.Ber to tak, že to pre seba musíš urobiť psychológ vie ako pomôcť aj, keď sa nevieš úplne otvorit
Autorka toto som zažívala aj ja. Neustále premýšľanie o všetkom. Myšlienky má nepúšťali, bola som vyčerpaná, a to nehovorím o myšliekach na smť, spávať som kôli tomu už nemohla a neustály plač... Ale raz som si povedala a dosť. Vedela som dlhodobo, že mám už veľký problém . Prišla som k obvodnému, nech mi dá výmenný lístok k psychiatrovi. Sama som to už nedávala. Objednala som sa a poviem ti, že mi to pomohlo. Som na antidepresívach, ktoré mi pomáhajú aby som tie stavy nemávala tak často. Teda už iba v niektorých prípadoch. Ale aj naša fenka mi hodne pomáha. Liečim sa a to je dôležité. Už by som sa späť vrátiť nechcela. Ty sama sa musíš odhodlať na takýto krok. Nie je to žiadna hanba. Možno to niekto zvládol bez liečby ale ja už som to sama nezvládala. Každý mi hovoril veď si to tak nepripúšťaj, začni robiť niečo so sebou... No ja som nevládala. Prajem ti aby si sa z toho dostala a bola tiež spokojnejšia...
Psychológ , Psychoterapeut, Psychiater
Psychológ + psychiater. Daj im toto prečítať, ostatné nechaj na nich