Brali by ste chlapa naspäť?

@ajka006 viem a chápem čo chceš povedať, ale ja by som jednoducho nemohla odpustiť. určite veľa záleží od toho, čo sa medzi nimi odohralo. bohužial mňa môj ex dosť ponižoval a urážal. ja som sa dokonca ponižovala sama, keď som ho prosila aby ostal ☹ a preto ja by som nemohla odpustiť. ibaže my ženy máme veľké srdce a muži to zneužívajú. ☹ vedia, že sa potrebujeme o niekoho oprieť, poláskať, spoľahnúť. ☹ dúfam, že to žienke vyjde ak ho prijme. a ak nie, tak nech kľudne zavolá, a my jej už nejako pomôžeme (myslím tie sklamané) 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀

velmi sa mi tu pacia prispevky @mima4 nakolko to presne tak citim
vo vztahu, uz nie je dolezity jednotlivec, ale prave ten vztah ako taky
uz nie sme sami za seba a svoje ego, uz je dolezity ten proces a nie my, to je na tom to krasne
ked sa zacneme porovnavat kto je vacsie chudinko, kto ma na co narok, lebo aha a ten druhy toto a tamto.... skoncili sme, zase su len dve jednotky, ziadna dvojka, spojenie
ked sa dokaze ta zena povzniest, ohromne vela tym ziska, ona aj vsetci ostatni zucastneni
a to bez ohladu na to ako to nakoniec dopadne
samozrejme je len nazor, ako vsetky ostatne tu, nech si ona robi co uzna za najlepsie

@mima4 uz su rozvedeni, ona zo zaciatku nechcela, potom suhlasila, takze manzelia uz nejaky cas nie su.

Tam podla nej a teraz uz aj podla neho roky vsetko fungovalo, len sa mu to prejedlo, zunovalo, podla neho mu jednoducho preplo a nedalo sa odolat. Cize neboli ziadne dlhodobe problemy, nic na com by sa hadali. Ona akurat obcas pofrflala ze by sa im mohol viac venovat, jemu sa velmi nechcelo, nudil sa s nou a detmi. Ked isli spolu sami tiez to nebolo ono. Ale teraz prisiel na to ze co on pokladal za nudu a otravu je celkom fajn zivot, mal zazemie, kludnu atmosferu doma, pohodlie, rokmi vybudovanu vzajomnu intimitu, boli v priatelskom kontakte v podstate od strednej skoly.

žiadna šanca !!!!

@citronove_koliesko niekto kto sa pozerá na život čierno-bielo by povedal, že žiadna šanca. No život nie je čierno-biely a preto sa dá pripustiť, že muž skúsil život s inou a bývalá manželka vyšla v porovnávacom teste ako víťazka, uvedomil si hodnotu svojej bývalej ženy a života, ktorý s rodinou mal, pochopil kde je jeho miesto a chce sa vrátiť. Preto hovorím, že šanca je možná. Ide len o to, či žena ešte o svojho bývalého ako o partnera stojí. Či jej sebahodnota, ktorú možno paradoxne dobre vycibrila vďaka bývalému ju nezaviedla až na miesta, kde už tohto muža nepotrebuje ku svojej existencii 🙂

Ja by som išla sebecky za svojím šťastím :D je to jej život a nie život ostatných. A keď chcú byť deti častejšie s ním, nech sa s ním dohodnú. Milenka ho odkopla, tak sa chce zrazu vrátiť- jednoduchá vec, hlavne ak je žena naivná. Ja by som už nedokázala žiť s niekým, kto zranil moje city a dôveru a myslím, že človeka by to nakoniec stále prenasledovalo.

Nevzala by som ho spat. Navrhla by som mu, ze moze za detmi chodit kedy chce, moze byt s nimi vecer, a ked pojdu spat, nech sa pekne vezme a ide spat aj on. Ale domov. Presla som si tym, a poviem vam, ze zena, ktora si zvykne zit sama, vie sa o vsetko postarat, vie si vsetko zorganizovat, nepotrebuje obchadzat doma chlapa. Je to mozno len moj nazor, mozno ho casom zmenim, ale ked je chlap ochotny odist od zeny raz, urobi to znova. A aj keby nie, v podvedomi zeny bude stale pochybnost, ci dotycny ostane, alebo si zas niekoho najde. A pochybnost sa nevytrati uz do konca zivota.

@slobodnabaculka jezisi, mna dostalo toto: "pritom hrdinsky odožene hejno medúz" 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂

@citronove_koliesko - Ked ho nemilujes, nie je co riesit.

@mima4 mala som dlhsie pocit ze si nadsena katolicka a to tvoje "svedectvo" ma dostalo do kolien.
Ocividne si este nezazila aby tvoj dokonaly manzel zazrel volanie stastia a ty si bola pre neho vzduch, ty aj vase sluby, plany, deti ( nemas) , aby mal uplne u riti ci dychas, len sa prac z cesty , zavadzias mu, lebo on ide za lepsim.... lebo ty si v podstate krava co ho brzdi, si gula na jeho nohe a on chce ist za svojim stastim.....
ak sa ti nahodou take stane snad ta tvoja viera udrzi na nohach...

lebo ja by som muza nevzala naspat preto ze si pichol inde, ale pre taketo verejne ponizenie mna, mojich deti a toho co sme vybudovali. a obzvlast v situacii ked by som bola vyrovnana so zivotom a v zdravi by som prezila takuto verejnu potupu.
a ako poznam seba a aj som to muzovi oznamila a veru ziadna sranda, ak by chcel ist za dakou Vasilisou prekrasnou, kazdy bozi den by moja prva a posledna myslienka patrila jemu: ako mu zneprijemnim dnes den 😀

Myslim že sa nemusi rozhodovat hned....manželka by mala poprosit zbytok rodiny aby na nu netlačili a nechali volny priebeh....Podla mna sa da všetko odpustit ked sa chce...a tak sama zisti či ho ma ešte rasa, či dokaze odpustit atd.... Takže riadila by som sa tym čo citim....

Ja som veľkým zástancom manželstva a myslím si že človek by mal dostať aj druhú šancu, lenže rovnako sebecky milujem aj seba a svoju spokojnosť v živote.
Návrat manžela by mal u mňa šancu len v prípade ak by som ho stále mala rada, bola schopná odpustiť a ísť ďalej , ale ak by som mala svoj život a v ňom by sa črtal niekto tretí , nikto by ma neprinutil povolit návrat bývalého manžela, ani rodičia a ani deti .

@maminuska velmi sa mi paci veta - Ja som veľkým zástancom manželstva a myslím si že človek by mal dostať aj druhú šancu, lenže rovnako sebecky milujem aj seba a svoju spokojnosť v živote..lebo presne takto to citim aj ja, mozno ta sebeckost a sebazaujatost nie je spravna, ale je to asi nejaky pud sebazachovy, hrdosti??!!

Nech ho berie naspať, každý chlap urobí chybu...

@mima4 dnes si dovolím s tebou nesúhlasiť. Som rozvedená, ale manželstvá mojich aj exmanželových rodičov patria k najšťastnejším, aké poznám. Tiež môj partner je rozvedený, jeho rodičia nie, ani rodičia jeho exmanželky nie. Keď sa rozhliadnem okolo seba, nie je to až také jednoznačné, ako tvrdíš ty. Moje názory poznáš, nie som ani za to, aby žena žila s primitívom kvôli deťom, to ani náhodou, ale ani za to, aby sa manželia hneď leteli rozvádzať pri prvom probléme. Ja osobne by som neveru neodpustila nikdy. Ale svojím spôsobom chápem ženu s malými deťmi, ktorá odpustí manželovi niekoľkotýždňové poblúznenie, keď z toho vytriezvie, oľutuje to a vráti sa k manželke. Ale po dvoch rokoch? Až keď ho milenka poslala do kelu? A keby ho neposlala, tiež by sa tak triasol mať znovu ucelenú rodinu? A kvôli deťom? Možno by im mama dala príklad do života, ako je dôležité odpúšťať. A možno by si z toho vzali to, že aj keď si v manželstve odskočia do inej postele, tak sa až tak veľa nestane, lebo sa to dá odpustiť a vrátiť všetko späť. 😖 Ale život nie je magnetofónová kazeta, už NIKDY nebude všetko ako predtým, ten tieň pochybnosti tam ostane navždy. Žena znervóznie pri každej SMS, pri každom neskorom príchode muža, pri každej služobnej ceste, pánskej jazde a pod. Tá žena je podľa toho, čo som tu písala so svojím životom spokojná, usporiadala si ho takto, lebo ju k tomu donútili okolnosti, ona to tak nechcela. Deti to majú už v hlávkach zrovnané, prečo to meniť? Nie sú o nič menej s otcom, ako deti mužov - kamiónistov, alebo pracujúcich v zahraničí. Tie Vianoce by som ešte dala, ale dovolenku v žiadnom prípade, prečo sa hrať na niečo, čo nie je?

@zonjushe podla mna je správna, obetovat sa pre niekoho a nemysliet na seba je síce pekné a také vznešené , ale v konečnom dôsledku frustrujuce a končiace nespokojnostou s vlastným životom .
Človek aby bol spokojný vo svojom živote musí robit rozhodnutia predovšetkým pre seba, spokojný človek so svojim životom je prínosom pre okolie.
Nespokojný človek je nočnou morou .

@lacikagr a niektori aj 2x, 3x, 100x tu istu 😎

@mima4 , píšeš, že je to jej manžel a dala mu sľub.... Tak pokiaľ viem, jej manžel to už nie je, sú rozvedení a nie z jej vôle, ale z vôle jej bývalého manžela. Síce z hľadiska viery je to stále jej manžel pred bohom, otázne je, či to tak vnímajú aj oni dvaja 😉.
Nemyslím si, že je sebectvom ísť za svojím šťastím (vzala by si si niekoho, kto s tebou chce byť ale ty s ním nie? ). A prihliadanie na deti. Poviem to takto - deti veľa vnímajú, múdre deti aj veľa chápu, ale jedno ešte nemajú - dostatok skúseností s partnerským vzťahom, so žitím. Oni pozerajú len na svoje hľadisko, chceme žiť v rodine, kde je oco, mama a my.
Do tej istej rieky sa však nedá 2x stúpiť, táto rodina už raz bola rozbitá, rozvod si zažili tak či tak a to nové, čo by možno vzniklo by už nebola tá istá rodina čo predtým.
Muž sa chce vrátiť, lebo chce zažiť pôvodnú pohodu, kľud.... Ale tá pohoda je už dávno preč, zničil ju, je veľmi pravdepodobné, že už by sa nikdy nevrátila. Tá pohoda vznikala z dôvery a lásky medzi nimi - toto už tam nie je, minimálne 100% dôvera sa už nikdy nevráti. A stále mi tam chýba podstatná vec - vzťah ku žene.... On sa nechce vrátiť kvôli nej, nepadli tam žiadne slová typu: "milujem ťa a vždy som ťa miloval, toto bol len ošiaľ, ktorý som oľutoval". Nie, on sa len nudí sám, je mu smutno (toto bol ale aj dôvod, prečo zo vzťahu odišiel - nuda a stereotyp) a chce naspäť tú obsluhu, ktorú mu žena dávala.
Pretože s deťmi sa môže stretávať koľko chce, v podstate aj so ženou - na priateľskej báze. Deti nestratili rodičov - a hoci zažili rozchod a rozvod, majú v sebe aj skúsenosť, že partneri sa môžu rozísť aj slušne a naďalej spolu komunikovať. Toto je pre nich podľa mňa lepšia skúsenosť do života, ako skúsenosť, že môžem v živote urobiť akúkoľvek chybu, nie je potrebné na sebe pracovať, lebo všetko sa dá vrátiť späť a fungovať ďalej, ako by sa nič nestalo. život nie je hra v PC, že klik a môžem ísť odznova. 😝 A čo v prípade, že by to nevyšlo a vzťah sa po čase opäť rozpadne? (a verím tomu, že s oveľa väčšou bolesťou pre všetkých). Toto oveľa pravdepodobnejší scenár a riziko, že to deťom ublíži, je veľké. A ako potom môže byť mama oporou deťom, keď je zlomená 2x a už nadobro? 😔.
Dobro detí je ošemetná vec a cesta do pekla je niekedy vydláždená dobrými úmyslami. 🤐

@horana nie vždy tym ohromne vela získa. Minule som sa rozpravala s jednou mamičkou na ihrisku. Milou, peknou s 2 ročným dievčatkom. KEd mala dcerka 7 mesiacov, chlap jej oznamil, že sa zamiloval do inej a odchadza byvať ku nej. Zrutil sa jej svet, nešťastná. Občas mala pocit, že sa jej to iba sníva, že to ani nieje pravda. Ale čo už mohla, len sa prispôsobiť situacii a isť dalej. O nejaký čas na to (par mesiacov, pol roka...) Jej jej chlap zaklopal na dvere, že to bola hrozna chyba, že všetko stratil, nech mu da druhu šancu. Ona suhlasila a cele minulé leto prežili ako par, až kým mu na konci leta zas nepreplo s tým, že on si pri nej uvedomil, že vlastne nedokaže žiť bez tej druhej, takže od nich opäť odchadza. Ďalšia rana, prebudenie sa do zlého a krutého sveta. JE tomu rok, ťažko sa z toho dostava.... On teraz nieje ani s tou jeho velkou laskou, lebo ta ho odkopla a neprijala späť, ked ju už raz opustil a vratil sa k žene. No a čo teraz, ak k nej zas príde s prosíkom? Dať mu zas šancu, lebo však nie ja som dôležitá ale my? Nebol by to už mierny masochizmus zveriť svoje srdce takému chlapovi. A či jej to, že mu dala druhu šancu vela dalo? Asi nie. LEn dvakrat viac bolesti, opätovné prežívanie straty, opätovné obrovské sklamanie a zmierovanie sa s krutou realitou. Takže preto hovorím, vždy je to na tom podvedenom, či da šancu. Ak sa boji o svoju psychiku a to, či by opäť zvládol takuto bolesť, ma právo povedať nie. A nikdy by som to takej žene nevyčítala, nikto z nas, čo nevieme, čo to je prežívať tu bolesť zo sklamania nema právo radiť tomu druhému, čo spraviť. LEbo je iné teoretizovať a skutočne prežívať

@citronove_koliesko Ja by som na jej mieste bola za mrchu- ja by som ho len využila, to čo robila milenka s ním, nech robí aj teraz jeho ex-žena. Len výlety, dovolenky, spoločné oslavy, príležitostný sex-ak bol dobrý v posteli, výpomoc s prácami na dome, v záhrade, a samozrejme s deťmi a využiť jeho peniaze. Ale nech každý má svoju domácnosť a toť všetko. Nebude ju obmedzovať v jej zabehnutých koľajách. Len občas jej "vypomôže" v už opísaných činnostiach 🙂 Na takejto kamarátskej výpomoci môžu fungovať 🙂 ale pritom každý mať naďalej svoj život.

@vejula Je to iba moj citak na zaklade ktoreho pisem, to co ty spominas je stale male dieta, tam je este chlap casto nevyzrety, nepripraveny na dieta a rodinny zivot ako taky, malo zazil a prezil, laviruje casto aj viackrat alebo sa ukaze ako uplne nevhodny na taky druh zivota... tuto co je pripad ma deti uz starsie, dlho s nimi v pohode zil aj so zenou, po rokoch kriza stredneho veku a aj to nasledne uvedomenie vyzera byt hlbsie - navrhuje pomaly pozvolny navrat, zblizovanie opatovne, netlaci sa. Nevravim ze aj toto nemoze dopadnut zle, aj ked takto navonok to skor vyzera na ten pripad kedy je pouceny podla toho co mi medzi riadkami vyznieva, nemusi byt tak, ale ked neskusi dat sancu, mozno by mali este dobru spolocnu starobu, kedy sice so sramami (po bojoch vedia byt aj jazvy ozdobou), ale prave tym este viac pouceni a zoceleni by si mohli este prezit krasny kus zivota. A aj deti by dostali opatovnu oporu co nie je malo a raz starych rodicov na ktorych je spolah. Teoreticka sanca, ale sanca, ked ju odhodi, neziska uz nic, nikam sa neposunie...
Ano, jedno je teoretizovat a druhe prezivat, ale tu teoretizujeme vsetci. Ja mozno preto ze aj osobne poznam viac poucenych ludi, jedny z nich nasi najlepsi kamosi ktori sa rozviedli a po rokoch sa postupne k sebe navracali, na ziadost deti opat vzali aj oficialne, a klape im to este viac nez predtym. Vzdy je to risk, ale kto nic neriskuje, nemoze ziskat.
Zivot je jedinecny a kratky a stratit ho v pocitoch malichernosti a ublizenosti sa mi zda take zahadzovanie sanci. Ma pravo byt urazena, ale natahovat to donekonecna,.... naco? Dokazat dat druhu sancu vzdy obohati charakter (sebecky) viac nez nejake to zvyknutie si - aj ked vynutene - na starodievcenky zivot, v ktorom uz ale zotrevavam aj ked nemusim, to je len skorsia forma zostarnutia, psychickeho, uz sa nebudem prisposobovat, mam svoje pohodlie, uz som si zazila, dajte mi pokoj, zranena v ulite, sice ma na to akoze narok, iste ano, ale je to len sposob prehry. Ale opakujem, ked to tak citi, ma na to legitimny narok.

Dala ak by som k tomu chlapovi nieco citila, ak nie tak nie, nikde nie je napisane ze to spravi opat....a ked by som dala nie tak ze tak sa vrat, ale pekne pomaly od zaciatku. Dovera po sklamani sa buduje velmi tazko ....ale urcite by som mu nedala dalsiu sancu preto ze na mna tlaci okolie....

@mawiya však práve, presne ako hovoríš, každý prípad je jedinečný a záleží od toho, o čo tam v skutočnosti šlo, resp. čo sa medzi partnermi v skutočnosti odohralo,

len ma tak teoreticky napadlo,čo sa týka tvojho ex, že zase na druhej strane mu môžeš byť vďačná za to, že si našla samú seba a aj terajšieho lepšieho manžela

P.S.: prajem príjemnú dovolenku (alebo už skončila?)

@zonjushe "mozno ta sebeckost a sebazaujatost nie je spravna" podľa môjho názoru je to správne, pretože najdôležitejšie je to, čo cítiš sama, čo hovorí srdce, a nie čo chcú ostatní, druhí, atď. resp. čo si ostatní o tom myslia, je problém ich, nie tvoj

@maminuska krásne napísané, presne o tom to, keď sme spokojný/é sami so sebou, je v pohode aj okolie

@ajka006 popravde aj ja som mu vďačná, len pre deti to bolo ťažké. dovča už jedna skončila a druhá nás ešte čaká. tak ďakujem. aj tebe krásne leto 🙂

@citronove_koliesko necitala som predosle odpovede,ale ja by som do toho nesla.....a naco? je mi dobre,tak preco to menit...rozhodne NIE!

Je to jednoduché, nech robí veci tak ako ich cíti ona sama. Ja osobne by som nikdy nerobila niečo len preto, že to chcú alebo očakávajú odo mňa ostatní. Je to jej život, deti odrastú, rodičia a svokrovci zomrú .........čo potom? Chce stráviť zvyšok života v jeho spoločnosti alebo nie? Na to nech si odpovie a má odpoveď na to čo urobiť.

@horana určite to môže skončiť aj dobre, netvrdím, že nie. Najdôležitejšie je asi to cítenie ženy. Nepíšem o pocitoch malichernosti, skôr o tom, že nie každá žena dokaže byť šťastná v jednej domacnosti s mužom, ktorý ju raz odkopol a vymenil bez mihnutia oka za mladšiu. Ak sama cíti, že život s takým človekom ju neurobí šťastnou, že to bude z jej strany len nejaka hra pre deti a okolie, aby vyzeralo všetko ružovo, pričom srdce v skutočnosti pre takého už jednoducho otvoriť nevie. Taký život je podla mna stratený. To ani nieje život, len akasi parodia na život. PReto je to najmä na nej a jej cítení. LEbo ma zmysel otvoriť dvere mužovi, ktorému už nikdy nemôžem dôverovať? Fakt stojí za to žiť v klamstve, pričom vnutorne preživanie bude v protiklade s tým, čo robím a ako sa správam? Len kvôli deťom a rodičom či svokrovcom? Ak žena cíti, že napriek všetkému ešte dokaže uprimne takému človeku uveriť, odovzdať sa mu, tak ano, nech sa k nemu vráti. Ale ak by to mala byť len obeta a celý život by mal byť klamstvo, tak ozaj radšej nie.