Budem zlá matka?
Ahojte.
Mám 23 rokov, s priateľom sme spolu 4 roky no bábätko zatiaľ neplánujeme (chcem dokončit VŠ). Trápi ma však môj vzťah k deťom. Priateľ zbožňuje deti, otvorene hovorí že by časom bábo chcel, hrá sa s každým bábätkom, ktoré príde na návštevu, stráži susedom bábo keď si chcú oni oddýchnuť... Vidím na ňom že je vtedy štastný.
A ja? Nejako neviem ako sa pri deťoch správať, neviem ako ich zabaviť, ako sa s nimi hrať...
Rodičia ma opustili keď som bola dieťa, vyrastala som v rodine bez prejavovania lásky, bez vzoru matky, bez podpory či pochopenia. Doteraz mi je čudné že priateľ príde za mamou, dá jej pusu na líce, poďakuje, objíme ju, povie že ju má rád,... Ja som to v rodine nikdy nezažila. Budem kvôli tomu zlou matkou? Všade sa píše, hovorí, že vzory rodiny sa preberajú už v detstve z vlastnej rodiny... Dokážem niekedy vytvoriť dobrý vzor rodiny keď som ju ja nikdy nezažila? Dá sa "naučiť" byť matkou a ľúbiť rodinu? ☹
Neboj, časom to príde.. ak nie skôr, takk po narodení vášho dieťatka určite :D :D
Je to len preto, že si skrátka nevyrastala v ideálnej rodinke :D ale uvidíš a pochopíš to "čaro" :D a tú krásu :D kludne dokonči výšku a bábatka sa nezdráhaj, uvidíš, že až bude tvoje, budeš ho milovať :D
@nikiki29 poznam vela ludi, ktori si nevedia vytvorit vztah k cudzim detom, ale to svoje miluju nadovsetko..dokonca mam par kamosiek co deti, ze nieee, lebo boli mlade zabavali sa, ale ako prislo tehotenstvo a babo tiez ho miluju nadovsetko staraju sa, ..podla mna sa naupinaj velmi na to, aky mas vztah k ostatnym detom a sama o dietatku uvazuje, cize to s tebou zle nebude...urcite pride obdobie ked tzv. bioloogicke hodiny zacnu tikat a babatka si zacnes viac vsimat a to, ze si v rodine lasku nezazila, prave bude smerovat k tomu, aby si prave ty dala dietatku co si nemala a vytvorila mu harmonicky domov.... a v poslednom rade je vzdy ine mat svoje dieta a opatrovat ci sa hrat s cudzim....
och neboj, budeš tou najlepšou matkou na svete pre svoje dieťa. horšie by bolo keby si dieťa nechcela a bola doň tlačená. ak budeš cítiť že chceš dieťatko tak budeš aj dobrou maminou. Druhá vec je či si vnútorne vysporiadaná so svojím detstvom a ak nie, či to nevyjde na povrch v niečom inom (napr. vo vzťahu s partnerom a pod) ale dieťa budeš milovať bezhranične a bezpodmienečne.
Mňa síce vychovávali s láskou (teda aspoň s maminej strany som jej mala dostatok, ocino to až tak nedával na javo a bol málo doma) ale tým že som jedináčik a v rodine nikto nemal malé bábo, mala som pri bábätkách a deťoch do 6 rokov veľmi divné pocity. nevedela som čo robiť, povedať, ako dieťa chytiť a bola som nervozna. Bábätko som za 27r držala len raz v perinke. Dokonca aj kamoškine čo sa narodilo o 2 mesiace skôr ako moje som sa bála vziať na ruky ale keď sa mi narodil môj synček, všetko sa zmenilo. Zrazu bolo všetko prirodzené a normálne. presne som cítila čo robiť a milujem ho každým dňom viac a viac. odvtedy milujem všetky malé bábätká a zrazu už viem komunikovať s každým drobcom 🙂 V tomto nemusíš mať strach. Ja si myslím,že zlé matky sú len tie ktoré boli donútené mať deti a nevedeli sa s tým vyspor
(samozrejme nie všetky, väčšie percento matiek z "donútenia" sa tiež zmení na milujúce matky 🙂 len tie občasné prípady čo sa proste stanú sú vlastne matky ktoré matkami nikdy nechceli byť a ten pocit krvidy v sebe nedokážu zmeniť.
@nikiki29 tiež pochádzam z rodiny, kde jeden člen je skôr prototyp ponižovania, zosmiešňovania, deptania a podrývania sebavedomia svojich detí než rodič vychovávajúci s trpezlivosťou, súcitom a úsmevom na perách. Na mňa to vplyv malo a určite nie zanedbateľný, som však presvedčená, že na moje deti sa z toho nemá čo preniesť. Práve naopak - viem dobre, na čo si dať pri výbere partnera pozor a v prípade potreby som pripravená svoje deti ochrániť pred psychickým terorom i keby mal pochádzať od ich vlastného otca.
Ak máš však pochybnosti a trápiš sa pre to, či tvoje skúsenosti mali alebo môžu mať na tvoju budúcnosť vplyv, nájdi si terapeuta a spolu možno nájdete odpoveď či áno/nie a ak, čo s tým spraviť a ako ti skvalitniť život a zbaviť ťa pochybností a obáv. Ja mám s terapiou veľmi dobré skúsenosti. Minulosť, žiaľ, nezmeníš, svoj pohľad na ňu a následne emócie k nej viazané, zmeniť celkom pekne môžeš. Držím palce 😉
@katka708 och praveze ja don nie som vobec tlacena... idealne by sme sa najprv chceli odstahovat (u svokrovcov sa citim dobre kedze je to dobra rodina, ale svoje je svoje), no a ja este chcem dokoncit VS a potom uvazovat nad babatkom, aby sme boli aj trochu zabezpeceny a tak. Ide prave o to, ze sa bojim ze to nevysporiadane vyjde na povrch vo vztahu... alebo este horsie vo vztahu s babatkom a fakt by som bola zla matka... a to by som fakt nechcela ☹ som strasne neista. 😔
@dotka04 ja nemam nic proti terapii, dokonca ju vyhladam ked budem mat pocit ze uz je na case. Ale chcela by som byt aj ja ta normalna... len to nie je take lahke ked ma rodina nenaucila ako sa mam spravat k ostatnym 😖 ziadny vzor - ani dobry, ani zly... len ignoracia ☹
Sorry,som v zlej teme-od nervov neviem kde klikam...