Bývanie u svokrovcov a neustála nervozita. Ako byť trpezlivou mamou?

ďakujem krasuliak. problém je, že my sme sa už nie raz s nimi vkľude porozprávali. ale keď ti svokra do očí s teplým úsmevom povie, že oni sú starkí a sú na to, aby rozmaznávali a že keď s nami žijú, že sa to nedá nezastarieť.
za tú jednu izbu som vďačná, ale mi to pripadá, ako ten systém, že my sme vám dali jednu izbu, tak teraz držte huby a nechajte si kecať do výchovy, nechajte si narúšať výchovu. aj vďačnosť má svoje hranice.
no, ten dom ostane raz môjmu mužovi a jeho bratovi. ale bude súci akurát tak na zbúranie, pretože už teraz by som ho ani zadarmo nechcela. majú vo dvore ďalšie tri stavby, ktoré už by potrebovali asi spevniť, pretože očakávam, že raz niekomu capnú po hlave a tak. takže že by som sa nejak tešila, že nám ostane nejaký dobrý dom, tak to nie. a ďalšia vec, svokrovci tiež žili s rodičmi svokrinymi tu. a keď si predstavím, že jej rodičia sa dožili jeden 96 rokov a druhý 92 rokov, tak mi je na odpadnutie, že by som mala ešte bezmála 40 rokov s nimi žiť. 😀 😝

Ahoj anjelik. přesně vím o čem píšeš. bydleli jsme u tchýně 10let než jsme dostali byt. taky jsme měli jeden pokoj a společnou kuchyn. někdy to bylo opravdu strašné.když bylo jedno dítě tak to ještě šlo a když se narodilo druhé tak už to byla katastrofa.snažila se to pvní mít pro sebe a využila každé situace. naučila ho vše si před sestrou schovávat -hračky,sladkosti . někdy to bylo opravdu strašné. byla jsem z toho na nervi.jak jsem mohla tak jsem byla třeba celé dny venku.kupovala jsem si čaj na nervi a manžel samozřejmě držel s tchýní. ☹

no keby ta tvoj muz pocul 😀 😀 😀 to chce klud 😉 😉

tak chodte do podnajmu a platte niekomu 300e mesacne 😒 vsetko zle je na nieco dobre je to zacarovany kruh 😠

anielik ak mozete okamzite si najdite podnajom trosku sa uskromnite a tebe sa ulavi, ak mas pocit, ze ti psycholog pomoze tak tam chod, to nie je hamba, mozno ti to dobre padne a ty sa uvolnis, ja som donedavna byvala v jednej bytovke spolu s mojou mamou, nebolo to zle ale obcas sme si riadne liezli na nervy a boli hadky, teraz byvame sami v bezpecnej vzdiaenosti od rodicov a mame klud, ziadny stres hadky apod, 😉

Ahoj Anjelik. Ja mám podobný problém. Aj ja bývam u svokrovcov - deti ešte nemáme, niekedy si hovorím - našťastie! Či urobím tak, alebo onak, vždy je to len zle. Pre nich som jednoducho " prindiš ". Manželka je vždy na mojej strane, ale vidím, že ju to trápi byť proti vlastnej rodine. Ale porozprávala sa s nimi a ak sa to dá tak povedať - dohovorila im. Ja som sa totiž povyhrážal, že už ani prstom nepohnem na dome pokiaľ nebude prepísaný na nás - nech nám aj na hlavu spadne. Pomohlo to, aspoň doteraz je kľud a vraj chcú dom prepísať na nás. Preto si myslím, že by bolo dobré keby tvoj manžel zasiahol a dohovoril im. Ja viem, že píšeš, že manžela trápi vzťah s otcom, ale nech sa postaví za teba! Pretože je ich syn - mohli by ho rešpektovať!!!

ahoj anjelik, chcela by som ti poradit.. neviem ako ste na tom financne, ale cim skor sa odtial odstahuj, a tvoj problem je nacisto vyrieseny...
ja som byvala s rodicmi pol roka, potom sme sa odstahovali do svojho bytu, a postavili sme dom o desat rokov neskor, preco musis cakat dovtedy, kym nepostavis dom? vsak mozes ist s jednym dietatom do podnajmu, a mas svaty pokoj,
momentalne som uz svokrou, deti u nas byvali 8 mesiacov, v kuse sa hadali, teraz su vo svojom, a odvtedy su stastni, ako aj my 🙂

krasuiak uplne s tebou suhlasim 😉

áno, aj tú alternatívu zvažujeme, čo sa prenájmu týka. zatim ale nemám prácu a v septembri mi končí rodičovská, tak kým nebudem mať prácu, riskovať nechceme. ale u nás v dedine jeden manželský pár má starší dom prerobený. a teraz stavajú nový. sú naši veľmi dobrí kamaráti. ponúkli nám sami od seba, že by sme mohli ísť do toho starého domu, keď sa v zime oni nasťahujú do nového. ale ešte musíme počkať, ako sa vyjadria rodičia ich, či tam pôjdu bývať alebo nie. ak by nešli tam bývať, tak by sme mohli ísť my. a platili by sme len elektrinu a plyn. (tu má každý vlastnú studňu a ČOV, žiadna kanalizácia) a navyše nechcú nič, len aby sme sa im o dom starali. takže je to super. nevyjde nás to o nič drahšie, ako bývame teraz. len budeme mať o dve izby viac a o 100% nervov menej. len ako to vydržať dovtedy, ak to vôbec vyjde. 😝
byt kupovať nechceme. lebo máme pozemok stavebný. a momentálne sa 3i byt v meste vyrovná 3-4i domu svojpomocne postavenému. viem, že keby sme vzali hypotéku na byt, už nikdy dom nepostavíme. a naša malá je tak zvyknutá behať po dvore a mať voľnosť. a v dome je aj väčší kľud.
a tiež by som neriskovala platiť prenájom, keď potrebujeme hypotéku. lebo keď ju dostaneme, tak platiť prenájom a ešte aj hypotéku, tak taký príjem nebudeme mať obaja dokopy určite.

krasuliak, môj muž je na tom tak, že keby som na jeho rodičov zdvihla lopatu, tak mi pomôže a s radosťou im jednu tresne. možno tak lepšie vykreslím, aké nervy to sú, keď už vlastné dieťa by ich zmárnilo. a dohovoriť rodičom. no, on to už viackrát robil. ale oni rešpektujú jedine seba. sú to hnusné povahy. 😠

anjelik tak len vydrzat , ved len 4- 5 mesiacov 😉 😉 hadam nebudete dovtedy v TN ze mlady par zabil svojich rodicov 😀 😀

Anjelik85, máte 2 a polročné dieťa a ešte nemáte ani zďaleka poriešené bývanie? 😨

Jonatanka popísala naprosto presne, čo by som Ti poradila ja. Ale to chce sa aj trocha uskromniť s nárokmi...

KVETKA, vieš, ono v tejto dobe to, že niekto ešte nemá vlastné bývanie, nie je až tak 😨 náš príbeh je dlhý, prečo nebývame sami, ale to tu písať nechcem. pomohli sme členovi rodiny, aby neskončil na ulici. my máme stavebný pozemok , len musíme počkať, kým si nájdem prácu, aby sme mohli žiadať o hypotéku. my nároční ľudia nie sme. ja som vyrastala v skromnosti, takže mne k životu stačí málo. ide o to, že príjem, ktorý máme s manželom dokopy teraz, jednoducho nie je ani len taký, ako možno zarobí niekto sám. a vrhať sa do nejakých hypoték s takýmto príjmom je nezodpovedné.

ale nie o bývaní je táto téma. poprosila som o radu, kto žije pdobne ako my a vie, o čom píšem, že ako sa to dá zvládnuť v tejto situácii všetko. pretože keď už budeme sami, tak tieto veci už riešiť nebudem. 😉

Ahojky, anjelik viem sa vcitit do situacie 😉 , byvam v rodinnom dome so svokrovcami a aj ked si myslim, ze som trpezliva osoba, moja trpezlivost dosla 😠 , tiez riesim byvanie, napriek tomu, ze sme do domu v ktorom teraz byvam so svokrovcami vrazili uz cca pol melona ☹ Aj nam sa miesa svokra do zivota, kym neboli deti, nejak som vsetky tie narazky na nas zivot (pritom nie sme zhyralci alebo nieco podobne...len islo o to, ze sme pravidelne nechodili do kostola a nemame v skriniach vzorny poriadok a podobne kraviny) pustala jednym uchom dnu a druhym von. Teraz mi uz zacina vadit vsetko, lebo jej spravanie ovplyvnuje aj moje deti a toto nechcem !
Anjelik tazko radit, neviem ake su vase moznosti (jak financne - asi nic moc ) a jednak take ci by vam mal kto pomoct s byvanim... Nie je u teba mozne najst si zamestnanie skor a tym padom budete mat prijem obaja a mozno tu hypoteku dostanete ? Otazne je ci potom budete mat kam dat malu 😒 a hlavne ked idu letne prazdniny. Asi mi neostava nic ine le popriat ti vela nervov !

Kvetka nie je az take prekvapive ze maju 2.5 rocne dieta a nevyriesene byvanie. Ten smajlik nie je vobec namieste ! Nie je samozrejmost v dnesnej dobe mat vlastne byvanie, nie kazdy si to moze dovolit a kazdy ma ine moznosti !

kveta asi dostala vsetko len tak 😀 😀 😀

....alebo sa da narodit v zamoznej rodine, alebo klofnut prachaca alebo mat obrovske stastie v loterii, alebo, alebo.... ale toto sa nas netyka 😅

Alebo sa dá byť vydedený a vyhodený z milionárskej rodinky svojho snúbenca dva mesiace pred svadbou, napriek tomu si ho zobrať za muža a žiť v podnájme v garzónke v najhoršej drogovej štvrti mesta a robiť od nevidím do nevidím aj cez víkendy, len aby človek zarobil na vlastné bývanie, ktoré bude splácať viac ako desaťročie, popri tom študovať druhú vysokú školu popri zamestnaní do hlbokej noci, aby si človek zvyšoval kvalifikáciu. Toto je môj príbeh.

Troška iný prístup k životu a samostatnosti než priviezť na svet dieťa do jedinej izby u svokrovcov, že? 😉

Krasuliak, že práve Ty, ktorý vieš aké to je zarábať na uživenie rodiny a odriekať si ma napadáš, že som dostala všetko len tak, to ma naozaj udivuje. Od Teba som takéto čosi naozaj nečakala. 😔

Predala by som pozemok, kúpila za to menší byt a poďakovala by som svokrovcom za to, že to s nami tak dlho vydržali... keď by som teda bola vychovaná v skromnosti a silou mocou nechcela stavať rodinný dom. Ale taká rada tu nie je vhodná, že? 😀

Anjelik85, no mas to tazke..Ale ja ta sa ti cudjem ze za takych podmienok tam este vydrzis...Ja by som asi palila do prveho podnajmu, hlavne nech som sama..Aj ked si viem predstavit ze teraz vas byvanie u svokrovcov vyjde ovela ovela lacnejsie ako podnajom..ale..za akych podmienok? Ze si to odnasa tvoja dcerka? A pises, ze sa jej potom ospravedlnuje sze si na nu taka kvoli starkim..toto podla mna 2,5 rocne dieta este nepochopi..prenho je dolezite to ze mama je na mna zla a ja neviem preco.. ☹ pokial sa vam to financne aspon trochu da, skus sa popozerat po nejakych podnajmoch...fakt to nestoji za to aby si to odnasalo tvoje dieta prave vo veku kedy sa formuje jeho povaha, osobnost a charakter...

a ja suhlasim s kvetkou, u mna je tiez v prvom rade pohoda a spokojnost paru a rodiny, ako silou mocou mat vsetko na ukor stastneho zivota 😉

kveta kliiidek ved to bol zart 😅 😅 ja som ta nenapadol 😉

ja viem ako je to makat na svoje ....

a ty tiez vies ako pises
ak som ta urazil hlboko sa ospravldnujem 😲

kveta len ten sposob ako si napisala ze : Anjelik85, máte 2 a polročné dieťa a ešte nemáte ani zďaleka poriešené bývanie?

ved keby mam setrit na byt alebo dom tak dieta si mozem spravit tak po 4Otke 😉

trošku nemiestne kveta,my mame dvojičky a tiež sme nemali poriešene byvanie.Ty sa vždy hrozne snažiš poradit ale nie vždy to tak vyjde si moc a moc tvrda 🤐 stači si vždy prečitat tvoje prispevky mysliš že je všetko lake ako pišeš??

Anjelik viem čo preživaš to iste som mala aj ja,kym sme neboli manželia bolo vše ok a najme pokial som neprišla s malymi domov nastali hadky ktore trvali viac ako polroka,bola som zdeptana nervozna a svoju nervozitu som prenašala na malych ktory boli hrozne uplakany,zaujimave na to bolo že ekd som šla na tyžden k našim boli opk taky anjelikovia ktory dobre spali,pekne sa hrali ale akonahle som prišla k svokrovcom boli zase uplakany proste necitili sa tam dobre.
Tie hadky boli hrozne kolkrat sme sa nimi rozpravali a nič stale to iste až nas nakoniec vyhodili.Rok sme sa nebavili potom som ja spravila prvy krok aj ked to bolo take bavenie cez zuby ale teraz je to už lepšie,ale zhodli sme sa že byvanie samym je to najlepšie čo sme mohli spravit a banujeme že sa to nedalo skor.
Tiež vam radim is preč život je len jeden a tym že ty trpš si nervozna na malu skracuješ si ho,Uvidiš ako budeš lutovat aka na nu si ja to tiež lutujem a každy den si vyčitam že som si ich neužila 😔
takisto ako Helka aj my sme unich prerabali podkrovie kopec penazi vrazenych a kopec materialu ale stalo to a to.Tak nevahaj aj ty ak je tvoj muž stebou tak chodte čim najskor.

ANJELIK 85,
tiez ta chapem velmi dobre viem ake to je,byvat pod jednou strechou s ludmi,s ktorymi nemozes ani na voz ani z voza...
tam sa neda nic radit len sa odstahovat od takych ludi...
aby si bola silnejsia a trosku lepsie si znasala stress kup si z lekarne B-KOMPLEX FORTE...a aj jec potraviny,co obsahuju vit.B...aj manzel to moze uzivat...
prajem vam vela stastia,aby ste sa cim skor osamostatnili...a vyslo vam to,ako si pisala,ze sa vam nieco rysuje... 😉

anjelik, kym sa neodstahujete, musis sa proste obrnit - vyjasnit si to v sebe. pustat niektore nedolezité veci , ako sa vravi , jednym uchom dnu, druhym von. tvoj manzel je na tvojej strane, dieta netreba trestat za nieco, co neurobilo , oni su nasim zrkadlom, ak je hyperaktívne a "neposlusné", tak tym dava nieco najavo. treba zacat vzdy u seba, svokru nezmenis, ale mozes zmenit seba. ked ta niecim nastve, predychaj to, usmej sa na nu, povedz jej pokojnym hlasom, ze si vazis jej snahu a pomoc, ale ty si to predsatvujes takto...a spytaj sa samej seba, preco malá robi to, co robí, preco neposluchne, preco robí napriek, co tým zo seba dava von...deti toho vidia a vedia ovela viac, ako si dokazeme predstavit...bud v pohode ty a bude v pohode aj dieta. neexistuje problem, ktory by sa nedal vyriesit...ale vzdy treba zacat od seba. drzim palce

Womenne, keby si bola autorkou tejto témy Ty, tak by som sa Ťa nepýtala, že ako to, že nemáš s dvojčatami poriešené bývanie. Dvojčatá sú omnoho väčšia záťaž pre manželov /aj na manžela/ než jedno dieťa, takže u dvojčiat mi je jasné prečo človek nemá poriešené bývanie. Ale pri jednom dieťati, keď už mali tri roky na to, aby to nejak poriešili a oni len čakajú kedy si mama nájde prácu, aby o ďalšie tri roky niečo postavili a pritom žijú s ľuďmi, ktorých by najradšej skántrili, tak v takom prípade naozaj nevychádzam z údivu. Však keď majú pozemok, mohli ho zaťažiť hypotékov a kúpiť bývanie alebo brať hypotéku, kým budúca mama bola ešte zamestnaná alebo bývať s tým príbuzným, ktorého zachránili pred bezdomovectvom alebo...

Z pohľadu svokra by som to videla takto: mladým sa nečakane podarilo počať dieťatko, tak sme im ponúkli dočasnú pomoc s bývaním. Hovorili, že budú stavať a žiť v novom dome a namiesto toho žijú u nás traja vrátane malého, večne uplakaného/hyperaktívneho dieťaťa žijú už tretím rokom a nie a nie začať stavať. Syn príde z práce, len si ľahne a nič nerobí namiesto toho, aby išiel a aspoň kultivoval, kopal základy, jednoducho niečo s tým budúcim domom svojpomocne robil. A my už s manželkou strácame trpezlivosť. Už sme sa snažili aspoň radami pomáhať, aby vnúča toľko neplakalo, ale to ako keby hrach na stenu hádzal. Synovi som vysvetľoval, že mať vlastný dom znamená veľa roboty, ale ten to nedokáže pochopiť. Ako sa chce starať o vlastný dom, keď ešte ani nezačal stavať a už poliháva unavený z roboty... Dočasná výpomoc s bývaním sa zmenila na never-ending story. A tak u nás žijú a my si už nevieme rady ako ich nakopnúť k tomu, aby začali niečo riešiť. Dochádza nám trpezlivosť.

Viem, že dávam tvrdé rady, womenne. Lebo moje rady sú o tom, že človek nemôže čakať, že sa mu okolie prispôsobí, ale mal by meniť seba a svoje očakávania, lebo to je to jediné, čo môže zmeniť. Na Slovensku je akýmsi zvykom ostať bývať u rodičov, hromžiť jeden na druhého, nenávidieť vlastnú svokru, ale postaviť sa na vlastné nohy? To radšej nie, to by bolo nepohodlné a finančne nevýhodné...

A opakujem, že tým nemyslím páry s viacplodovými tehotenstvami - v ich prípade si myslím, že by mal pomáhať s bývaním štát, lebo viacplodové tehotenstvo je porovnateľné s malou sociálnou katastrofou, čo sa týka finančných a časových nárokov rodiny.

Suhlasim s kvetou 🙂 aj ked je to tvrde ale je to tak..

My tiez zatial byvam,e u nasich, aj ked zatial je muz v zahranici, takze doma som len ja s malou a oco chodi domov len na vikendy a aj to su nasi na chalupe..A zas byvat doma s mamou s ktorou si rozumiem a povieme si vsetko, ked nam nieco vadii bez toho aby sme sa pohadali..A ine je povedat nieco svokre ktora si hned vsetko vezme k srdcu a hned je ohen na streche..No aj napriek tomu ze doma si my vychadzame tiez dufam, ze max. do Vianoc budeme vo svojom..Aj ked na uver,ale budeme sami, nasi budu mat pokoj, a budeme mat svoju domacnost..Ja viem ze sa inak neda..ale ja si to ani neviem predstavit ze by som mala u svokrovcov byvat za takych podmienok tri roky..Hlavne kvoli tomu dietatu...

treba si určit priority...a ich poradie.. 😉

anjelik sama napisala že pomohli niekomu a zich platu si nemožu dovolit platit hypo.Nieje to take jednoduche na hypo musiš mat aj niečo našetrene,musiš to zvladnut platit a ak maju maly prijem tak skoro sa im to ani nepodari.
Tiež poznam ludi-švagor ktory byvaju u svokrovcov-prišerny stale sa hadaju 2x ho vyhodili aj dceru zakaždym sa vratia stale dookola omielaju že idu stavat ano stavat ale každe rano z postele 😀 na modu je jeho manželka expert on na štvorkolky ale že by sa riadne postarali dieta to nie.Stale omielaju to iste,
anjelik by sa mala viac posnažit dat malu do školky,hladat pracu a ak je jej tam tak zle proste odist do podnajmu a nie sa stažovat tym nič nenapravi ak tu bude vypisovat to chce činy.

Kveta takto rozpisane to beriem 🙂 každa sme si prežili niečo so svokrovcami ach jo dufam že ja budem ina 😅

KVETKA, pozemok predať nemôžme, pretože nám to svokrovci nedovolia, pretože je to blízko nich. (to sú ich myšlienkové pochody) akú nádhernú story si si vymyslela, keď človeka nepoznáš ani sekundu a jeho život si nevidela ani z rýchlika. ja by som tiež mohla teraz začať písať, že aká si musela byť nevesta pre svokrovcov, že muža radšej videdili atď. ale ja nesúdim a nehodnotím niečo, čo som v živote nevidela.
s tým človekom bývať nemôžme, čo sme mu pomohli, pretože by sme sa tam všetci nepopratali. ale to tu zase nemienim rozpisovať, lebo to je iná vec.
naše dieťatko bolo PLÁNOVANÉ a nie že sa nám podarilo, ako ty píšeš !!!! my sme už predtým o jedno totižto prišli v tehotenstve!!! dieťatko sme si naplánovali, pretože sme bývanie mali. žiaľ, človek mieni a pán boh mení. požiadali sme svokrovcov, aby sme u nich dočasne bývali, pretože potrebujeme niekomu pomôcť ale to ty asi nepochopíš. darmo o tom tu písať.
ja si prácu hľadám. žiaľ, nie je to také ľahké. keď aj nájdem niečo konečne, tak sa na mňa pozerajú ako keby som mala lepru za to, že máme dieťa. 😠 takže tá tvoja ohromná story o našom živote je dosť mimo.
môj muž neleží celé dni doma. on ťahá 12ky a často je doma za týždeň maximálne ani jeden celý deň. tak neviem, či súdiš podľa seba alebo ako.
my na nič nečakáme. tiež si budeme brať hypotéku a budeme ju splácať 30 rokov. ja nečakám na výhru alebo na to, že mi niekto niečo dá. na život sa nesťažujem. nie sme jediní, čo takto žijú. plno ľudí platí hypotéky a tak.
naša malá je prijatá do škôlky od 3,9. aj to poznámosti. totižto vyšlo nariadenie, že sa do škôlky nemusia prijímať deti pred 3 rokom. a naša bude mať 3 roky 25teho septembra. takže pre štát na začiatku septembra nie je 3 ročným dieťaťom. na hlavu postavené, ale je to tak. a tiež uprednostňujú deti z mesta. my bývame v dedine 15km od mesta, takže by bola v poradovníku na spodku. tiež sme sa museli obracať, aby sme ju tam dostali aspoň od septembra. skôr ju ani inde nechceli brať, pretože dostávajú dotácie len v septembri a tuším v marci. a pre jej zdravotní stav som ju ešte od marca nemohla dať, pretože až v apríli dobrala liečebnú kúru.

ja sa v tejto téme nesťažujem. ja som len chcela psychickú podporu a radu, ako to všetko prežiť, kým sme tu. pretože o bývaní sú iné témy. keby som sa chcela sťažovať na bývanie, tak idem tam. tu som to bývanie spomenula len kvôli ozrejmeniu situácie, v akej sme. 😕

a kvetka, naša dcérka večne uplakaná nie je. ale tiež má svoje dni, ako aj dospelý človek. a ako "zázrakom" je to milučkké usmievavé slniečko aj mesiac vkuse, keď som u svojej mamky na návšteve. svokrovci nás k sebe volali už pred svadbou, že oni to tak chceli od začiatku, aby sme bývali s nimi. nechceli sme tam ísť silou mocou. nikdy. a zvlášť manžel. ešte aj manželov brat nás odhováral. (ten žije v rodnom dome svojej ženy s jej mamou-vyplatili súrodencou a majú obrovský dom) však sme mali svoje, tak na čo. žiaľ, všetko sa v živote dokáže zmeniť šmahom ruky. a potom človeku také slová, ako ty píšeš dobre nepadnú, pretože nie sú na mieste. keby mi to povedal niekto, kto vidí, ako žijeme, kto nás pozná a pozná náš príbeh a nehovorí odveci, tak by som sa na to inak pozerala. ja som sebakritický človek. keby som nebola, tak u svokrovcov dávno nie som. veľa rázy som sa ospravedlnila, keď som chybu urobila. viem si všetko priznať. ale čo raz nie je pravda, tak vie raniť a nahnevať. nikdy nehovor hop, kým neprskočíš, pretože nevieš, čo sa ešte v živote môže tebe zmeniť.

KVETA: Alebo sa dá byť vydedený a vyhodený z milionárskej rodinky svojho snúbenca dva mesiace pred svadbou, napriek tomu si ho zobrať za muža a žiť v podnájme v garzónke v najhoršej drogovej štvrti mesta a robiť od nevidím do nevidím aj cez víkendy, len aby človek zarobil na vlastné bývanie, ktoré bude splácať viac ako desaťročie, popri tom študovať druhú vysokú školu popri zamestnaní do hlbokej noci, aby si človek zvyšoval kvalifikáciu. Toto je môj príbeh.
tu mi nedá sa neopýtať, že keby nebol tvoj muž vydedený, kde by ste bývali, keď píšeš, že teraz bývate v garoznoke v najhoršej drogovej štvrti mesta? píšeš, ako keby ste pred tým vydedením mali plány bývať inde? to ma len tak zaujíma, keď píšeš, že na slovensku je to dnes móda ostať bývať u rodičov.

Anjelik maš to veru tažke,stym pozemkom maš pravdu aj nam mama darovala pozemok ale spodmienkou že ho nikdy nepredame,keže sme chceli byvat v čr mame ho ako zaruku aby sme sa mali kde vratit.
naschval som si prečitala znova prispevky a nikde si nepisala že by tvoj muž valal šunky a podobne hlody.
Viem ake je to byvat niekde kde to neznašaš ☹ ale skuste odist my sme nakoniec šli kmojim rodičom kde sme boli 3rodiny bolo to o držku ale mali sme klid.
S hypo no aj my budeme mat bude to riadne tažke s dvoma detmi ale nejak sa uskromnime ved sme to už viackrat zvladli.
Moja sestra ma lahko hyperaktivnu dceru a ma čo robit musi ju neustale zamestnavat a ma pevny režim ktory sa dodržiava mate ho aj vy??navštiv snou psychologa on ti poradi čo a ako aj sestra am občas chodi,poradil jej ako ju ma zvladnut retože ona musi stale niečo robit ona sa dokonca aj v škole nudi 😀