Bývanie u svokry

Máš na výber:
1. Ušetrenie peňazí za podnájom, ale stratu súkromia alebo
2. Platiť za podnájom, ale mať súkromie

Oboje nejde 🙂

nemôžeš ísť k tvojim rodičom zatiaľ, kým je muž preč?

Ked otvori dvere, razne povedat ze potrebujes a chces sukromie, ze dcerku doniesies postrazit ked budes potrebovat (napr ked sa pojdes osprchovat atd), proste sa nauc hovorit NIE ale zaroven slusnym sposobom, lebo raz svokru budes isto potrebovat (ked nastupis do prace a bude zo skolky chodit chora). Inak by som chodila asi von s kocikom, na niekolko hodin, aj dakam dalej, zakial je este fajn čas. Pripadne sem tam na prespanie k rodicom? nech vidi ze sa tvoj program netoci len okolo nej za to, ze ste tam prisli na cas byvat.

Boze zažívala som presne toto iste…rok a pol…do domu sme isli hned ako sa dalo, nemali sme v nom nic len úplný základ ale ta sloboda stala za to…musis sa zaťať, vydrzat, zlepšenie je blizko… nenechaj si skakat po hlave, využi ze ti ma kto kočíkovať, neboj sa povedat ze s dietatom chces byt sama, pokus sa z toho vyťažiť aspon dake výhody…ale hlavne s mužom musite drzat spolu

Treba svokre povedat, ze ak nebude respektovat tvoje sukromie, budes musiet ist s kojencom do prenajmu/k rodicom.

Treba si to so svokrou vydiskutovať a keď to nepomôže, budeš to musieť pretrpieť. Bohužiaľ, rozhodli ste sa pre život u svokrovcov a to so sebou prináša veľa prekážok aj nervov...

Daj mužovi obuť o 2 čísla menšie topánky a stále ho presviedčaj že sú také krásne,super strih, ortopedická podrážka tak mu musia byť dobré. A musia lebo sú dobré .
Veď svokre slušne povedz, nech vám nechá súkromie, že sa chces prezliecť, driemat, robíš si svoje a je neúnosné aby vyzvedala každý prd, stále k vám chodila, že veď je stále za tvojim chrbtom. Či ju to baví takto sliedit, či nemá svoj program, alebo ťa chce stále kontrolovať ?
Že si vážiš strechu nad hlavou, len dočasnú, ale chcete aj svoje súkromie. Že ty je nechceš rušiť, ani jej nelašuješ po jej skriniach.
A muža sa spýtaj, či jej platí odmenu ako pre bachara.
Alebo jej nastav zrkadlo, furt jej tam choď, komentuj čo nakúpila, čo varí, prečo má koberec nie parkety, utierku vľavo nie vpravo, prečo má skrine za dverami nie pri okne aby lepšie videla, prečo má kvety na okne 3ks nie 5,, záclony dlhé závesy hnedé. Veď sa iba rozprávaš a zaujímavé o jej život a názory.
Alebo niekoho pozvi, a nacvič ho, nech atakuje svokru.

Skúšala si s ňou rozprávať? Moja bola tiež na začiatku ku mne zlá, nepríjemná a to sme ani spolu nikdy nebývali ani som nemala dieťa. Ale povedala som jej, že s ňou chcem hovoriť ako žena so ženou. Ked toto počula, oblial ju pot bola celá červená :D a nedala som jej šancu pripraviť sa. Zavrela som nás na balkóne a pytala som sa jej a hovorili sme a hovorili a hovorili. A neustúpila som z ničoho. Aj keď sa ospravedlňovala, tak som jej proste povedala, že mi robila peklo zo života a chcela som vedieť čím som si to zaslúžila a vyšlo z nej, že ma nemá rada a neverí mi. Vieš, aj ona je len človek. Tam nič nepomôže len rozhovor.
Môj priateľ stál za mnou. Ona si pred ním dávala pozor čo hovorí, ale keď nebol prítomný robila mi zle a úplne ma ponižovala. Oslovovala ma nechutne najhnusnejšie ako sa dá moje meno povedať a pred ním v zdrobneninke. Pred jej rodinou ma ponižovala, to zažila aj švagriná, tá vtedy po svojej mame zhúkla :D Ja som odchádzala po niektorých víkendoch u nich rozklepaná ako rezeň :D lebo som nechápala prečo mi to robí.
Ps: Teraz sme kamošky. Ideme spolu aj na nákup aj na kávu 😇 ale nikdy nezabudnem na to, ako som sa cítila na začiatku v jej prítomnosti.

ja som mala to isté s mamou... bola som psychicky hotová.. a nepomohlo ani zamknúť dvere... nebolo dňa kedy by sme sa nehádali...
čakala som na dokončenie domu ako na spasenie, už tu bývame 3 mesiace a ďakujem Bohu.. už by som to nedala.. teraz príde sem tam na návštevu a potom ide pekne domov a tak si gazdujeme každá sama a tak to má byť

Platíte svokre za bývanie u nej? Ak áno, slušne si s ňou vydiskutuj problém a dohodni podmienky. Ak nie, tak môžeš akurát tak - s prepáčením - držať hubu a krok. Ona má navrch, jej dom, jej pravidlá

Nič by som nerobila ,bola by som rada nie každý má pomoc od svokry.Teraz ti je akože na obtiaž ale časom keď už možno nebude medzi vami si uvedomis že akú si mala pomoc.

Poziadala by som ju o moznost mat svoje sukromie. Ona si mozno ani neuvedomuje, ze by ti jej pritomnost mohla vadit. Mozno to vnima tak, ze ti akoze nahradza pritomnost tvojho muza, jej syna.

@elenatomasova jedna vec je pomoc, druha ked sa nemozes v pohode ani vys... Aj tu plati vsetko s mierou.

Jednoznačne len rozhovor. Pozbieraj všetku odvahu a choď za ňou priamo, že sa chceš porozpravať. Povedz jej, všetko čo ti prekáža -samozrejme slušne- a že by si rada mala aj súkromie. Ak sa to bude opakovať a nevezme si z toho nič,tak by som urobila radikálne kroky. A to, buď chodila k svojim rodičom zatiaľ, čo by bol muž preč alebo by som sa zamkla vždy keď by som chcela mať súkromie. Podnájom nerátam do možnosti, keďže chápem, že taká voľba u vás nie je, keď všetky peniaze idú na dom.

Mali ste veľké oči na dom, tak sa teraz nedivte. Mohli ste kľudne bývať už dávno v byte a postupne šetriť na dom a bola by si psychicky v poriadku. Nič v zlom, ale sami ste sa rozhodli takto žiť. Buď budeš míňať peniaze na podnájom alebo zatneš zuby a vydržíš. Nič medzi tým neexistuje. A zamknúť sa v izbe v cudzom dome tiež nemôžeš.

Už len vydržať kým dostaviate dom, teraz si u svokry, tam platia jej pravidlá.