Bývanie v byte
dobrý deň,
píšem ohľadne jednej veci s ktorou sa neviem vyrovnať. Som vydatá už nejaký ten rok. Po istom čase sme pre niektoré problémy s rodičmi kúpili byt. No tu nastal obrovský problém a množstvo hádok s manželom. Dôvod: neviem sa prispôsobiť bývať v byte. Celý život som žila v dome, mala svoju záhradku, pestovala som, išla som na dvor kedy som chcela. Žila som v menšom mestečku (5 000 obyvateľov). Presťahovali sme sa do mesta, a tu začali problémy, neviem si zvyknúť už je to dosť dlho, ale neviem si zvyknúť v byte a v meste...som permanentne podráždená, vadia mi ľudia, neviem sa tam zrelaxovať, nemám záujmy, niekedy mám pocit, že som sa opustila. prídem domov (snažím sa čo najneskôršie) a chytá ma depko-úzkosť. Nemám tam čo robiť, nudím sa tam, je mi tam teplo a mám stres z toľkých ľudí po kope. S mm sa preto hádame. On je čisto panelákový tvor, ale ja to už nezvládam. Strašne som sa zmenila, stále len plačem, neviem si nájsť nijaký normálny záujem...neviem sa tam na nič sústrediť, nič ma nebaví - ani variť, prať, žehliť...občas len sedím a mám pocit, aby som sa nerozplakala. Nehovoriac o tom, že už nevládzem z dochádzaním do práce...Predtým som mala do práce 10 minutiek verejnou dopravou..teraz je to nočná mora s prestupmi, či v aute v kolónach...mňa to strašne stresuje...roozmýšľam, aj nad rozvodom...nevidím budúcnosť s manželom...on na dedinu nechce ísť, len do mesta a ja tam nemôžem ani sekundu..mám pocit, že len trpím...a neviem dokedyto vydržím, sľúbil mi, že teda možno pôjde do domu...ale nie na dedinu ale do veľkého mesta, kde nemáme šancu s našich príjmov kúpiť pozemok...☹ som z toho zúfalá, nikdy by som nepovedala, že toto bude pre mňa problém, ale stratila som moje najcennejšie koníčky, záujmy, môj život na záhrade a som strašne zúfalá...ďakujem za podporu a akúkoľvek cennú radu ☹
@myjusiatko lenže ja sa bojím to priznať, že ten vzťah nefunguje..mám pocit, že umrel skôr ako začal...sme dosť rozdielni...a desím sa, že s ním zostanem len preto lebo sa ,,patrí" a aby som nezostala na ocot...niekde je určite chyba..lebo tá nespokojnosť tam je...inokedy si vravím, či sme sa s tou svadbou neunáhlili....na strane druhej, mm ma má rád - to viem...
@blackcrystal tiež mám ten pocit, len neviem to ešte na isto...aj som mu to naznačila...ale ide o to, že podľa mňa sa moc nesnaží...
@sobicatko normalne si napis PRE a PROTI a podla toho sa rozhodni ci s nim ostat alebo nie. Ked sa nesnazi ani potom co si mu naznacila, ze chces od neho odist, tak nemas moc co stratit. 😖
@lili2015 ja som z toho cestovania vyšťavená...ak chodím vlakom tak najprv nasadám do auta, smer stanica, potom vlak, prestup a vlak spolu hodina...autom do práce tam pol hodka späť hodina - hodina a pol...niekedy sa mi stáva, že na mňa príde slabosť, že potrebujem zastaviť napiť sa...nohy hore a môžem pokračovať v jazde ☹
@blackcrystal áno, pohrozila som mu...včera aj ožehlil...tak ma to dosť odbremenilo a vôbec nereptal..v tomto uvidím dokedy to bude okey...viem, že ma má rád, ale mám pocit, že nechápe čo prežívam..
@sobicatko no neviem... ty trpíš v byte, si tam nešťastná, nespokojná, nechceš tam byť... zároveň chceš do tejto pozície postaviť manžela - aby išiel tam, kam nechce, aby bol nespokojný, nešťastný...
na vašom mieste hľadám kompromis - buď nejakú víkendovú chalupu,kam by sa dalo vybehnúť aj cez týždeň, resp. na predĺžený víkend, či kľudne aj celé leto, prenajať si záhradu, alebo makať na tom, aby ste mohli mať dom v meste...
a možno je to len môj pocit, ale tak trošku sa mi zdá, že problém je niekde inde ako v samotnom bývaní...
@blackcrystal Možno sa mýlim, možno nie... ale, ak som to dobre pochopila, potom aj autorka aj jej manžel sú učitelia. Sú manželia krátko, ešte nemajú deti, takže sú predpokladám začínajúci učitelia s nástupným platom. Preto si nemyslím, že by šlo len o nejakú "obyčajnú lenivosť", kvôli ktorej jej muž nevie zarobiť viac.
@sobicatko urcite mu povedz o svojich pocitoch tak ako si to napisala sem. Ak sa bude snazit (nie obcas, ale stale), tak urcite je co zachranovat. Ak sa nic nezmeni, tak od neho bez skor ako premarnis svoj zivot s niekym kto za to nestoji...
@sobicatko Moja otázka znie: Keby manžel povedal, že s Vami pôjde bývať do domu, bolo by Vám jedno kde? Pretože Vám prekáža cestovanie, ktoré máte teraz a predtým, keď ste bývali u rodičov, ste nemali. Potom by ste asi uvítali, keby ste sa presťahovali do svojej rodnej dediny? Alebo do jej blízkeho okolia? Nie je Vám len ľúto za starými časmi, keď ste ešte neboli vydatá? Neprežívate len prvú manželskú krízu zo spoločného bývania?
Myslím, že to by bolo fajn si napred ujasniť.
@ajuska80 ja som necitala, vsetky prispevky, tak neviem ci su ucitelia (no prave ucitelia maju skvelu pracovnu dobu a tak mozu poobede kludne doucovat a pod.). Ale tym nevravim, ze je fer od neho ziadat aby sa siel zodrat, pred svadbou asi vedela, ze nie je pracovity a nevadilo jej to, tak nemoze cakat, ze sa teraz zmeni. Hned v uvode pise, ze je vydatá už nejaký ten rok. Takze asi nie su spolu len chvilu a zrejme su to teda dlhodobe problemy.
@ajuska80 lenže ne prekáža bývanie v byte..ja neviem...ale asi mi moc nerozumiete...🙂 chápem, ja sa moc neviem vyjadrovať a ospravedlňujem sa a ďakujem, že mi chcete pomôcť...skôr vidím v mojej rodnej dedine výhodu...že je menšia, má dobre vybudovanú infraštruktúru a dobré spoje pre mňa...manžel aj tak pracuje v mojej rodnej obci..ale museli sme sa presťahoval ,, do paže" len preto že je to mesto ☹ a to len dedina
prosím ťa neuraz sa, ale skús si pokecať so psychológom. si úplne frustrovaná, možno vyhorená, v nejakom strese.
v práci máš na tanieri možné prepustenie, s mužom máš problémy a hanbíš sa za neho, s bývaním máš problém, s rodičmi tiež niečo negatívne, s voľným časom detto. chápem že všetko so všetkým nadväzuje , všetko sa navzájom ovplyvňuje a teraz veľmi pre teba negatívne a ty si pripadáš ako na nenávidenom kolotoči.
tým nechcem tvrdiť že si vymýšľaš, naozaj to tak môže byť, ale len ty vieš na koľko %.
odborník ti nevymení chlapa ani prácu, nekúpi záhradu, ale pomôže ti roztriediť myšlienky a vymotať sa z tohoto bludného kruhu, ked nie 1. tak 2., s ktorým si sadnete a pochopíte sa. možno bude stačiť vyriešiť jeden problém a ostatné sa zmení odvinúc sa od toho. možno stačí malý záhon kvetov pri dome, alebo kúsok zeme v záhradkárskej osade, možno zmena práce, ale skús najskôr zmeniť to čo sa dá, začni od toho ľahšieho, a potom sa uvidí. možno zmeníš chlapa. možno budete mať dieťa, ale to by som v takejto situácii neradila, skôr by ti to priťažilo, aj ked dieťa je nádherný dar, nerieši však problémy, len ich zvýrazní. lenivý a neschopný chlap - ak je taký a vadí ti to veľmi, tak to skús s ním riešiť ak ak to nepôjde, chodte od seba. možno nájdeš takého, či ti bude viac imponovať že je schopnejší a pochopí aj tvoju radosť z kúska zeme.
naozaj začni riešiť s odbornou pomocou, nemáš čo stratiť, len získať. sama so to využila a pomohlo. a znova o tom uvažujem, trochu si inak nasmerovať žitie ...
držím palce
@blackcrystal presne, sú to dlhodobé problémy...nie chvíľkové..trvajú nejaký ten rok ...a ja neviem, čo s tým
A nedá sa dohodnúť na kompromise - teda kúpiť starší domček niekde na periferii? Byt v meste je naozaj tiež drahý, a pri troche snahy sa dá čosi domčekovité na okraji mesta kúpiť. Sama bývam v meste a som tu celkom spokojná, susedia sú naozaj skvelí a kedykoľvek sa cítim osamelo, stačí sa prejsť popod balkony. Niekto už pôjde na kávu alebo len tak pokecať 🙂 (toľko k výhodám žitia v "králíkárnách").
Aj keď mám z tvôjho príspevku pocit, že vôbec nejde o mesto... ale o špatný vzťah s manželom :( Teda nie je to mesto, čo ťa dusí, ale narušený vzťah.
plne ta chapem, vyrastala som v bytovke az do 16tich, potom sme sa prestahovali v malom mestecku do domu a ja som konecne zistila preco som sa v bytovke vzdy citila nesvoja...potom som sa vydala, s muzom sme isli byvat do bytu a 10 rokov som trpela v krajskom meste. To ze su tam parky, kaviarne, rieka, jazero, les za bytovkou...nic z toho ma netesilo, ja proste potrebujem vlastnu podu pod nohami, vlastny kusok travnika, nejaky strom...a potom su mi uz vsetky ine zabavky a vymozenosti ukradnute.
Nastastie muzovi to bolo jedno a tak sme v dome na dedine. Malickom (radovka) ale s vlastnou zahradkou. Milujem to tam. Som schopna travit tam vsetok volny cas, niekedy len sedim na terase a pozorujem vtaciky a je to pre mna neskutocny relax po celom dni v praci (v hlavnom meste).
Mozno by som sa skusila poobzerat po nejakom byte s malou zahradkou, mozno aj na dedine, tam su lacnejsie. Ja dochadzam vlakom do BA a som v praci rychlejsie ako niektori z Petrzalky. A to dochadzanie mi za tu pohodu stoji. Ked poobede vystupim u nas na dedine z vlaku vsetok stres zo mna opadne, uplne vypnem a tesim sa ako pridem domov a hned sup do zahradky poobkukovat co narastlo, co treba porobit.
Ale existuju aj opacne naladeni ludia, mam kolegynu ktora by sa na dedine "zadusila"...ona potrebuje kaviarne, ruch, kina, divadla, akcie, mesto...
@sobicatko Pomaličky z Vašich reakcií vyplýva, že príčina Vašej nespokojnosti až depresie nie je bývanie v byte, ale nespokojnosť s manželom. Byt je len dôsledok tej príčiny, akýsi symptóm "choroby" vo Vašom manželstve.
Takže: manžela máte rada, nie je zlý, ale "nikoho iného ste si nenašli, lebo ste introvert", nemá ambície a Vy sa za neho hanbíte. Na druhej strane má aspoň toľko rozumu, že sa neženie do domu, keď vie, že ho finančne a pracovne neutiahne. To mu slúži ku cti.