Bývanie v byte
dobrý deň,
píšem ohľadne jednej veci s ktorou sa neviem vyrovnať. Som vydatá už nejaký ten rok. Po istom čase sme pre niektoré problémy s rodičmi kúpili byt. No tu nastal obrovský problém a množstvo hádok s manželom. Dôvod: neviem sa prispôsobiť bývať v byte. Celý život som žila v dome, mala svoju záhradku, pestovala som, išla som na dvor kedy som chcela. Žila som v menšom mestečku (5 000 obyvateľov). Presťahovali sme sa do mesta, a tu začali problémy, neviem si zvyknúť už je to dosť dlho, ale neviem si zvyknúť v byte a v meste...som permanentne podráždená, vadia mi ľudia, neviem sa tam zrelaxovať, nemám záujmy, niekedy mám pocit, že som sa opustila. prídem domov (snažím sa čo najneskôršie) a chytá ma depko-úzkosť. Nemám tam čo robiť, nudím sa tam, je mi tam teplo a mám stres z toľkých ľudí po kope. S mm sa preto hádame. On je čisto panelákový tvor, ale ja to už nezvládam. Strašne som sa zmenila, stále len plačem, neviem si nájsť nijaký normálny záujem...neviem sa tam na nič sústrediť, nič ma nebaví - ani variť, prať, žehliť...občas len sedím a mám pocit, aby som sa nerozplakala. Nehovoriac o tom, že už nevládzem z dochádzaním do práce...Predtým som mala do práce 10 minutiek verejnou dopravou..teraz je to nočná mora s prestupmi, či v aute v kolónach...mňa to strašne stresuje...roozmýšľam, aj nad rozvodom...nevidím budúcnosť s manželom...on na dedinu nechce ísť, len do mesta a ja tam nemôžem ani sekundu..mám pocit, že len trpím...a neviem dokedyto vydržím, sľúbil mi, že teda možno pôjde do domu...ale nie na dedinu ale do veľkého mesta, kde nemáme šancu s našich príjmov kúpiť pozemok...☹ som z toho zúfalá, nikdy by som nepovedala, že toto bude pre mňa problém, ale stratila som moje najcennejšie koníčky, záujmy, môj život na záhrade a som strašne zúfalá...ďakujem za podporu a akúkoľvek cennú radu ☹
Stručné zhrnutie
- Veľa ľudí, ktorí sa nevedia adaptovať z domu do bytu, hlási stratu záhradkárskych aktivít, zhoršenie psychického stavu a problém s dlhšou dochádzkou; riešenia zahŕňajú komunitné záhrady, prenájom záhradiek, balkónové pestovanie a víkendové chalupy.
- Diskutujúce navrhli odbornú pomoc (psychológ, kurz asertivity) pri opakovaných záchvatoch úzkosti a pri konfliktoch v partnerstve ako bezodkladné kroky.
- Praktické kroky navrhované v diskusii sú: hľadať komunitnú záhradu alebo záhradkársku osadu (kontaktovať zväz záhradkárov), začať doučovať alebo zvyšovať kvalifikáciu pre lepší príjem, dohodnúť s partnerom konkrétny kompromis (dom na okraji mesta, prenájom víkendovej chalupy).
Najčastejšie otázky
Q: Ako nájsť komunitnú záhradu alebo prenájom záhradky pri meste?
A: Kontaktujte miestny zväz záhradkárov a obecný/municipálny úrad; v diskusii bola spomenutá "Komunitná záhrada v Trnave" s článkom na trnava.sk (http://www.trnava.sk/sk/aktualita/realizaciu-pr...).
Q: Koľko môže stáť základný poplatok za záhradkársku parcelu?
A: V jednom príspevku bola uvedená skúsenosť s poplatkom vo výške 8 € za kolok a s písomnou zmluvou na 3 roky; podmienky sa líšia podľa lokality a vlastníka pozemku.
Q: Kedy vyhľadať odbornú pomoc pri záchvatoch úzkosti spojených s bývaním v byte?
A: Diskutujúce odporúčali navštíviť psychológa pri opakovaných panických záchvatoch alebo výraznom zhoršení fungovania; uvádzané intervencie zahŕňali psychoterapiu a kurz asertivity.
Q: Aké kompromisy s partnerom sú v diskusii považované za realistické?
A: Navrhované kompromisy zahrňovali kúpu staršieho domu na okraji mesta, víkendovú chalupu, prenájom malej záhradky pri meste alebo spoločné projekty typu permakultúra a komunitný prenájom záhrady.
Q: Ako si zabezpečiť doplnkový príjem na financovanie záhrady alebo presťahovanie?
A: V diskusii sa uvádzalo doučovanie ako konkrétny príklad prilepšenia a zvyšovanie kvalifikácie cez kurzy; tiež sa spomínalo plánovanie trojmesačného pokusu v novej práci ako krátkodobý cieľ.
Q: Čo robiť, ak partner nechce kompromis ohľadom bývania?
A: Odporúčané kroky boli priama komunikácia "po lopate", spísanie pre a proti, hľadanie strednej cesty (dom na okraji mesta) alebo párovaná terapia; niektoré príspevky navrhovali aj zváženie rozchodu pred narodením detí.
Závery z diskusie
Zhoda
- Komunitné záhrady, prenájom záhradky alebo intenzívne balkónové pestovanie sú praktické riešenia pre ľudí bez možnosti kúpy domu.
- Pri opakovaných úzkostiach a panických záchvatoch odporúčali diskutujúce vyhľadať psychológa alebo terapeutickú pomoc.
- Finančné limity výrazne ovplyvňujú možnosť presťahovania; dočasné prilepšenie formou doučovania alebo kurzov bolo považované za reálne opatrenie.
Sporné názory
- Jeden názor tvrdí, že presťahovanie na dedinu/dom vyrieši problém nespokojnosti; opačný názor tvrdí, že problém je vnútorný (vzťah/psychika) a dom ho nevyrieši.
- Niektoré príspevky odporúčajú rýchly rozhodovací krok (rozdeliť sa), zatiaľ čo iné radia pracovať na vzťahu a hľadať kompromisy.
Otvorené otázky
- V akej miere zmení životné uspokojenie samotné presťahovanie do domu oproti práci na vzťahu a psychike?
- Ako reálne zabezpečiť financie na kúpu domu alebo dlhodobý prenájom záhradky pri obmedzenom rodinnom rozpočte?
- Kedy je vhodné prejsť od konzultácie s psychológom k praktickým krokom (odstúpenie, rozvod, presťahovanie)?
Spomenuté značky a firmy
Komunitná záhrada v Trnave,trnava.sk,zväz záhradkárov,OBI
Spomenuté produkty a metódy
permakultura,komunitná záhrada,prenájom záhradky,balkónové pestovanie,víkendová chalupa,doučovanie,psychológ,kurz asertivity,zmluva na 3 roky,8 € kolok
Miesta a osoby
Trnava,Bratislava,Petržalka
@sobicatko Bývam na dedine, kde v každom druhom dvore bývajú "mladí" a "starí" pokope (buď u jeho, alebo u jej rodičov) a to si neviete predstaviť, čo sa napočúvam sťažností. Najmä tí, čo sú "len" nevesty, alebo "len" zaťovia - tí by dali aj neviem čo, aby mohli bývať sami.
Ešte otázka, manžel sa nemusel presťahovať? Vždy býval v Trnave?
Tak sa mi zdá, že Vás skôr mrzí, že nemôžete bývať tam, kde Vám to fungovalo ako dieťaťu. Tam kde ste si zvykla žiť.
Možno cítite niečo takéto: Keď manžel nechce ísť na dedinu, tým akoby dával najavo, že miesto, kde ste vyrastali, nepovažuje za plnohodnotné a nechtiac Vás tým raní. Bol to on, kto odmietol bývať s Vašimi rodičmi?
@sobicatko Nuž, asi to tak bude. Najmä teraz žiaden stres, pekne nad tým sama porozmýšľaj, v kľude. Takéto veci sa neporiešia zo dňa na deň, skús sa niečím potešiť a nájsť v živote aj niečo dobré. Počúvaj samú seba. Keď sa rozhodneš od manžela odísť a žiť inak, urobíš to, keď budeš 100% presvedčená, že je to tak správne. Možno to vážne nebol dobrý nápad, sa vydávať, no to tu my na fóre neporiešime...Skús sa nejako odreagovať, ísť niekam na výlet, navštíviť kamarátov, čokoľvek... Na chvíľku uteč od toho stresu, nech máš príležitosť rozmýšľať.
Trochu mi pripomínaš aj moje pocity, keď sme s mužom (vtedy ešte priateľom) mali krízu. Tiež som mala pocit, že je zle úplne, úplne všetko. Najmä sa najskôr daj trochu psychicky do poriadku, zrelaxuj sa. Držím palce!
@miluna777 lenže odkedy bývam v byte trpím záchvatmi - úzkosťou - či panikou..jedného dňa ku mne spolčoníčka prišla a už neodišla - a ja viem, že problém bol v nadmernom strese..a keď je toho na mňa moc tak mi všetko tŕpne, točí sa mi, tlak mám nízky a odpadávam a cítim sa stráášne vyčerpaná...a bojím sa toho...a odvtedy to neprešlo..a ešte som dostala jeden zdravotný darček...☹
@sobicatko Neviem, čo na to povedať, či má zmysel poslať ťa ku odborníkovi... Niekedy je veľmi ťažké sa od situácie odosobniť. Nemôžeš aspoň na pás dní niekam vypadnúť? Ku rodičom, súrodencom, kamoške, len aby to boli akože také prázdniny, nemusela si nič riešiť s mužom a trochu sa ukľudniť?
Ozaj, čo na tieto tvoje stavy hovorí muž? Nemá o teba starosť?
@sobicatko Už len to presvedčenie, že niečo so svojím mužom mať budem, či nebudem... má charakter sebanapĺňajúceho proroctva.
Možno je čas zvážiť, či to dokážete dosiahnuť sama. Spoliehať sa na to, že príde nejaký pracovitý, milý, sexi a zároveň zámožný pán "dokonalý", ktorý to žene položí k nohám...
Z diskusie som však pochopila, že problém je niekde inde a keďže nie som v obraze, myslím, že mi nenáleží ďalej to komentovať.
Držím Vám palce, aby ste našli odpovede na svoje otázky, a aby ste našli v sebe silu pre zmenu. Buď zmeňte svoj postoj k manželovi a spoločnému manželstvu, alebo zmeňte manžela.
Asi ste nemali veľa vecí vydiskutovaných pred svadbou.
Ja som s priateľom teraz málo, ale napr. sa ho pýtam také veci, či je zručný (a to veru je), prírodu miluje, deti má rád...
Ako vás mohli rodičia dotlačiť do svadby? Manžel sa len tak nechal?
Očividne každý mal svoje očakávania čo ako chce, ale málo ste sa spoznali a teraz sa to ukazuje..
@sobicatko prečítala som si zbežne tvoje diskusie, čo si založila a dostala som sa k jednému. Prestaň sa sťažovať na byt a mesto, to tvojím problémom nie je, tieto problémy si mala už predtím, než ste zobrali hypotéku, čiže smer psychológ a utriediť si myšlienky a hlavu, aby ti poradil, ako sa prestať snažiť zavďačiť ostatným, či rodičom, práci, kolegom, začať si vážiť samú seba. Lebo takýmto tempom sa zachvíľu zrútiš
podla mne nie si stastna s manzelom a byt je len vrchol ladovca, problem je Vaše vzajomne spoluzitie..... treba prehodnotit vas vztah, vo vela dolezitych veciach mate rozdielne nazory.... nechapem, ako Vas mohli rodicia dotlacit do svadby, vsak ste dospeli ludia....
@unicornlady vyzerá to tak, že áno....nikdy sme sa o tom nerozprávali, ale keď som prišla k jeho rodičom asi som nechcela vidieť isté veci, no je to moja chyba...len asi nemám guráž to zmeniť...bojím sa, čo by sa stalo kebyže sa s ním rozvediem..úprimne, neviem, či by som si našla niekoho... ja nikam nechodím...s mm som sa spoznala na konci VŠ
@sobicatko buď rada,že máš strechu nad hlavou a susedov ignoruj, načo si ich vsimas?
@maminkasisa lebo naši vedeli, že si nikoho nenájdem...keď som si našla mm..všetci boli z toho v šoku ...že som si niekoho našla, lebo ja som total sociopat a introvert..mne vyhovuje byť sama a z ľudí ma totálny stres...
tak sa nedivím, ani ja by som nedokázala bývať v malom byte, medzi otravnými susedmi, kde počuť každé jedno slovo čo si vravia, nespať kedy chcem ja,ale kedy susedia prestanú sa bud hádať, alebo ked prestanú nahlas púšťať radio, otrasné. mala som možnosť si vyskúšať žiť aj tam aj tam,a poviem ti,nie je nad rodinný dom, nikdy by som viac nešla na byt. je to otrasbé, priserne ziadne sukromie, v noci o polnoci aby človek sa uz potichu len rozprával,aby nebudil a ked nahodou človek klepe rezne,alebo ked pribija nejaky ten klinec popoludní, tak už nanho potom druhy den rano krivo pozerajú,to je otrasné, ani balkon,ani nič,a co z toho,ked je aj balkon, to je nanič, je to malé,neda sa nikde byť.a uplne najhoršie je,že to je strasne malé, takže ta doslova chápem a do pismena. je to hrozné proste. domček je úplne niečo iné, smaozrejm nehovorím o dome mimo civiizácie, ale tak,že do mesta je to fakt pár minut autom, možno cca 5 -10 min. teraz tak bývam a neviem si vynachváliť, možem robiť čo chcem ,nemusím počuvať vrieskajúcich susedov a nemusím riešiť koho budím, ak pribíjam nejaké klince o 20 večer..:D nie je nad to...mať vlastný dom.
@myjusiatko Ale nie bože, len fakt ja to nepoznám tak by som to nevedela.
Možno keby si trošku dala............
@myjusiatko ja nie som feťáčka, to nie, ale inak to vonia...a v sobotu ráno som išla do pekárne po chlieb a pečivo, bolo asi 7.00hod a taký smrad, že až... len som nevedela z ktorého bytu, lebo zápach bol všade 😀 ale je to smutné, lebo v tom vchode bývajú aj slušné rodiny s malinkými bábätkami ☹ či deťmi
@miluna777 len práveže to len tuším..a neviem čo ďalej...viete, ja sa bojím, že sa s níím rozvediem, možno nemám na to odvahu, nevyznám sa v tom v sebe..ale viem, že nie som šťastná odvtedy ako sme sa zobrali..aj tá svadba bola len jedna veľká fraška ☹ kvôli rodičom