Bývanie v byte
dobrý deň,
píšem ohľadne jednej veci s ktorou sa neviem vyrovnať. Som vydatá už nejaký ten rok. Po istom čase sme pre niektoré problémy s rodičmi kúpili byt. No tu nastal obrovský problém a množstvo hádok s manželom. Dôvod: neviem sa prispôsobiť bývať v byte. Celý život som žila v dome, mala svoju záhradku, pestovala som, išla som na dvor kedy som chcela. Žila som v menšom mestečku (5 000 obyvateľov). Presťahovali sme sa do mesta, a tu začali problémy, neviem si zvyknúť už je to dosť dlho, ale neviem si zvyknúť v byte a v meste...som permanentne podráždená, vadia mi ľudia, neviem sa tam zrelaxovať, nemám záujmy, niekedy mám pocit, že som sa opustila. prídem domov (snažím sa čo najneskôršie) a chytá ma depko-úzkosť. Nemám tam čo robiť, nudím sa tam, je mi tam teplo a mám stres z toľkých ľudí po kope. S mm sa preto hádame. On je čisto panelákový tvor, ale ja to už nezvládam. Strašne som sa zmenila, stále len plačem, neviem si nájsť nijaký normálny záujem...neviem sa tam na nič sústrediť, nič ma nebaví - ani variť, prať, žehliť...občas len sedím a mám pocit, aby som sa nerozplakala. Nehovoriac o tom, že už nevládzem z dochádzaním do práce...Predtým som mala do práce 10 minutiek verejnou dopravou..teraz je to nočná mora s prestupmi, či v aute v kolónach...mňa to strašne stresuje...roozmýšľam, aj nad rozvodom...nevidím budúcnosť s manželom...on na dedinu nechce ísť, len do mesta a ja tam nemôžem ani sekundu..mám pocit, že len trpím...a neviem dokedyto vydržím, sľúbil mi, že teda možno pôjde do domu...ale nie na dedinu ale do veľkého mesta, kde nemáme šancu s našich príjmov kúpiť pozemok...☹ som z toho zúfalá, nikdy by som nepovedala, že toto bude pre mňa problém, ale stratila som moje najcennejšie koníčky, záujmy, môj život na záhrade a som strašne zúfalá...ďakujem za podporu a akúkoľvek cennú radu ☹
Stručné zhrnutie
- Veľa ľudí, ktorí sa nevedia adaptovať z domu do bytu, hlási stratu záhradkárskych aktivít, zhoršenie psychického stavu a problém s dlhšou dochádzkou; riešenia zahŕňajú komunitné záhrady, prenájom záhradiek, balkónové pestovanie a víkendové chalupy.
- Diskutujúce navrhli odbornú pomoc (psychológ, kurz asertivity) pri opakovaných záchvatoch úzkosti a pri konfliktoch v partnerstve ako bezodkladné kroky.
- Praktické kroky navrhované v diskusii sú: hľadať komunitnú záhradu alebo záhradkársku osadu (kontaktovať zväz záhradkárov), začať doučovať alebo zvyšovať kvalifikáciu pre lepší príjem, dohodnúť s partnerom konkrétny kompromis (dom na okraji mesta, prenájom víkendovej chalupy).
Najčastejšie otázky
Q: Ako nájsť komunitnú záhradu alebo prenájom záhradky pri meste?
A: Kontaktujte miestny zväz záhradkárov a obecný/municipálny úrad; v diskusii bola spomenutá "Komunitná záhrada v Trnave" s článkom na trnava.sk (http://www.trnava.sk/sk/aktualita/realizaciu-pr...).
Q: Koľko môže stáť základný poplatok za záhradkársku parcelu?
A: V jednom príspevku bola uvedená skúsenosť s poplatkom vo výške 8 € za kolok a s písomnou zmluvou na 3 roky; podmienky sa líšia podľa lokality a vlastníka pozemku.
Q: Kedy vyhľadať odbornú pomoc pri záchvatoch úzkosti spojených s bývaním v byte?
A: Diskutujúce odporúčali navštíviť psychológa pri opakovaných panických záchvatoch alebo výraznom zhoršení fungovania; uvádzané intervencie zahŕňali psychoterapiu a kurz asertivity.
Q: Aké kompromisy s partnerom sú v diskusii považované za realistické?
A: Navrhované kompromisy zahrňovali kúpu staršieho domu na okraji mesta, víkendovú chalupu, prenájom malej záhradky pri meste alebo spoločné projekty typu permakultúra a komunitný prenájom záhrady.
Q: Ako si zabezpečiť doplnkový príjem na financovanie záhrady alebo presťahovanie?
A: V diskusii sa uvádzalo doučovanie ako konkrétny príklad prilepšenia a zvyšovanie kvalifikácie cez kurzy; tiež sa spomínalo plánovanie trojmesačného pokusu v novej práci ako krátkodobý cieľ.
Q: Čo robiť, ak partner nechce kompromis ohľadom bývania?
A: Odporúčané kroky boli priama komunikácia "po lopate", spísanie pre a proti, hľadanie strednej cesty (dom na okraji mesta) alebo párovaná terapia; niektoré príspevky navrhovali aj zváženie rozchodu pred narodením detí.
Závery z diskusie
Zhoda
- Komunitné záhrady, prenájom záhradky alebo intenzívne balkónové pestovanie sú praktické riešenia pre ľudí bez možnosti kúpy domu.
- Pri opakovaných úzkostiach a panických záchvatoch odporúčali diskutujúce vyhľadať psychológa alebo terapeutickú pomoc.
- Finančné limity výrazne ovplyvňujú možnosť presťahovania; dočasné prilepšenie formou doučovania alebo kurzov bolo považované za reálne opatrenie.
Sporné názory
- Jeden názor tvrdí, že presťahovanie na dedinu/dom vyrieši problém nespokojnosti; opačný názor tvrdí, že problém je vnútorný (vzťah/psychika) a dom ho nevyrieši.
- Niektoré príspevky odporúčajú rýchly rozhodovací krok (rozdeliť sa), zatiaľ čo iné radia pracovať na vzťahu a hľadať kompromisy.
Otvorené otázky
- V akej miere zmení životné uspokojenie samotné presťahovanie do domu oproti práci na vzťahu a psychike?
- Ako reálne zabezpečiť financie na kúpu domu alebo dlhodobý prenájom záhradky pri obmedzenom rodinnom rozpočte?
- Kedy je vhodné prejsť od konzultácie s psychológom k praktickým krokom (odstúpenie, rozvod, presťahovanie)?
Spomenuté značky a firmy
Komunitná záhrada v Trnave,trnava.sk,zväz záhradkárov,OBI
Spomenuté produkty a metódy
permakultura,komunitná záhrada,prenájom záhradky,balkónové pestovanie,víkendová chalupa,doučovanie,psychológ,kurz asertivity,zmluva na 3 roky,8 € kolok
Miesta a osoby
Trnava,Bratislava,Petržalka
@myjusiatko si to presne vystihla...inak som sa celkom ukľudnila a skúsim sa porozprávať s mm. dosť ma to vyčerpalo, ale som rada za akúkoľvek radu...som zvedavá, ako to dopadne...
Však ale ak mám problém, tak ho riešim, ak ho neviem vyriešiť tak ho neriešim, alebo sa poradím.
Však ste s mužom sami, tak zase až tých ľudí hádam toľko okolo Teba nie je.
Dotlačili ma do svadby - no tak si sa nemala dať, alebo si teda daj na papier, či ho ľúbiš, či chceš s ním žiť, či chceš mať s ním deti a pod.
Hlavne rieš seba, lebo sa zblázniš.
@moni244 Veď chúďa ja je to uznám, veď ja mám tiež také rôzne myšlienky. Aj typu na čo som na tomto svete.
Treba s tým niečo robiť a bodka. Veď aj toho muža to prestane baviť. Však hádam nemôže byť taký úplný ... Hm?
@sobicatko Čo sa Ti na ňom páči? Čo máš na ňom rada?
Inak robota, šport a sex je dobrý na hlavu. 😉
@natalym prepáč, ale ty musíš byť fakt nie normálna...si prečítaj čo si napísala...ja som si sem prišla po radu...ale ty sa tu zjavne zabávaš na účet nielen mňa, ale aj iných...asi nemáš čo na práci, tak ako povedala myjusiatko....
touto cestou ďakujem dievčatám a ženám čo ma podporili a pochopili....vieš, robíš si srandu z nešťastia iných...len aby sa ti to nevypomstilo...
@sobicatko Vôbec si nerobím srandu, len Ty vidíš všetko čierne. Na otázky čo sa Ťa pýtam neodpovedáš.
Balkón asi nemáte, nevieš čo sa Ti páči na mužovi, koľko máte rokov neviem, tak potom čo s Tebou?
Preboha veď začni rozmýšľať trochu!!!!!!!
Keby som sa ja urazila zakaždým ako mi niekto niečo povie tak by som bola v kuse urazená.
Len vyrevúvaš, pritom si dospelá žena. Preboha to ako chceš mať deti?
Len sa tu rypkáš v tom, že byt je na hovno, opýtaj sa niekoho čo nemá kde bývať čo si o tom myslí, muža máš na hovno, má malý plat, počkaj keď bude mať úraz tak ako môj, tak Ti bude úplne jedno aký má plat.
Ono, ja to aj chápem, keď je človek vychovávaný tak, že má byť ticho a potláčať svoje pocity a potreby a napĺňať hlavne potreby iných ľudí.
Tiež sa to až teraz v 30-tke preúčam. Vedieť sa ozvať, vedieť ľuďom určiť hranice. Že človek nemusí trpieť, lebo bol naučený, že má. Že treba vyjadriť svoje pocity a myslieť na svoje potreby, lebo nikto iný to za nás neurobí.
Ale to je dlhá práca na sebe. Ja sa to učím pri svojom priateľovi. Lebo, ako sa vraví. Život nám veci zrkadlí. Preto ja som dostala silného individualistu, ktorý bol naučený robiť si vždy po svojom. Takto ja som sa musela naučiť ozvať sa, ak mi niečo vadí, ak niečo chcem... inak by som bola úplne potlačená.
Preto bývaš v byte, ktorý neznášaš. Zrejme s mužom, s ktorým si veľmi nerozumieš...
@sobicatko a no proste nemôžete sa spat nastahovat do domu ?nejako nejakym sposobom? bytovky a byty celkovo,panelaky, to je nieco priserne. nezavidim nikomu, kto tam býva. ziadne sukromie, smrad vsade, otravní susedia, pocut kazde slovo z hadky,je to trapas, na wc pocut vsetko od suseda zhora, hroza..nemenila by som nikdy s rod. domom blizko mesta,..v zivote..mas moj obdiv,ze tam vydrzis a vobec sa ti necudujem,ze si na tom takto psych,potom
pomôže ti psycholog alebo minimálne nejaký kurz asertivity, musíš sa naučiť presadiť si svoje a nie len robiť to čo musíš, musela som sa vydať, musím byť s týmto chlapom, musím bývať v byte
Môžeš byť šťastná, môžeš si nájsť muža ktorého budeš lúbiť nadovšetko a on teba, môžeš bývať na mieste, ktoré ti bude domovom. Treba začať svet vidieť pozitívne 😉
malý panelakovy byt je cisto na psychiatriu..nuda jak hovado,a furt vonku predsa nebudes...nedivim sa,ze z toho salies, to iste,ked ja pridem k frajerovi..maly byt, a nic tam robit..neda sa tam ani nic robit,to je hrozne vazne..och...este ze mam svoj velky dom na dedine.
@marina24 zase neškatulkuj, zato, že ty nemáš rada byty, nemusíš písať o ľudoch ako o chúďatkách, čo tam žijú, žijem celý život v byte, v rôznych mestách a to, čo opisuješ ty, som nikdy nezažila, zato, keď som u svokry na dedine, pravidlne ráno psy brešú, susedia kosia, cirkulárka, nič sa tam nedá robiť, len sedieť von na terase a dívať sa do blba, no ďakujem pekne
@marina24
@alex49
@unicornlady práve preto som začala od práce...a ide mi to...a keď sa uchytím, chcem odísť, len neviem či sama alebo aj s mm ...ono niekedy mám pocit, že ani nie sme manželia...len nejaký spolubývajúci, čo sa trpia a tolerujú navzájom
@marina24 vieš, ono smutné je, že ja nemám niekedy ísť chuť von...ale byť v kľude doma na záhrade...a to byt neposkytuje ...bohužiaľ...a niektorí ľudia to nepochopia...lebo nie sú navyknutí...a nechápu potreby tých čo to tak nemajú...ja nepotrebujem behať hore dolu. Ja potrebujem si v kľude posedieť na verande, vietor nech mi strapatí vlasy...keď som bývala na dome --- mali sme drozdov..nasťahovali sa k nám, a dodnes tam žijú...je to krásne žiť v súlade s prírodou a nie s beónovou džungľou pre ktorú ja nemám pochopenie
@moni244 úprimne, nechcela by som ťa mať za susedu 😀 psy nám brešú aj v bytovke...a dokonca počujem aj vŕtačky pravidelne o 23.00 hod a TV o 3.00 hod...keď muž naštvaný klope nik neotvára...nehovoriac o tom smrade a špine v spoločnom vchode - ako v chlieve (ale toto nemyslím obrazne, to je realita)
@sobicatko ja sa ti nedivim...ja sice mam rada ruch mesta,ale nevedela by som tam dobrovolne byvat....skoda,ze ste sa o tom s tvojim manzelom nebavili pred svadbou....alebo bavili=necitala som celu diskusiu
Treba vydržať kým bude tá práca, zatiaľ si nájdi záhradu a bude ti lepšie. Nájdi si na internete nahrávky vtáčikov alebo šumenie potoka, navoňaj byt a budeš sa cítiť ako na záhrade. Aspoň ten základný plán ako dalej už máš 🙂
Ja len nechápem jednu vec, keď nechcem bývať v byte tak tam predsa nebývam. Bodka.
A keď nemám kde tak si to upravím k svojej spokojnosti, príp. si poriešim voľný čas.
@sobicatko ano, vonia inak a nepride mi divne, ze aj človek, ktory nehuli, tu vonu rozpozna. To len tu @natalym nevie, čo by z nudy, tak všetko komentuje.