Bývanie v byte

dobrý deň,

píšem ohľadne jednej veci s ktorou sa neviem vyrovnať. Som vydatá už nejaký ten rok. Po istom čase sme pre niektoré problémy s rodičmi kúpili byt. No tu nastal obrovský problém a množstvo hádok s manželom. Dôvod: neviem sa prispôsobiť bývať v byte. Celý život som žila v dome, mala svoju záhradku, pestovala som, išla som na dvor kedy som chcela. Žila som v menšom mestečku (5 000 obyvateľov). Presťahovali sme sa do mesta, a tu začali problémy, neviem si zvyknúť už je to dosť dlho, ale neviem si zvyknúť v byte a v meste...som permanentne podráždená, vadia mi ľudia, neviem sa tam zrelaxovať, nemám záujmy, niekedy mám pocit, že som sa opustila. prídem domov (snažím sa čo najneskôršie) a chytá ma depko-úzkosť. Nemám tam čo robiť, nudím sa tam, je mi tam teplo a mám stres z toľkých ľudí po kope. S mm sa preto hádame. On je čisto panelákový tvor, ale ja to už nezvládam. Strašne som sa zmenila, stále len plačem, neviem si nájsť nijaký normálny záujem...neviem sa tam na nič sústrediť, nič ma nebaví - ani variť, prať, žehliť...občas len sedím a mám pocit, aby som sa nerozplakala. Nehovoriac o tom, že už nevládzem z dochádzaním do práce...Predtým som mala do práce 10 minutiek verejnou dopravou..teraz je to nočná mora s prestupmi, či v aute v kolónach...mňa to strašne stresuje...roozmýšľam, aj nad rozvodom...nevidím budúcnosť s manželom...on na dedinu nechce ísť, len do mesta a ja tam nemôžem ani sekundu..mám pocit, že len trpím...a neviem dokedyto vydržím, sľúbil mi, že teda možno pôjde do domu...ale nie na dedinu ale do veľkého mesta, kde nemáme šancu s našich príjmov kúpiť pozemok...☹ som z toho zúfalá, nikdy by som nepovedala, že toto bude pre mňa problém, ale stratila som moje najcennejšie koníčky, záujmy, môj život na záhrade a som strašne zúfalá...ďakujem za podporu a akúkoľvek cennú radu ☹