Chcem ísť do zahraničia do času, pokým synovi neskončí škôlka
Rozmyslam nad tým, že by som isla do zahraničia kym synovi neskončí skolka. Nechala by som ho zatiaľ s ocom. Poznate nejakú rodinu ktorá tak funguje? Dá sa to zvládnuť?
Ahoj autorka. Odišla som pracovať do zahraničia, keď mala dcéra 16 mesiacov. Bohužiaľ, na Slovensku neexistovala šanca pre uplatnenie v mojej špecifickej profesii. Dieťa ostalo s otcom. Urobila som to pre rodinu. Aby som ju finančne zabezpečila. Odísť od dieťaťa a od manžela, bolo jedno z najťažších - a bohužiaľ aj najhorších - rozhodnutí, aké som kedy v živote spravila. 😔 Moja dcéra je dnes už takmer dospelá. Som pre ňu viac kamarátka, než matka. Nevidela som ju rásť. Nebola som pri nej, keď ma potrebovala. 😣 S manželom sme sa rozviedli. 😒 Keby som mohla vrátiť čas, dnes by som sa už rozhodla ináč. Chcela som pre rodinu to najlepšie. Chcela som ju (nás) finančne zabezpečiť. Aj som zabezpečila. Dosiahla som tým vieš čo? Že ma vnímajú len ako zdroj príjmu. Nie ako člena rodiny. Ale ako "oslíka otras sa". Nemôžem im to vyčítať. Vzhľadom na okolnosti je to pochopiteľné a prirodzené. Zo 16-mesačného bábätka vyrástlo úžasné, šikovné, slušné, múdre mladé dievča - avšak rozhodne nie mojou zásluhou.
@janne318 waw toto bolo silné a smutné 😢
Moja mama odišla do zahraničia, keď som skončila základnú školu. S otcom nežila, nemala peniaze, musela ísť. Ostala som som so starými rodičmi. Úplne sama na všetko, lebo babka s dedom moc mňa neriešili a ja som začala chodiť na strednú. Mame som potom povedala, že jej jediné sťastie bolo, že som sa dostala do partie fajn ľudí, lebo som mohla dopadnúť kadejako. Dalo mi to úplnú samostatnosť a schopnosť vyriešiť každý problém,lebo nebol nikto, kto by mi pomohol. Vzťah s mamou nemám absolútne žiadny. Keď som bola bábo, vychovávala ma babka a ja som ju vnímala ako mamu, mala som na ňu veľmi silnú emočnú väzbu. Mama chodila stále do práce, potom odišla do zahraničia, aby zarábala. Nemám s ňou žiadny vzťah, nevie o mne nič, nevie sa so mnou rozprávať, bola len zdroj peňazí. Mne to príde veľmi smutné. Ona to celé vníma tak, že robila, čo sa jej zdalo najlepšie. Ja mám tri deti, často k nám chodí, veľa sa s nimi hrá, venuje im kopu času. Ja som síce nikdy nemala mamu, ale oni majú fajn babku.
@yoxinka smutne :(
Radsej si najdi dve roboty tam kde si ale aspon ta dieta uvidi kazdy den chvilku . Ty ho takto opustis take malicke tym bude velmi trpiet. To nie je 16r ze by si mu to vysvetlila. Zlomis mu srdce. To sa ti za par mesiacov oplati? Ci rokov ??Ved chodte niekde ako rodina. Alebo nech ide jeho otec. Jedine ze nemas velku citivu vazbu k synovi a nevadi ti ale to bude mat nasledky. Opustis ho zlomis mu srdce a nech to zaobalis vysvetlis ako chces .. stale to bude ze mama odisla nema ma rada na tolko aby ostala . A kto vie ci sa vobec vratis . ? Skus najst ine riesenie,
pridavam sa k ostatnym prispievatelkam. mama odisla pracovat ked som mala 3 mesiace, vychovavali ma stari rodicia. nemame vztah, nic o mne poriadne nevie, sme skor ako dobre zname, nez cokolvek ine...
Tiez sa pridam. Nedavno som tiez pochopila moje stradanie po mame. Nevytvorili sme si pevny vztah,viac som bola so starymi rodicmi, a ked som mala 11r tiez odisla zarobit. Je tam doteraz. :D
Hned po mne sa narodil dalsi surodenec so zdravotnymi problemami. Rodicia ma ( a starsiu sestru) dali k babke, tam som bola od troch do siestich rokov kym som chodila do skolky. S rodicmi vztah nemam, ale popravde nemyslim si ze je to dosledok odlucenia v tom veku ale toho, ze matka v skutocnosti nemala zaujem o vztah - jej priority ostali inde. Otec bol typicky soci otec cize do roboty, doma vylozit nohy a smrdiet za pivom, o vychovu a deti sa nezaujimal.
Ahoj,
nesla by som ani za svet! Uz teraz pri predstave mi zslzy tecu. Aky vies jazyk a co vies robit? Moja znama odisla od deti na zakladke. Robila opatrovatelku 2-tyzdne DE a dva tyzdne doma. Deti to tazko niesli aj ked otec uvaril, postaral sa. Prosili ju aby skoncila. Neurobila to. Teraz ma okolo 50 a nedokaze spracovat, co vsetko zmeskala a chce dalsie dieta. Aby si ten stateny cas vynahradila.
Ja by som to nedokazala, odist od dietata takto. Tym v nom nieco velmi dolezite a cenne znicis. Pribehy, ked mama nemala ozaj na vyber a musela odist, su smutne a nemalo by to tak byt. Bud by isla cela rodina, to ok abo do casu muz, pokial by sme mohli prist byvat ku nemu. Budes si to vycitat, nestoji to za tie peniaze.
Mam už staršiu dcéru, ôsmačku na ZŠ a prácu ktorá vyžaduje cestovanie. Preč som možno 4- 5 týždňov v roku (myslím pracovných 5 daňových) + využívam ten čas keď je u otca každý druhý vikend
A vieš čo, cítim ze je ešte malá, že ma svojim spôsobom stále potrebuje. Peniaze a kariera niesu vsetko
Prosím nerob to svojmu synovi 😌 vidíš tie príbehy tu a ja poznám zopár prípadov z okolia kedy matky vycestovali za prácou a tie deti matku jednoducho strádali a odrazilo sa to na ich vzťahu s ňou.
Môj názor je, radšej žiť skromnejšie, ale byť s tým dieťatkom, ktoré matku potrebuje.
Aj my tak fungujeme,ale s rozdielom že s exom nezijeme už spolu,mame striedavu výchovu,dva týždne som v práci,s dcérou komunikujeme cez mesenger každý deň, dokonca sa aj ucime spolu,a potom keď pridem sme dva týždne v kuse spolu a naplno sa jej venujem. Bolo to ťažké a stále aj je ,chybame si navzájom ale byvam v hladovej doline a nemozem si dovoliť sedieť bez koruny doma. Takže zatiaľ je náš život o prichodoch a odchodoch,ale s otcom ma veľmi pekný vzťah tak aspoň to je dobre
Ja som sa ale nevyjadrila úplne presne. Maly ma 5 rokov. Takze do júna bude chodit do predškolskej. Za ten cas som chcela chodit do zahraničia. S jeho ocom nežijeme spolu ale oni majú dobrý vzťah. Keď je u oca je spokojný. Myslite že je to aj tak hlupost?
Áno je to hlúposť podľa mňa aj keby mal 10 rokov.... A 5 to u úplne... Je ešte malý na to ... Naozaj
Vieš..., autorka, keď ono je to tak, že človeku nie vždy všetko výjde podľa plánov. Keď som pred 16. rokmi odchádzala do Belgicka, takisto ako Ty som si hovorila, že to bude len dočasne. Iba zatiaľ, kým si nenájdem iný flek, ktorý budem mať blízko rodiny. Prinajhoršom - kým nezarobím prostriedky pre vlastný biznis. Keď som odišla od rodiny, prvé mesiace som preplakala každý jeden večer. Neskutočne mi chýbali. No ako čas plynul, zvykala som si. V robote (v Belgicku) som mala výborné pracovné podmienky, dieťa bolo s otcom, ktorého zbožňovalo. Pôvodné predsavzatie "len zatiaľ", sa postupne upravilo na "keď bude ten správny čas". "Keď bude lepšia príležitosť." Namiesto príležitosti však prišlo manželské odcudzenie. Dcérka spontánne prijala životné podmienky také, aké sme jej ich my ako rodičia vytvorili. Nebola nešťastná, nebola ani smutná, pretože si na tento "model rodiny" zvykala od malička a iný nepoznala. Moje "zatiaľ" sa akosi - ani neviem kedy - preklopilo na "navždy". Keď si však dnes spätne premietnem naše životy, je mi z toho nanič. A vieš, čo je na tom všetkom najhoršie? Že už to NIKDY nevrátim. Nikdy "nedobehnem zameškané". Život v tomto smere nedáva šancu na reparát. Dnes už viem, že keď žena zlyhá v práci, nič sa nedeje. Žiadna tragédia - nájde si inú a je to ok. Keď ale zlyhá ako matka - je to už navždy. A nikdy to ok nebude. 😢
@janne318 to mi je ľúto, a ako vychadzas s dcérou, možno sa dá niečo zlepšiť
@1andrea111 ďakujem.🌹 S dcérou vychádzame dobre, prázdniny trávime spolu - brávam si ju k sebe a ona sa vždy teší, že so mnou uvidí kus sveta (pracujem v letectve) a nebude sa nudiť doma. Taktiež keď prídem ja na Slovensko, dcéra je rada, že môže byť so mnou. Sme v spojení cez WhatsApp, voláme si, píšeme, posielame fotky. Takto to funguje v podstate celé tie roky, odkedy som odišla. Samozrejme kým bola maličká, boli sme spolu len keď som bola ja na SK. Do BE za mnou začala chodiť až ako školáčka. Ale je to vzťah viac kamarátsky, ako rodičovský. Tým, že výchova dcéry bola (a stále aj je) na pleciach jej otca, jeho vníma ako rodičovskú autoritu. Mňa nie. Nikdy som to však od nej ani nevyžadovala. Je mi jasné, že "hrať sa na matku" dva alebo tri mesiace v roku, nemôže priniesť do takéhoto vzťahu dcéry a matky nič pozitívne. Na druhej strane - dcéra nikdy ani nemala tendenciu prekračovať nejaké tie pomyselné hranice nášho "priateľstva", a nemala ani potrebu takpovediac ťažiť zo situácie. Ako som už spomínala v mojom prvom príspevku - je to naozaj úžasná mladá slečna, s inteligenciou, charakterom a slušnosťou na svojom mieste. Odhliadnuc od partnerského vzťahu s exmanželom - ako otec našej dcéry má moju hlbokú poklonu a vďaku za to, ako ju SÁM dokázal vychovať.
Áno moja mama tak išla , ale preto že môj otec bol lenivý neschopný chuj a keby mama neodíde odomňa (od troj mesačnej) tak asi pokapeme od hladu.
Za iných okolnosti by som to vzivote neurobila. Nedokázala by som odísť od dieťaťa už nech je dôvod akýkoľvek. Ak je to kvôli finančnému prilepseniu tak nech ide muž.