Cítim sa ako najzbytočnejší človek na svete
Ahojte, dievčatá, prosím, poradíte mi s mojím problémom?
Vždy som bola zakríknutá, samotárska, nikdy som nezapadla do žiadneho kolektívu, vždy som bola outsider, či v práci, či v škole, neviem dobre komunikovať, často ma nenapadne nič zmysluplné, lebo sa bojím, aby som netresla blbosť a nestrápnila sa.
Momentálne pracujem vo veľkom kolektíve. Vždy, keď mám ísť do práce, minimálne 3x ma preženie, mám kŕče v bruchu, je mi na vracanie, raňajky sú niečo nepredstaviteľné, lebo hrdlo mám úplne zovreté. Do práce idem s tým, že no čo zase domrvím. Keď som nastupovala, dala som si záväzok, že tentoraz to bude iné, že sa budem snažiť zapadnúť, že nebudem robiť kiksy. Tak veľmi som chcela konečne niekam zapadnúť. Čím viac sa snažím chyby nerobiť, tým viac ich robím. Netvrdím, že stále, ale občas sa prihodí, som nová, neovládam ešte všetko, je ich samozrejme stále menej...ale stačí to na to, aby si ľudia mysleli svoje...plus mám zrejme problém so sluchom, častokrát sa mi stane, že nerozumiem, čo nadriadená hovorí a to je ešte len niečo. Ničia ma pohŕdavé pohľady kolegov, že bože, to je hus. A nie, rozhodne si nedomýšľam, viem to dobre rozoznať. Keď volám kolegyňu kvôli niečomu (ktorá je tam na to, btw, nie je to o tom, že by som ju otravovala, ale proste pri niektorých úkonoch musí byť prítomná osoba s väčšou právomocou), tak už vidím, ako prevracia oči a hovorí, že čo je zase. Keď so mnou rozprávajú ako s nesvojprávnou, alebo ak sa aj snažím zapojiť do konverzácie, tak ma totálne odignorujú, akoby som bola vzduch. Nepoviem, keby to bol jeden kolega, ok, nesadnem každému na svete, lenže badám to u všetkých. Pred časom bola nejaká párty, všetci ňou žili, nikto sa ma nespýtal, či idem, po nej sa ma nikto nespýtal, prečo som nebola. Je mi vyčítané, že nezapadám, že nie som vo svojej koži, už som dostala otázku, či naozaj potrebujem pracovať. Snažím sa byť neviditeľná, nechcem, aby ma niekto sprdol za hocijakú blbosť, aj keď viem, že som trebárs spravila nejakú chybu, veľmi zle znášam, ak mi niekto nadáva. Ak od niekoho niečo potrebujem, je mi až zle od žalúdka, že čo ak si zase nájde niečo, čo mi môže vytknúť. Nedávno si zo mňa spravil srandu jeden SBS-kár, ja som to hneď nepochopila a ešte hodinu som sa celá triasla od zdesenia. Strácam všetok zmysel pre humor, som uzlík nervov. Chodím domov zničená, cítim sa ako po bitke, ako handra, čo nie je na nič dobrá. Nenávidím tú prácu, neznášala som ich všetky, pretože všade bolo to isté...aj keď teraz je to úplne najhoršie...ľudia ma jednoducho neberú a ja neviem, čo s tým...vždy to tak bolo...síce je pravda, že raz som mala prácu, kde sme mali úžasný kolektív, dodnes ľutujem, že som odišla. Sebavedomie mám na bode mrazu, bojím sa už zapájať do čohokoľvek, mám pocit, že všetci ma považujú za hlupaňu a že som úplne zbytočná. Všetko toto ma strašne ničí, vždy som mala všelijaké depresívne nálady a myšlienky, už v škole, ale teraz je to najhoršie za tie roky. Neprejde deň, aby som si nepovedala, že nenávidím svoj život. Keď mám voľno, iba sedím na zadku a nič nerobím, lebo proste nevládzem. Som zúfalo nevyspatá, bolieva ma hlava, celé telo, neviem sa k ničomu donútiť, upratať, alebo robiť niečo zmysluplné. Cítim sa permanentne ako zbitý pes, som neustále chorá, od začiatku decembra som bola zdravá dokopy možno dva týždne, niekedy by som fakt najradšej neexistovala, nebyť mojej rodiny, tak neviem, kde by som teraz bola. Prosím, čo mám so sebou robiť? Už veeeeľmi dlho uvažujem o psychológovi, ale neviem, či by mi len vykecávanie na gauči pomohlo. V poslednom čase som strašne urevaná, len sa umáram otázkami, prečo mám taký mizerný život, pritom niekto by ho možno bral všetkými desiatimi. Čo mám robiť? ☹ ☹
@bubinka_20 - súhlasím do bodky s tým, čo píše kacarina. A toho psychológa, vyhľadaj, prosím ťa, okamžite. Samozrejme, že ti pomôže.
@bubinka_20
a manzel o tvojom probleme, o tvojich pocitoch vie?
@bubinka_20 a par znamym pomohol na stres a uvolnenie levandulovy caj. Myslim ze v tecsu (klember). Skatulka moc nestoji a za pokus nic nedas. Necakaj zazraky, ale moze ta aspon trochu skludnit.
V praci kludne bud neviditelna, ale vsimaj si ludi okolo seba. Pocuvaj, o com hovoria, co riesia. Nemusis sa zapojit do konverzacie, ale moze sa ti podarit povedat vhodnu poznamku. Na zaciatok je to dobry start.
"je to samotarka a je taka divna, moc nenahovori, ale ked povie, tak k veci." - to je pozitivne hodnotenie, ktore mozes mat. Dobry odrazovy mostik.
Nedostanes sa hned k vsetkym infoskam, ale aj tych par sa da vyuzit, aby si sa aspon jednovetne (pre zaciatok) vedela zapojit.
Skus si prestat robit nieco z ich pohladov. Ano, dala si im sancu odsunut ta na spodok firemnej hierarchie, takze aj ti, co su povinni plnit voci tebe svoje povinnosti, sa tvaria, akoby si vymyslala zbTocnosti. Ale skus ich ignorovat. Oni maju tiez situacie, ked sa citia takito malicki, trapni a nevhodni. Ze si ich v takej nevidela, neznamena, ze okolo teba vo firme behaju superludia.
Vykasli sa na uspech na tomto firemnom poli. Urcite mas aj ine oblasti aktivit, kde sa mozes realizovat a byt uspesna. Znama chodila na spolocneske tance. Moc ju vo firme nebrali, ale ked ju zo slusnosti vzal na vianocnom vecierku kolega na parket (mozno o to aj tajne zrebovali, kto to bude musiet pretrpiet), ostal v soku, aku ma v rukach vybornu tanecnicu. Ona bola vo svojom zivle, pekne to rozbalila a uz ma teraz vo firme aj kamosov. Proste pochopili, ze nie je nula, za aku ju mali.
Hlaven sa snaz byt sama sebou aj pod palbou ich pohrdavych pohladov. To je jedina cesta, ako si najst priatelov. Iba tak ludia vedia na com pri tebe su a aky maju k tebe zaujat postoj.
@bubinka_20
Po precitani tvojho mraziveho prispevku, si mi pripomenula moju predchadzajucu pracu.. asi polovicu z toho bolo o mne... ale absolvovala som seminare rodinne konstalacie, svalovy test a musim priznat velmi som tomu neverila, ze to moze fungovat. Velmi mi to pomohlo, akoby zazrakom som pocula ludi v telefone, co predtym som bola hlucha a hlavne nepamatala som si co mi kto povedal a tym sa mi nedarilo spravne robit... takze urcite odporucam vyskusat...
@bubinka_20 nikto v praci sa nenajde kto by ti mohol byt blizsi? Aspon ja som vzdy mala tendenciu "obranovat" slabsich a ak prisiel niekto novy tak som sa mu snazila pomoct a cim viac ho oszatni namali radi tym viac som sa ho zastavala, lebo viem ake ti je tazke prist do noveho prostredia. Nenajde sa tam niekto taky? Urcie navstev dr pomoze ti nabrat sebavedomie a urob to co najskor. Drzim palce a mysli na to, ze ty si dolezita hlavne sama pre seba a nedovol ludom nicit ta a tvoje zdravie! Nikto ti za to nestoji! 😉
@bubinka_20 ty sama sa nemas rada, ako chces, aby ta ini mali radi? nie si stotoznena sama so sebou...kto ti tak nahlodal dusu? 😒
https://www.youtube.com/watch?v=EksFPaI3weMpredstav si, ze zajtra je tvoj posledny den na tejto zemi.....vecer uz nebudes.....prezi svoj den tak, akoby mal byt tvoj posledny....kazdy den
@bubinka_20 ahoj, tazko sa to cita, lebo mi je luto, ak niekoho kolektiv vytesnuje..osobne poznam taky pripad, ktory sme mali v praci, kde sa kolegyne spravali k jednej "slabsej"kolegyni ako k nesvojpravnej..v kazdom pripade, ak sa citis psychicky zle, urcite by si mala ist k psychologovi. Nehovor si, ze vykecavanie na gauci ti nepomoze..velmi by si sa cudovala, ako by ti odlahlo z duse, niekedy staci, ked sa clvek vyrozprava a citi sa omnoho lepsie. V kazdom pripade by som sa dala byt tebou na sport, alebo na nieco, co ta bavi..musi byt nejaka cinnost, ktora ta naplna..skus nieco take, aby si zamestnavala mysel aj niecim inym. Alebo napriklad sa prihlas na nejaky kurz..drzim ti silno palce a neodvracaj sa od ludi, nie kazdy to mysli s tebou zle, na druhej strane, aj ty musis zmenit svoj pristup, nemozes sa stavat do polohy chuderky, proste mozno si ina ako polovica tvojich kolegyn, ale to neznamena, ze si horsia alebo nieco podobne. Verim, ze sa ti polepsi, daj potom vediet 🙂
@bubinka_20 mavala som podobne stavy... ja myslim, ze to je socialna fobia.. mavala som paniku z rozhovorov s ludmi, z vybavovaciek a pod. Trapilo ma to roky a obcas ma to pochyti aj teraz.. ja som si raz povedala dost a zacala som sa vrhat do tych problemovych situacii... a casom to opadlo.
Drzim ti velmi palce a nenechaj aby ti take cosi kazilo zivot 🙂
@simculllka mam zaluby, bavia ma rucne prace, dekorovanie a podobne...lenze v poslednom case sa nedokazem k tomu donutit, len na to pozeram a hovorim si, ze vsak pusti sa uz do toho a potom to len otravene odlozim...toto ma stve asi najviac, ze zanedbavam vsetko, nielen, co treba urobit, ale aj to, co ma bavi
@peneloppe vie, ale nie az tak do hlbky a hlavne to moc nechape, od neho sa taketo pocity odrazaju ako od steny
@jumama dakujem, skusim si ich kupit, snad pomozu
@kikush1811 mozne to je, uz som raz bola oznacena za asociala
@damotka v podstate sa da povedat, ze prehlad o financiach si vedie manzel, vsade ma trvale prikazy, nic nemusim platit, vsetko odchadza samo, viem samozrejme, ake mame prijmy a vydavky, ale prehlad o stave uctu nemam...ale ja si osobne myslim, ze pri troche skromnosti by sme to utiahli, problem by bol, keby sa napr. nieco pokazilo, toho sa on boji...HAK neberiem, viem, co je to za svinstvo
@mana85 mala som dobry kolektiv v uuuplne inom odvetvi, nafigu kolektivy mam v uplne inom obore, ale vzdy je to o tom istom, falos, pretvarka, do oci tutu-mutu a za chrbtom ohovaracky
@moonlight1210 praveze tu "hluchotu" mam vsade, mam s tym problem uz dlho, zrejme to fakt bude problem so sluchom, lebo uz aj manzel mi musi kolkokrat nieco zopakovat aj 3x, kym konecne pocujem, mam problem, ked na mna niekto hovori napr. s hlavou otocenou inam, alebo ked je okolo vela zvukov, nerozoznavam vtedy slova...ale je pravda aj to, ze odkedy som v tejto praci, dost extremne sa to zhorsilo...a s tym premotivovanim mas zrejme tiez pravdu
@norwayka dakujem krasne, toto ma neskutocne potesilo, nikdy som nad sebou takto nerozmyslala, ani mi to nenapadlo
@bubinka_20 V prvom rade rieš problém s sluchom. Prečo si nebehla k ušnému,keď máš pocit, že nepočuješ?
@koniarova lebo doteraz mi to nerobilo take problemy, lenze teraz je okolo mna stale kopec ludi a uz mi to problem robi, mienim riesit aj to, uz aj manzel ma posiela
Nemozes sa citit ako najzbytocnejsia osoba na svete, ved ty si praveze velmi uzitocna, mas deti a tiez chodis do prace, takze ta potrebuju rovno na dvoch frontoch.
Paci sa mi ako ta tu pochvalila Norwayka, ze mas vyborny pravopis, co sa ozaj casto nevidi, a mas dobre vyjadrovacie schopnosti. Urcite mas dalsie kvality, ktore si sama neuvedomujes a celkovo mam z teba pocit, na zaklade prispevkov co tu pises, ze si jedna velmi prijemna a fajn osobka. 🙂
Ale pisanie doma v klude je ine ako byt v spolocnosti a zapadnut tam, zaclenit sa, zapojit sa do vsetkeho. To ti verim, musis to mat velmi tazke. Psycholog je podla mna prvy krok. Tiez ta literatura co ti poradili vyssie, aj ked precita sa to fajn len to potom aplikovat do praxe, to uz bude iny oriesok.
Keby si si v praci nasla aspon jednu spriaznenu dusu, viac ti netreba na zaciatok. Nemusis vychadzat s kazdym.
Velmi ti drzim palce. 🙂
Mas absolutne nulove sebavedomie, tvoje sebahodnotenie je strasne nizke. Velmi by ma zaujimalo aku si mala vychovu ako dieta, co tvoji rodicia podporovali ta, dali ti pocitit, ze su na teba pysni? Alebo si zazivala od utleho veku nezaujem o tvoju osobu pripadne sustavnu kritiku. Na toto sa treba pozriet, resp. Obzriet sa spat kde ta uzkost, nepokoj a ziadne sebavedomie koreni. Budes musiet na sebe vela pracovat, zacat sa mat rada, stat si za svojim nazorom spociatku v drobnostiach, neskor v zasadnejsich veciach. Potrebujes aj pomoc okolia, tvoj manzel by mal vediet co prezivas, mal by vediet aj o psychologovi a mal by s nim spolupracovat, aby ti vedel pomahat. To co si opisala su muky, ale ver mi da sa na tom zamakat len treba mat silnu motivaciu a tu podla mna mas. Postupne tie okovy z teba spadnu a oslobodis sa neboj. Bud na seba trochu prisna a nelutuj sa zakazdym ked na teba niekto krivo pozrie. Uvedom si, ze nie si stredobod vesmiru a aj ked sa ti to tak zda, nie vsetci cely den myslia na to ako sa z teba smiat, maju vlastne problemy a ked gulaju ocami mozno su len lenivy odpovedat ntvoje otazky, pripadne su vystresovani vlastnymi problemami. Nebud vztahovacna, odmietni si pripustat k telu blbe poznamky, povedz si nech si trhnu nohou. V praci urob co je potrebne, ked nevies pytaj sa a nerozmyslaj nad tym co si o tebe kto mysli. Povedz si, ze ak sa im nepaci je to ich problem, jedine co sa ti moze stat je, ze ta z prace vyhodia. Ale preto sa svet nekonci, bude ina praca.
Pozerám, že niektorým je ľahko povedať, že začni žiť a že musíš mať sebavedomie..keby to tak šlo len tak si povedať, že aká som skvelá žena, keď sa cítiš úplne na dne, že?...moja, podľa mňa máš ťažkú depresiu, (prejavuje sa to aj fyzickými problémami) a z tej sa len tak nevysekáš, zájdi za psychológom nech ti spraví testy a on ti už povie, či zájsť za psychiatrom a či musíš brať lieky alebo nie..nie je to žiadna hanba, ja som bola na tom rovnako ako ty a teraz sama neverím, že som kedysi bola na samom dne, keď som už plánovala "odísť".
Jedna vec je pravda, že usmievať sa na ostatných ľudí by ti pomohlo, ale sama určite vieš, aké je to ťažké vôbec sa usmiať, keď sa na to necítiš, ostatní to z teba cítia, že si vo svojom vnútri slabá a že sa nedokážeš brániť..správny psychológ by ti určite pomohol dostať sa k pozitívnejším myšlienkam.
Silno držím pršteky, aby si sa z toho dostala...hlavne hlavu hore, aj keď máš pocit, že je všetko na spadnutie, všetko sa obráti na dobré, uvidíš 😉
@bubinka_20 nerozmyslala si nad tym, ze mozno pocujes dobre, len si viac zahlbena do svojho strachu, velmi sa kontrolujes, aby si sa "nestrapnila" v danej chvili a preto mozno nedokazes pocuvat, co ti niekto hovori? Jednoducho povedane- rozmyslas nad svojim strachom a nie nad tym, co ti niekto rozprava a preto mas pocit, ze ti unikaju informacie. Tiez som mala stresove ( nastastie len) obdobie a tiez som nedokazala pocuvat, co mi niekto rozprava. Bola som zahlbena do svojich problemov a nedokazala som premyslat a pocuvat nikoho. Sluch mam ok. Tiez si myslim, ze by si mala vyhladat psychologa, POMOZE TI ZMENIT POHLAD NA ZIVOT. Casto sa nam zda, ze nieco je zle, ale nemusi to tak byt. Ked tento pocit trva dlho, clovek upadne do depresii a je to este horsie.
Tiez si myslim, ze si inteligentna a rozumna zena (podla toho, ako pises) . Vies vyjadrit svoje pocity a chapem, ze verbalne to je tazsie, hlavne ked mas taketo stavy uzkosti a ked je vacsi kolektiv. Preto by si mala ozaj vyhladat toho psychologa, lebo inac budes v zacarovanom kruhu.
Ja takych ludi ako si ty chapem a viem sa vzit do ich situacie. Zelam ti vela stastia v zivote.
Doporučujem navštíviť psychiatra, vyzerá to na depresie.
@bubinka_20 Letmo, som zahliadla, že to tu viaceré baby označujú za depku. Je to naozaj depresia? Možno. Ale vieš čo Ti poviem? To je len uhol pohľadu. Vieš, kde je pes zakopaný? Príliš Ti záleží na tom, čo si o tebe ostatní ľudia pomyslia. Možno máš nejaký ideál v duchu, ku ktorému sa snažíš priblížiť a se.e ťa, že si od toho na míle. To je jedno. Ľudia ťa nehodnotia na základe tvojho ideálu. A nech si myslíš čokoľvek, väčšinou si o tebe nemyslia vôbec nič, lebo sú tak ako väčšina ľudí, zameraní na seba. Vôbec nemajú čas zaoberať sa tebou. Majú dosť vlastných problémov. Pre mňa bolo dobrou školou, keď som zistila, aké desné veci si o mne myslí môj muž. Po čase som sa naučila ignorovať jeho myšlienky. Nerozmýšľať o tom, čo si o mne myslí (netvrdím, že sa mi to darí každý deň). Bola tvrdá škola, lebo som s ním chcela zostať. Nemáš asi takú silnú motiváciu, ale skús sa podučiť na mojej chybe. Vys.r sa na to, čo si ostatní myslia. Keď si budú myslieť, že si hus, tak a čo? Keď sa na to vypr.neš, uvidíš, že sa ti uľaví. Ver mi, je to úplne jedno, čo si o tebe pomyslia. Akurát ťa to zneisťuje. Vykašli sa na to a hneď budeš viac v kľude. Hnačky to hneď nezaženie, ale časom aj to príde. Hnačky riadi podvedomie, to je trochu tvrdší oriešok, ale aj to sa časom poddá. Vykašli sa na všetko, ber to ako nejakú hru, ktorú sleduješ niekde zhora. Ktorá sa ťa netýka. Aspoň to skús a uvidíš.
@bubinka_20 No ono všade sa pár takých nájde faloš , pretvárka v každom kolektíve no ak sa tam nájdu ľudia na ktorých sa dá spoľahnúť čo pomôžu , poradia tak sa dajú v pohode prehliadať taký čo Ťa jedujú preto treba hladať prácu inde v tom odvetví ktoré už poznáš . Ja viem v dnešnej dobe špekulovať s prácou nieje možno rozumné no skaziť si duševné zdravie tiež nie , potrebuješ nájsť vnútorný pokoj pripadá mi že zlé podmienky v zamestnaniach Ťa rozbili natoľko že hľadáš chybu len a len v sebe 😔 budeš sa musieť vysporiadať najskôr sama so sebou uvedomiť si čo najdôležitejšie v Tvojom živote za čo môžeš byť vďačná životu a tiež hľadaj v sebe to čo vieš dobre to čo Ťa teší a mysli na to , lebo v takomto rozpoložení bez štipky sebavedomia sa Ti nebude dobre dariť ani v ďalšej práci ...A na tú štitnú žľazu nie si liečená ? mne Hormonálna porucha narobila riadnu šarapatu od fyzických zmien až po psychické mala som pocit že upadám do depresii že potrebujem psychológa a nakoniec mi pomohol " len " endokrinológ ktorý mi počas cyklu vzal krv a už niekoľko rokov užívam lieky bez nich sa mi hormóny vracajú do zlého fungovania a letmo som tu zahliadla radu usmievať sa áno hlavne na seba v zrkadle a tiež na všetkých v práci budeš vyzerať sebavedomejšie a kludnejšie + mnoho ľudí naserieš 😅 to Ti dobre poradili úsmev veľa pomôže ...Držím päste hlavne si vyrieš lekárov aj toho ušného nech vieš na čom si drž sa ... 😉
@bubinka_20 ja som mala podobné problémy no otehotnela som a potom to všetko vypukolo na psychyckú chorobu. Ja si myslím že by bolo oveľa lepšie sa poradiť s volakým psychológom ako sa trápiť. Ja som síce teraz už na liekoch ale je mi o moc lepšie ako predtým nevidím to už tak čierne keď si ma niekto v kolektíve nevšíma alebo si somna urobí srandu neberiem to už tak tragicky a čo je ešte lepšie viem sa už aj ja porozprávať. Fakt ja by som to nepodceňovala psychológovia sú na to 🙂 lebo ja som tiež takto váhala či ísť alebo neísť ale nikdy nevieš do akej strany sa to môže prehupnúť niekedy to ľudia zvládnú a niekedy nie. Nakoniec som musela ísť až do nemocnice na psychiatriu. Ale ako hovorím už je mi omnoho lepšie. Banovala som potom prečo som to takto skôr nevyriešila jak mi po tej terapie bolo omnoho lepšie.
@bubinka_20 ono to je aj na ľuďoch hlavne netreba sa toľko v kolektíve stresovať ja viem možno si typ ktorému veľké kolektívy nevyhovujú ja neviem či by som ešte išla do nejakej fabriky určite si po RD budem hľadať niečo ľahšie. Napr. v obchode a tak to som aj naposledy robila keď som bola pred materskou no potom som odtiaľ odišla si spraviť absolventskú prax a už ma tam potom nezobrali naspäť. Ale po RD sa tam pôjdem opýtať znova alebo aj do iného obchodu. Teraz to je omnoho lepšie myslím že by som už prácu lepšie zvládala ako predtým. Tiež som sa obzerala kto čo namna povie a iné veci som si všímala ale už ma to popravde netrápi. Šak vyskúšaj to ešte podľa seba ako sa cítiš či už treba k tomu psychológovy alebo nie. ale skús tých ľudí čo si o tebe napr. zle rozprávajú nevšímať. Všímaj si hlavne to pozitívne. A všimni si aj na sebe aké veci sú na tebe pozitívne skrátka skús sa pozitívne naladiť. Mňa už takéto veci ani netrápia celkom na iné myšlienky teraz myslím hlavne na moje dieťa a na pôrod aby som zvládla a tak. Hlavne sa neboj. Budem ti držať palce.
Mysli pozitivne. Venuj sa konickom a tomu co ta bavi a naplna. Stretavaj sa s ludmi pri ktorych sa tak necitis. Co su tvoje zaluby?
Aj ja som taky problem ako ty,som nepocujuca codim psychiatricke...
neviem, nie kazdemu sadne kazda praca. Kedze si introvert, mozno by ti sadla praca, kde nie si v uzkom kontakte s ludmi a vacsim kolektivom. Nie kazdy je spolocensky, zabavny, otvoreny, ale to este neznamena, ze nie si fajn clovek. Z tejto prace, kde si, by som odisla, kedze ta len deprimuje a skusila nieco ine inde, hoci aj v zahranici.
Navstivit psychologa! Obet sa stane vzdy obetou. A ty si uz isla do prace s tym,ze budes menejcenna a ze budu tebou pohrdat..je mi luto,ze sa takto trapis,ale ak je to takto cely zivot sama to nezmenis. Bude to beh na dlhe trate a sama ho nezvladnes. Najdi si nejakeho fajn psychologa a plus zajdi vysetrit sluh. Su ludia bez ruky,nohy,ochrnuti a su v spolocnosti stastni. Je to len na tebe... Ty to mozes zmenit! Poznam takeho cloveka -tiez ma velky problem komunikovat,avsak pomoct si dat nechce...ludi nebavi niekomu neustale dohovarat a prosit ho o komunikaciu..Este nezabudni na to,ze co vyzarujes, to aj pritahujes. Takze zmenit vnutorne zmyslanie o sebe samej. Az potom zmenis vonkajsi postoj ludi...drzim palce a tentokrat neostavaj iba pri anonymnom pisani ;) Psycholog!
@mamulka211 do zahranicia neni napad,bude viac v depke,poznam to,
@bubinka_20 z toho sa uz nedostanes,len psychiatricka ta ukludni liekma a pot.uvidis,
@bubinka_20 a nemas poruchu pzoornosti? Ked nerozumies co ti sefka vravi? 😖
@mamulka211 Presne toto som chcela napisat. Načo sa zbytočne tryznit,ked to čo ti zrejme vadi je že nie si timovy hrač! No a čo,ani ja nie som,najlepšie vysledky dosahujem samostatnou pracou,a vela ludi,hluk mi vždy robil problem..Ved na tom nie je nič zle,každy sme predsa iny,a tak je to dobre. Budeš sa pchat pirulkami lebo nie si taka akou ta chce mat "spoločnost"?? Podla mna si v uplnom poriadku,len nepoznaš sama seba,tlačiš sa do niečoho čo ti nerobi dobre,nepočuvaš svoju dušu,a potom sa trapiš..K ušnému by som isla,a našla si pracu kde budeš sama sebe panou,a hlavne ty tu niesi preto aby si sa každému "zapačila" jediny človek ktorému sa maš pačit si ty sama🙂 Držim palce🙂
Necitala som predosle prispevky, ale poradim ti knizku Susan Cainovej Ticho, napr. tu: http://www.martinus.sk/?uItem=140917&z=5UP9XT&u... alebo podobna je Sila introvertu, napr. tu http://www.martinus.sk/?uItem=155877&z=5UP9XT&u... Obe su o priblizne rovnakej teme - o introvertoch. Introvert radsej vsetko pozoruje a nevie zareagovat okamzite a vtipne ako extrovert, casto az ked nieco skonci, napadne ho vhodna odpoved, lebo je vystresovany mnozstvom ludi a verejnym vystupenim. Nadych, vydych, skus sa nad sebou zamysliet, co vsetko vies, preco si samu seba mozes vazit, co chces aby videli i ini... a ze ta v podstate stresuje iba komunikacia. Mozno v tych knizkach najdes odpovede, preco si nevycitat, ze si siva myska a preco si samu seba vazit, za to, ze vies ludom nacuvat. A nemusis byt zabavacom a stredobodom pozornosti, sila introvertov je v comsi inom 🙂