Cítim sa nepochopená po strate dieťaťa
Podarilo sa mi otehotnieť len raz, ani to nedopadlo dobre. Dlho sme sa snažili a po dlhom snažení som konečne našla 2 čiarky na teste. Tehotenstvo som odhalila dosť skoro ale skončilo to v 6tt. Často ženy v tomto týždni ani nevedia, že sú tehotné. Ja som vedela a to, že malé odišlo som niesla dosť zle. Dnes sa malo narodiť a ja ešte stále spomínam, je mi dnes horšie a chcela som sa porozprávať s niekym, mať oporu. Zapálila som si sviečku, bolo to moje dieťa. Nech som sa snažila s kýmkoľvek komunikovať, žiadne pochopenie. Som považovaná za príliš dramatickú za to, že plod ktorý bol v mojej maternici tak krátko, považujem za svoje dieťa a správam sa tak ako keby mi živé dieťa zomrelo. Tým, že som predtým nebola tehotná, dlho sa nedarilo a odvtedy stále nič, áno, beriem ten jeden plod, ktorý som nosila pod srdcom len tak krátko ako svoje dieťa. Je na tom niečo zlé? Naozaj to mám brať len ako "niečo" čo sa vyplavilo?
Dieťatko sa nestáva živým, narodením, ale počatím, bolo to tvoje prvé dieťatko, a je to na mieste,že to tak cítiš. Treba to prijať, čo sa stalo, no spomienka ostáva v srdci matky. Neboj sa, všetko bude v poriadku.
Myslím že si obklopená necitlivymi ľudmi.. mrzí ma to, každý má právo smútiť ako dlho potrebuje..
Ja som prišla o dve bábätká v začiatku tehotenstva, potom sa mi narodila dcérka už má 7 rokov ale stále si na tie dve spomeniem keď sa to stalo
Nepochopit dokaze len clovek ktory to nezazil, mnohe zeny, vratane mna vsak tuto nemilu skusenost maju, a kazda sa s tym vyrovnava po svojom. Ja zapalujem sviecku kazdy rok na den nenarodenych deti, no castokrat si na to spomeniem, hoci su to uz roky. Kamoska co ma 3 deti po sebe tomu nerozumie, tie reci ze hod to za hlavu, podari sa nabuduce vobec nepomahaju... skor naopak
Hlavne sa s tým musíš vyrovnať a nie sa držať v depresívnych myšlienkach donekonečna. Strácaš kopec času, za ktorý si už mohla byť niekde inde "za tým". Musíš to aj v svojej hlave ukončiť a posunúť sa ďalej.
Je smutne, keď nemáš vo svojim okoli nikoho, kto by ta chápal. No keď ty cítiš potrebu smútiť, tak smut, poplac si, ak sa zvyknes modliť, tak sa pomodli. Mne sa tu páčila myšlienka s anjelikom. Skus si aj ty jedného kúpiť a niekde si ho postáv, môžeš si ho aj pomenovať ako by si chcela, aby sa tvoje dieťatko volalo a môžeš ho mať takto symbolicky stále pri sebe. Zápal si sviečku a mysli na neho, poplac si. Ak tvoje okolie už toto spracovalo a nesmúti viac tak, ako smútis ty, skus napísať list, môže to byt iba list o tvojich pocitoch, ale môžeš ho aj adresovať tvojmu dieťatku. A skus si urobiť radosť niečím, možno si kup niečo, po čom dlhšie túžiš alebo ak rada chodíš do prírody, chod sa prejst a raduj sa z jej kras, ako svieti slniečko, ako sa trbliece sneh atd. A povedz si, bože, to je krása, mám z toho radosť. Lebo máš právo smútiť, áno, ale nieje dobre sa utápat iba v smútku a nevidieť nic dobre. Alebo aj ak myslis na svoje nenarodené dieta, vždy večer pred spaním porozmyslaj a povedz si pre seba 2-3 veci, ktoré ti v daný deň urobili radosť, môže to byt aj iba obľúbené jedlo alebo ina maličkosť.
@bolarazjedna dnes som ju videla pri vstupe na cintorin pred kostolom v chorvatskom grobe. Jazdim okolo ked veziem maleho do jasli a doslova som ostala v nemom uzase. 🙂
Posielam veľké objatie. Ja mám deti 4, no ak by som prišla o bábätko hoci i na úplnom začiatku tehotenstva, tiež by som to ťažko niesla. O čo ťažšie to musí byť pre Teba... Potrebuješ to bábätko oplakať a pochovať. Aj keď fyzicky to nie je možné, možno sa rozlúčiť nejak inak. Napríklad ako dievčence spomínali. Zabudnúť nezabudneš nikdy, ale pomôže Ti to. Veľa síl a lásky posielam takto na diaľku.