Cítim sa pod hrozným tlakom
Dobrý deň,
Dôvodom prečo tu prispievam je to, že som sa vo vzťahu nejakým spôsobom dostala pod hrozný tlak s ktorým si už neviem poradiť. Mám 6-ročný vzťah, a posledný rok sa začalo všetko kaziť. Možno som už očakávala aj ja, aj moje okolie že po takom dlhom vzťahu, ktorý nemá nejaké vážne problémy už budeme riešiť svadbu. Môj priateľ má však čas a stále sa vyhovára, že na to nie je dostatok financií. Ale o to v podstate až tak nejde, nejaký ten rok by som to ešte vydržala aj bez prsteňa. Skôr ma trápi to, že necítim z jeho strany nejaké výrazné prejavy, že by so mnou naozaj chcel prežiť celý život, že len so mnou môže byť najšťastnejší, že som pre neho tá najlepšia, najkrajšia, najúžasnejšia osoba a chce byť len so mnou a žiadna iná ho nezaujíma 🙂! Možno to žiaden muž takto neprejavuje a možno áno, neviem nemala som veľa vážnych vzťahov. Takéto vyznanie by mi možno úplne stačilo. On mi skôr dáva opačné signály. Neustále vyhľadáva ženskú spoločnosť. Doslova si to užíva, keď sa o neho ženy zaujímajú a hladia mu jeho ego. Vyhľadáva stále nové kamarátky s ktorými by mohol nejako tráviť čas, ísť na kávu, na obed, na hory a tak. Takže to beriem tak že si hľadá zadné vrátka. Ja som zase ten typ, čo keď má vážny vzťah, tak bez svojho partnera nikam nechodí a nič nepodniká. Dala som košom aj všetkým kamarátom a ostala mi len jedna kamoška s ktorou občas zájdem na kávu. To je moja jediná aktivita, ktorú robím bez neho. On naopak má veľa záľub a záujmov a hrozne veľa času trávi bezo mňa. Bohužiaľ, nie všetky jeho aktivity zaujímajú aj mňa a tak sa obávam toho, že raz pri tých svojich hobby natrafí na nejakú svoju spriaznenú dušu.
Takže konečne som sa dostala k veci 🙂 Cítim sa nejakým spôsobom v ohrození, neisto a tak som sa dostala pod nejaký stres. Začala som drasticky chudnúť, snažím sa na sebe makať fyzicky aj duševne, nejakým spôsobom sa rozvíjať, učiť sa nové veci, vyzerať sexy, piecť, variť, robiť dojem na jeho rodinu, zaujímať sa o jeho hobby, len aby som s ním mohla stráviť nejaký ten čas, aj keď ma tie hobby veľmi nebavia atď. Jednoducho sa snažím na neho robiť ustavične nejaký dojem, aby si ma všimol. No a po nejakom čase som to už prestala zvládať a cítim sa hrozne zle. Cítim sa pod tlakom , v strese, mám depresie, cítim sa taká nevyrovnaná a už sa na mňa lepia aj kadejaké choroby, lebo mám z toho oslabenú imunitu. Preto by som chcela vedieť či sa to dá nejako riešiť. Rozmýšľala som aj nad tým, že sa začnem správať rovnako ako on, chodiť s kamarátmi na kávu a tak, aby som ho dostala do rovnakej situácie ako on mňa, ale zase asi by som to tiež nebola ja a musela som sa na niečo hrať, preto neviem či je to dobrý nápad. Myslíte, že by som mala navštíviť psychológa?
Dostala sa nejaká z Vás pod podobný tlak? Celkovo si myslím, že my ženy to máme ťažké a musíme sa viac snažiť ako muži, pretože sa od náš očakáva naozaj veľa. A ešte kým žijeme s partnerom len tak " na divoko" bez svadby, tak sa možno občas cítime tak že nás môže časom vymeniť :(
Ďakujem za každý príspevok.
@wena uplne vystizne napisane!
@odvrhnuta v prvom rade - buď sama sebou a nie niekým... ži v prvom rade svoj vlastný život, ku ktorému by sa mal partner tak nejak prirodzene pridať, nie nasilu život svojho partnera... a odpovedz si na otázku - chcem sa celý zvyšok života pretvarovať, že ma baví horolezectvo, pečenie, lietanie, atď.? ľúbiš ho ešte vôbec? alebo je to len o tom, že ste spolu 6 rokov a teda škoda to hodiť za hlavu?
a presne ako radí @wena - obnov staré priateľstvá... nie preto, aby on žiarlil, aby si jemu "ukázala", ale pre seba, aby si mala ako vyplniť voľný čas, oddýchnuť si, pokecať, alebo sa len tak fláknuť, skrátka nie je normálne spraviť z jedného človeka stred vesmíru...
ale to, že tvoj priateľ doslova vyhľadáva nové priateľstvá, to by mi blikala kontrolka... jedna vec je udržovať tie staré vzťahy, sem tam sa človek samozrejme zoznámi aj s novými ľuďmi, ale vyslovene vyhľadávať? hmmm...
@odvrhnuta Jednoducho sa prestan snažiť! Vieš, niekde som čítala, že partnerský vzťah je ako lodka, na ktorej veslujú dvaja ľudia a občas sa stane, že zatiaľ čo jeden z nich usilovne vesluje, aby vzťah fungoval (v tvojom prípade si to ty) ten druhý sa len vezie. Riešením je prestať veslovať....bud sa ten druhý spamatá a začne niečo robiť, alebo bude koniec. Vyskúšaj. Držím palčeky. 😉
Najvačšia hlúpost, čo može človek vo vztahu spravit je vypudit zo svojho života svojich kamaratov a snažit sa byt nonstop s partnerom.. To nie je zdravé branie vztahu a k jedinému, čomu to smeruje je, že začneš partnerovi liezt na nervy .. Podľa mna každý normálny človek potrebuje istú "slobodu" v tom zmysle, že okrem času stráveného s partnerom si vyjde aj so svojimi priateľmi. Je to úplne normálne, udržovat kontakty aj s inými osobami ako partnerom. Keď toto nezmeníš, tak sa nemôžeš divit, prečo sa zrejme tvoj partner chová tak ako sa chová a ver mi, opustí ta.
@odvrhnuta
Prečo by sme to mali mat my zeny tazsie? 😉
Ja som to tak nikdy nezazivala... bud ma prijima priatel (hovorim o obdobi chodenia-vtedy je dolezite sa vediet rozhodovat) taku aka som, alebo ma cestu volnuuu 😉
Svojho manzela milujem, ale ziadny clovek nie je pre mna bohom, modlou... necitila by som sa stastna a spokojna v takom vztahu. Laska je v prvom rade o najhlbsom priatelstve medzi muzom a zenou. Bud to tam je alebo nie je, neda sa to hrat, pretvarovat sa...
@odvrhnuta robi ta takyto vztah stastnou?vsetko robis len preto, aby si sa zapacila svojmu partnerovi. naozaj to musis robit pre tvoj vlastny dobry pocit a potesenie, nielen pre neho. uplny suhlas s @janickacrazy . Prestan na chvilu veslovat, a nechaj tomu volny priebeh. Je mi jasne, ze ty svojho partnera milujes, snazis sa pre neho robit vsetko. Menej bolestive je to ukoncit teraz ako zotrvavat vo vztahu dalsie roky a stracat cas.
@mima4 ma pravdu. Nemame to len my zeny tazsie, na muzov je v dnesnej dobe tiez vyvijany velky tlak. Ocakava sa od nich byt dobrym otcom, priatelom, zarabat, byt uspesny....
@odvrhnuta no co ja viem, uz len to, ze vyhladava inu zensku spolocnost by mala byt pre Teba stopka. Aj ked, co si tym myslela? Ze ma sex s inymi? Ze s nimi flirtuje? Ze bali nove baby na nete, na ulici, v praci?
Je chvalyhodne, ze davas do vasho vztahu 110 %ˇ, ale co z toho, ak on nic. Najdi si niekoho, kto Tvoju lasku, nadsenie, a idealy o spolocnom zivote zdiela. Drzim prsty
no neviem, ja mam pocit, ze vas vtah nie je rovnocenny..on ta ma ako doplnok inych aktivit a ty takpovediac zijes iba pre neho..ja velmi neodporucam menit sa, aby si ta vsimol a aby si bola pre neho zaujimavejsia, lebo to nevydrzis dlho, predstierat, ze si niekto iny a iba ho tym zmaties.. podla mna to on s tebou nemysli velmi vazne a tvoje obavy su asi na mieste..
ak ma pocit ze musis robit aj po tolkych rokoch vsetky tieto veci,tak to je zly vztah.chudnut mas ak citis ty ze to potrebujes,malovat sa mas pre lepsi pocit zo seba,mas robit co bavi teba a v ramci moznosti sa prisposobovat.....ty sa vnucujes.uvedomujes si to?co ta viedlo k rozhodnutiu ze mas byt az takato aktivna?nejaky jeho impulz ci len tvoja osobna hlupost?
@odvrhnuta v decembrovej Emme je dobry clanok o vztahoch. Vyjadruje sa tam psycholog chlap a plne sa s jeho nazorom stotoznujem. Viem, je to platok o nicom, ale tento jediny clanok (okrem marihuanovych mamiciek 😀 ) stoji celkom za precitanie. Aspon co sa nazoru na svadbu tyka.
Uvediem Ti to sem:
ot. Preco si myslite, ze ak sa chlap nezenie do svadby do dvoch rokov randenia, mala by sa zena zacat obzerat po inom?
odpoved: "Ak ma zena 30 a chcela by rodinu, ohrozuje ju kazdy vztah, ktory trva viac ako dva roky a nesmeruje ku svadbe. A je to strateny cas. Vtedy je zamilovanost najsilnejsia, no potom sa uz parom do manzelstva nechce. A ak ho odmieta chlap, mala by to zena brat ako signal - naozaj to medzi nami ma zmysel? A ak nie, naco s nim zabijat cas? Aby jej v 35ke zacali blaznivo tikat biologicke hodiny?"
Tak sa zariad podla toho kolko casu si myslis, ze mas. Ak ho mas sto a viac rokov, potom v pohode. Vlacte sa neperspektivne spolu dalej. Niet sa kam ponahlat. 😉
@odvrhnuta urcite vyhladaj psychológa, vyzera to na syndrom vyhorenia. A skus sa porozpravat s partnerom, ako vidi veci on, co od vasho vztahu ocakava, co mu vas vztah dava, co pre neho znamenas. Rozhodne by si nemala dlho cakat. A co sa tyka toho, co vsetko nove si sa kvôli partnerovi naucila a co vsetko si urobila, porozmyslaj, co pre teba urobil on, co nove sa naucil, ci sa tiez tak "obetoval" ako ty. Lebo vztah je vzdy o davani a brani. Drzim palce!
@jabadaba presne tak, moj manžel chodil so svojou bývalou 4 roky a ona stále nevedela, že či si ho chce zobrať alebo nie, nakoniec ho začala podvázdať a tak sa rozišli.....kamoška chodila s frajerom 10 rokov a nakoniec sa rozišli, lebo on zistil, že ju už nemiluje....viete si asi predstaviť ako sa cítila, 30tka na krku a dieťa v nedohľadne....a takých príkladov je kopa....
@odvrhnuta casto krat ani 30 rocne manzelstva neviedli nikam,takze tvoju situaciu nevidim vobec ako beznadejny pripad.Mam jednu kamaratku,ktora 6 rokov chodila s chlapom a rozisli sa.Teraz je znova vo vztahu ,ktory uz trva viac ako 7 rokov...taha jej na 33 a jedine co maju spolocne je pozicka na dom,ale ani zasnuby,svadbu ,deti jej partner riesit nechce...on vraj ma este cas.Ona by velmi chcela aspon to 1 dieta ale bud si pocka na partnera kedy zacne mat nutkanie stat sa otcom,alebo zahodi znova 7 rokov zivota ako 33 rocna a zacne vsetko od zaciatku.Viacero zien chodi v rovnakych topankach ako ty.
@odvrhnuta Treba "sadnut na dalsi vlak"....tento je uz na konecnej.......... TIez som mala 6-rocny vztah a kedze lady sa nehybali, tak som si presadla......
6 rokov ste spolu, co by vas vztah mal naberat grady, tak vy naopak stagnujete.....Ty sa snazis byt niekto, kto nie si len koli nemu. On sa nesnazi vobec.....
Mala by si rozburit hladinu a uplne s kludom mu povedat, ze asi by bolo dobre, keby ste isli nacas od seba.... Uvidis, co povie a ako sa zachova.............Pridi povedat, co sa stalo a potom Ti poradim, co dalej.....
@farmacka Suhlasim s tym nevyrovnanym vztahom....zaujimalo by ma preco sa to tu tak neuveritelne opakuje, ze MUZ je v pohode a ma zenu ako "doplnok" v zivote a ZENY akonahle maju deti, tak sa "zakuklia", odrezu sa od normalneho spolocenskeho zivota, zacnu byt v "mamickovskom tranze" a oci, ako kone- vidia iba dieta a manzela.....nic na svete ich nezaujima, nic nepotrebuju, nic im nechyba, vsetko maju doma za 4-mi stenami.....aky smutny zivot 😒 😖
@odvrhnuta tlak, ktorý pociťuješ, si si vytvorila sama....
ty si sa rozhodla "obetovať" všetko kvôli mužovi... prerušila si kontakty s priateľmi, drasticky chudneš, vyváraš, vypekáš, snažíš sa byť za každú cenu tá NAJ, tá sexi... netvrdím, že to je zle (až na to drastické chudnutie, ktoré Ty sama spomínaš), ale tieto skutky musia vychádzať z tvojho presvedčenia, nie ako násilný spôsob udržať si stoj čo stoj vzťah....
ak o Teba chlap nestojí, ver tomu, že nič z týchto spomínaných aktivít mu nezabráni v tom, aby ťa opustil.... taktiež je absolútne nepodstatné, že ťa bude jeho rodina zbožňovať - ak o on Teba nebude stáť....
trošku sa uvoľni, buď sama sebou, ak o Teba partner stratí záujem, tak bude len dobre... alebo dokedy máš v pláne sa takto podriaďovať ??? celý život hrať divadielko a žiť v obavách a pod tlakom, či ťa náhodou neopustí?
v prvom rade musí byť vzťah vyrovnaný a partneri sa musia rešpektovať a prijať aj s nedostatkami...
čo sa týka toho "prešľapovania na mieste" - ako reaguje partner na otázky svadby perspektívne do budúcna? ak z jeho odpovedí necítiš žiadnu nádej, tak nečakaj, kým ťa opustí, ale sama si zariaď život po svojom....
môj manžel spočiatku tiež vravel, že na deti ešte nie je pripravený, ale určite ich chcel raz mať....detto so svadbou - síce sme neponáhľali (napokon sme sa brali až po narodení dcérky), vedeli sme obaja, že je len otázka času, kedy do toho vhupneme
mali sme dlhoročný vzťah "na divoko" ako to nazývaš, no ani raz som nepocítila žiaden tlak, či obavy, že by ma partner vymenil za inú..... tým chcem povedať, že to nie je o tom "magickom" prsteni, či "papieri"... je to predovšetkým o láske, porozumení, dôvere a rešpekte.... nie o podriaďovaní sa jeden druhému
udržiavať vzťah bez perspektívy nemá absolútne žiadny zmysel
@digysa no to je tym, ze starostlivost o dieta je hlavne na zene, opusta pracu, cele dni sa jej tocia iba okolo deti.. ja som bola na materských spokojna, mne az tak ten vonkajsi svet nechybal, lebo tiez som sa velmi od deti nedostala.. ale nasla som si konicky, co ma bavili a uzivala som si urcite volno, kazda po materskej vie, asi co mam na mysli..chodit do prace je jedno, byt na MD daco celkom ine.. inak nemyslim si, ze MD je dôvodom rozpadu vztahu.. je to len stresujuce obdobie, kedy sa prejavia charaktery..takze spravny muz to primerane zvladne a sikovna zena tiez.. len tam, kde boli aj predtym problemy, tak sa to zostri a treba to riesit..
@odvrhnuta Ahoj moja, myslím, že z tých rád musíš mať ešte väčší zmätok. Určite to nikto nemyslí zle, ale výčitky nie sú namieste. To ti aj tak nepomôže, len to podlomí tvoje, aj tak naštrbené, sebavedomie. Je ťažké rozhodnúť sa, urob to, či ono, opusti ho, bojuj , netlač na ňho.
Ja mám skúsenosť s 10 ročným vzťahom, na ktorom som bola závislá. MIloval ma, ale dusil, čakala som, že mi občas prejaví náklonnosť ako za starých čias, keď sa pekne upravím, že mi zloží kompliment, že mi povie to, čo počúvame v romantických filmoch, že som jediná a pre ňho najlepšia a najkrašia.Tiež občas zašiel von s kamarátmi, ale mne zakázal sa ísť s babami vyblázniť. Mali sme krízu a chceli sme to riešiť. On nevedel ako a ja som mala v hlave čoraz väčší chaos. Vyhľadala som psychologičku, lebo som začala mať depresie z toho, že sa necítim byť šťastná. Poviem ti, že prešlo už 6 rokov, s tým chrapúňom už nežijem a to práve vďaka tomu, že terapie mi pomohli pochopiť , čo sa vlastne deje-vo vzťahu, ale hlavne v mojej hlave. Nemala som dostatočné sebavedomie a preto som bola na ňom závislá, zistila som, že to ako sa správa, je obyčajné psychické týranie a čím viac terapií som mala, tým viac som chcela od neho odísť. Jediné, čo ľutujem, že sa to všetko neudialo skôr. Nechcem tým naznačiť, že máš dospieť k takému záveru, ale , minimálne ti to pomôže pochopiť situáciu, veci správne pomenovať a možno si vážiť viac aj semu seba. Odhodlaj sa a choď.
Ešte sa vyjadrím k tomu jeho flákaniu. Podľa mňa je normálne, keď má každý z vás spoločných priateľov a spoločné záujmy, ale taktiež takých priateľov, s ktorými trávite čas oddelene. Lenže je rozdiel, keď má tvoj priateľ kamoša, s ktorým ide napr. na hokej a potom na pivo, alebo ide s "kamoškou", ktorú ani nepoznáš, na kávičku. Zaujímalo by ma, ako by reagoval, keby si mu povedala: "Drahý, dnes večer idem S Ferom na vínko a možno si skočíme na disku, tak neviem, kedy prídem." Toto nie je na mieste. Príležitosť robí zlodeja, v tomto prípade pokušenie.
Nestrácaj čas hľadaním odpovede tu, radšej si vyhľadaj kontakt na dobrú psychologičku a uvidíš ako dobre ti padne sa vyrozprávať niekomu nestrannému, kto ťa počúva a možno sa aj vypllakať,( ja som sa stále ne terapii poriadne vyplakala) a padlo to skvele.
Držkaj sa a uvidíš, že sa to vyrieši.
Ja by som sa s nim rozisla, ak ta ma rad tak ho to urcite preberie a zabojuje o teba. Ak nie kasli na neho a zacni zit bez stresu a uvidis niekto novy pride skor ako sa nazdas.....
Ahojte,
ďakujem za všetky Vaše postrehy. Ešte Vám ujasním ako je to s tými jeho kamarátkami, aby to nevyzeralo, že som fakt nejaká stíhačka a zamykám ho doma a nikam nepúšťam. To že má nejaké tie záľuby, šport, turistiku, alebo ide s kamošom na hokej a pivo chápem(ale všetko s mierou a nič by sa nemalo preháňať podľa mňa). Ak ide s nejakou spolužiačkou, kolegyňou, rodinnou známou, alebo s kamoškou ktorú pozná 20 rokov niekam raz za čas tiež pochopím.
Ale kamarátka ako kamarátka. Iné je keď je to nejaká taká čo sa objavila len teraz nedávno, on o nej poriadne nič nevie a ona okolo neho krúži ako sup a striehne, kedy sa len trošičku pohádame aby ho ona mohla vypočuť, utešiť atď. Prípadne to potom ešte zahrať na to, že má úplne rovnaké záujmy ako on a že sú úplne rovnakí, ako dve spriaznené duše. A ešte tej babe ťahá na 35 a chce sa rýchlo vydať, lebo všetky kamošky sú už vydaté a na ňu už tiež tlačia, tak to skúša na každú stranu, ktorý hlupáčik sa chytí. No povedzte nie je to nejako podozrivé? Ako sa mám potom cítiť keď príde domov z práce a večer ktorý by sme mohli nejako príjemne stráviť spolu on radšej venuje jej a vypisujú si spolu poriadne dlho...Lebo ona je tá chápavá, tá ktorá ho obdivuje, vychvaľuje, vypočuje, tá dokonalá... On nechápe, že tá ženská to robí len pre to aby ho dostala a po 6 rokoch vzťahu by sa správala oveľa horšie ako ja.
A nejde len o ňu, ale on si už za každú cenu hľadá úplne nové kamarátky, prihovára sa cudzím ženám, je na nich milý alebo s nimi len tak zavtipkuje, dáva im na seba kontakt aby si ho pridali na sociálnu sieť, ...tak toto mi už vyslovene prekáža. Niektoré z týchto vecí robí dokonca priamo predo mnou. Alebo keď sme v spoločnosti jeho kamošiek, tak ich predo mnou vychvaľuje, napríklad že "jeeej ty vieš tak super piecť? a ty mi prečo nikdy nič neupečieš? nauč to aj tú moju, lebo ona také nevie!..." Alebo im hovorí "wauuu ty si aká kočka, ako super vyzeráš v tých šatách a ako si schudla...." Tak jasné že potom idem aj dušu vypľuť len aby zo mňa bola DOKONALÁ žena a bola som lepšia ako nejaká tá jeho Zuzka, Majka, Janka, Miška a tak. Ale možno také veci hovoria všetci chlapi a ani si neuvedomujú, že tým môžu niekedy ublížiť a možno to beriem len ja príliš osobne a mala by som sa proste naučiť jeho slová hneď vypustiť z hlavy a netrápiť sa takými hlúposťami. Len ja za všetkým hľadám nejaké tajné signály, nejaké náznaky, a až príliš všetko analzyujem...
A samozrejme som mu povedala, že mi vadí keď sa prehnane tlačí do priazne cudzích žien, ale on mi to stále len ofrfle, že všetci muži to tak robia, že sú proste ješitní...a že mu musím veriť, že on by ma nikdy nepodviedol. A tomu naozaj verím. Ide len o ten zlý pocit, že niekedy venuje viac pozornosti, času a komplimentov cudzím ženám ako mne. To má trápi najviac, že na mňa nie je taký milý a pozorný ako na cudzie. A myslím, že moju bolesť asi už aj vidí a v poslednom období sa začal správať trošku pozornejšie tak uvidíme. Dúfam, že to nie je len dočasné a že to už bude len a len lepšie.
Ale určite budem rozmýšľať nad nejakým psychológom, ktorý ma vypočuje, aby som to potom nemusela riešiť takto na fórach a obťažovať tým všetkých 🙂
Ďakujem ešte raz a prajem veľa šťastia vo všetkom a pekný deň.
@odvrhnuta ahoj,
reagujem len na tvoj prvy prispevok...
urcite su v dlhorocnom vztahu obdobia kedy muz a zena prezivaju akusi krizu, kedy ich nici stereotyp a podobne... obycajne prave v obdobi ktore ty spominas nastava ten zlom vo vztahu - cize ziaden 7my nestastny ale obycajne 5-6ty rok - vtedy citi jeden z partnerov tuzbu posunut vztah niekam dalej a pokial ju neciti aj ten druhy tak moze nastat situacia aku popisujes - jeho vyhladavanie zien a uniky mozu suvisiet prave s tym ze aj on sa citi pod tlakom kvoli tvojmu spravaniu...
co vzdy pomaha je komunikacia - dlhy vazny rozhovor... zistit ci su vase zivotne ciele podobne, ci mate rovnake predstavy o dalsom smerovani ( ak ty chces dieta a on nie tak to moze byt vazna prekazka etc.... ) - vela ti napovie ako ta vnima - treba postavit priamo otazku - co k tebe citi, pacis sa mu ( trosku to musis aj ty vnimat napriekt tomu ze ti to nehovori - ked idete spolu von, drzi ta za ruku? otvori ti dvere? pomoze z kabata? usmieva sa na teba ocami, chce mat s tebou sex? ako sa o tebe vyjadruje pred druhymi? etc. )
ja som vo vztahu 13 rokov momentalne, mame 2 deti... a mame tiez uz krizu za sebou - podobne obdobie ako si ty spominala😉 obaja sme ale zamakali lebo sme spolu byt chceli ... myslim ze mame krasny vztah kde ja sa citim milovana, obdivovana a jedinecna... a verim ze moj muz tiez😉 rozpravaj sa s nim a hladaj spolocnu cestu...
ak zistite ze ste niekde uplne inde, potom sa pokus odstrihnut co najskor, aj ked to musi byt nenormalne tazke☹
@odvrhnuta ak si na 100 % rozhodnuta ist k psychologovi, chod aj s partnerom. Cez urad prace je to zdarma. Uvidis, pomozu vam to vyriesit. A mozno budes veeeeeeeeeeeeeelmi prekvapena, co budes od partnera pocut. Lebo to, co bezne hovoria manzelkam / partnerkam ako vysvetlenie svojho cinu je casto uplne ine ako to, co povedia na sedeni.
Drzim prsty.
PS. Nedaj si od nikoho nabulikat do hlavy, co je ok a co nie je vo vasom vztahu. Vztah je o tolerancii aj o kompromisoch. A jemu mozes povedat, ze butlave vrby sa na 99 % premenia na milenky...ze ci si je toho vedomy 😒 .
Takýmto správaním ho od seba len odoženieš.
To, že je človek vo vzťahu neznamená, že bez partnera nikam nechodí a dá všetkým kamošom košom. To je nezdravé správanie.
Obnov staré priateľstvá, obvolaj kamarátov, choď s nimi aj ty niekam sama bez partnera, nájdi si vlastné hobby, ktoré ťa budú baviť.
Človek potrebuje priateľstvá rovnako ako potrebuje partnera. Keď sa jeden zo vzťahu naviaže len a len na partnera, je to na tú osobu strašný tlak, je to závislosť a nie je to dlhodobo udržateľné.
Osobne si myslím, že tvoj partner nerobí nič zlé, tiež mám dlhodobý 7-ročný vzťah a je pre nás oboch normálne, že máme aj spoločných kamarátov, ale aj čisto svoj okruh priateľov s ktorými trávime čas osobitne. Ja sa stretávam tiež aj s inými mužmi, s kamarátmi a neviem si predstaviť, že by mi to partner vyčítal. Myslím, že je to pre vzťah zdravšie ako robiť všetko spolu.
Myslím, že tvoja motivácia k svadbe je v prvom rade strach, že ťa opustí a že ostaneš sama. Vymeniť ťa však môže aj teraz, aj po svadbe, svadba ti nič nezaručí.
Ja si nemyslím, že ženy to majú ťažšie a že sa musia viac snažiť. Skôr si myslím, že ženy majú veľmi často tendenciu zabúdať na seba, zabudnúť na svoje koníčky a podriaďovať sa partnerovi a potom sa čudujú prečo ich nechal.
A ver mi, že toto mužov odháňa.
A áno, myslím, že by ti pomohol rozhovor so psychológom, minimálne by si mala popracovať na svojom sebavedomí a na tom aký máš o sebe sebaobraz.