Cítim sa ponížená manželom: Čo robiť ďalej?

S muzom sme spolu 11 rokov, mame male deti, ide mi o to, ze v nasom vztahu sa necitim konfortne. Muz mi neprejavuje lasku, city ziadne mile gesta, zabuda na sviatky len vedla seba zijeme. Ziadna romantika. Hadat sa nezvykneme. Otec je dobry.Okrem toho vsetko v poriadku. Raz som mu nasla konverzaciu ako pise kamaratom ze videl v meste zenu z ktorej bol hotovy a predstavoval si ako by do nej strcil svoj vtak. Ako taketo veci im uz viac x pisal. Ked som ho konfrontovala vravel ze to su len chlapske keci.Citim sa ponizena, pritom ja som pekna zena, nudzu o chlapov nemam, prave naopak vela krat sa mi uz stalo ze ma len tak muzi zastavili na ulici ze ci ma mozu niekam pozvat. Mam dobru pracu kde dobre zarobim. To len na margo toho, aby ste si nemysleli ze sa o seba nestaram a som od neho zavisla. Sebavedomia mam dost. Vadi mi, ze si zenu ako ja nevazi. Podviest ma nepodviedol za tie roky. Neviem co dalej, nechcem aby si deti prechadzali rozvodom. Niekedy su lepsie dni, ale akonahle som si toto precitala neviem ci sa viem cez to preniest. Chodi mi hlavou, ze ci moje napisat toto clovek co ma miluje.