Cítim vinu za odchod od otca narcistu
Ahojte, vopred sa ospravedlňujem, ak to bude príliš dlhé a ďakujem každému, kto to dočíta až do konca. Potrebujem sa asi len niekomu zdôveriť, pretože nemám v okolí nikoho komu by som to mohla povedať osobne- hovoriť to kamarátom alebo priateľovi celé ako to je, mi nie je príjemné. Keď to poviem mame, mám pocit, že spochybňuje moje emócie a môj postoj. K tomu sa ale dostanem, teraz k veci- mám 22 rokov, chodím na VŠ mimo mesta kde bývam. Môj otec je alkoholik a mám podozrenie, že trpí aj narcistickou poruchou osobnosti. V minulosti, keď sme boli deti to bolo ešte horšie než teraz. Často krát sa stalo, že opitý zbil mamu, samozrejme na dennom poriadku bolo z jeho strany (aj voči mame aj nám s bratom) ponižovanie, sarkazmus, spochybňovanie našich názorov. Neštítil sa vynadať malému dieťaťu-mne alebo bratovi (fakt hrubé nadávky), keď sme spravili niečo, čo sa mu nepáčilo. Vyžaduje si, aby jeho názory boli rešpektované, podporované a nedajbože s ním niekto nesúhlasí- reaguje výbušne, agresívne. Proste veľa charakteristík, ktoré opisujú vyššie spomenutú poruchu, naňho sedia. Celé toto správanie v detstve viedlo k tomu, že doma už roky chodím po špičkách, snažím sa mu vyhýbať, je mi maximálne nekomfortné s ním komunikovať- samozrejme on si to všimol, toto vyhýbanie (aj z mojej aj bratovej strany) a nadáva nám aj za to, že okolo neho chodíme ako duchovia atď. Asi si neuvedomuje, že si za to môže sám. Ale aby som to uviedla na správnu mieru- väčšinu času sa zdá byť v pohode, avšak v pozadí stále cítiť ten narcizmus a to, že kedykoľvek môže vybuchnúť. To, že ohovára každého okolo, nikomu nedopraje a každého vidí tak, že mu chce ublížiť nemusím asi ani spomínať. Myslím, že nemá žiadnu empatiu, teda minimálne tú emocionálnu nie. A čo je najhoršie, už dlhé roky je nezamestnaný, neprispieva ani cent, ani do domácnosti ani na moju VŠ- proste len vyciciava mamu. Neviem, či si tým kompenzuje to, že keď sme boli malí pracoval len on, pretože zarábal dosť, a teraz chce aby mu to bolo ,,vrátené‘‘, fakt neviem. On to zhadzuje na zdravotné problémy, ktoré by sa však dali vyriešiť keby chce- lenže nechce. A pýtate sa čo mama? Nechápem, naozaj nechápem. Samozrejme, že s celým jeho správaním nesúhlasí, pred pár rokmi trpela kvôli nemu depresiami , z ktorých sa našťastie dostala. No aj tak na nej vidím, že nemá žiadne sebavedomie, sebahodnotu a žiadnu odvahu veci zmeniť. Keď som vyššie spomenula, že ,,spochybňuje moje emócie‘‘- berie to, že ,,veď ľudia sú aj horšie na tom‘‘, ,,veci treba občas aj pretrpieť‘‘ a podobne. A strašne na nás, jej deťoch lipne. A tu sa dostávam k môjmu problému.
Už roky rokúce som snívala o tom, ako odídem na VŠ a oca už neuvidím- realita je taká, že som chodievala domov na víkendy, mama mi samozrejme musela nejaké peniaze prispievať lebo hoci som mala vždy brigádu, proste by som to celé sama nedala. Už ma to ale naozaj prestáva baviť, mama spláca otcove dlhy, ten nás všetkých len psychicky týra, úplne cítim, že keď som dlhšie preč z domu aj moje sebavedomie je vyššie a hneď ,,voľnejšie dýcham.‘‘ Preto mám teraz už trochu jasnejší plán- idem pokračovať na mgr stupni (nakoľko teraz končím bakalára) v inom meste, ešte ďalej než doteraz (300km), v lete plánujem ísť pracovať do zahraničia, a od septembra si chcem hneď nájsť popri VŠ brigádu a odísť úplne z domu- raz za mesiac sa vrátiť ,,domov‘‘ ale nie tam, kde je on, ale k babke (býva v rovnakej dedine). Tým pádom by som bola s rodinou, ale nie s ním (on tam nechodieva).
ALE! Mám tu jeden problém a to ten, že ako som spomínala, mama na nás lipne, nechce aby som odišla z domu, a strašne ma hnevá, že sa nevie na celú situáciu pozrieť inak a núti ma zostávať na tak strašnom mieste. Druhé ,,ale''- otec má aj svetlé chvíľky- oslovuje ma pekne, navarí atď. Preto cítim z mojej strany akýsi ,,nevďak‘‘ ale toto už chápem, že môže byť moja narušená ,,zmanipulovaná‘‘ psychika.
Veľmi sa bojím, že to finančne nezvládnem ale vidím to ako jediné východisko- osamostatniť sa, začať žiť svoj život. Či chcem od vás radu? Asi ani nie. Možno by som si len rada prečítala príbeh niekoho, kto bol v podobnej situácii a zvládol to. A možno potrebujem akési utvrdenie v tom, že som sa rozhodla správne, že chcem prerušiť kontakt s otcom a odísť nastálo preč....Pretože z maminej strany cítim voči sebe akýsi pocit zrady, že ju tu ,,nechám samú''. Ale na druhej strane, čo s tým, keď ona nechce (alebo sa bojí) problém riešiť? Už roky...
Ešte som zabudla napísať, že keď sme boli malí tak otec sa možno snažil byť dobrým otcom, kupoval nám hračky, poprerábal detské izby atď vlastne sme mali všetko... (čo nám samozrejme bolo aj potom vyčítané). Preto ho asi moja hlava vníma tak dvojsečne- nie len ako toho zlého, ale že tam je aj niečo dobré. A preto asi aj spochybňujem moje rozhodnutie odísť. Asi to už je na psychológa...
No veru je …
Jedna vec je byt vďačná druha vec mat vlastný život
Mama v tej sracke nechce ostať sama a tak brzdi aj vás
To je už vzťah násilník-obeť. Typický pre štokholmský syndróm. Je cítiť, že si citlivá duša a máš tendenciu si vytvárať pocity viny. Odporúčam navštíviť psychológa, pretože si nesieš ťažké traumy a nedostaneš sa z nich sama. Aj keď budeš ďaleko a budeš sa snažiť byť šťastná, pocity viny Ťa neopustia (žiaľ, tak funguje mozog poznačený niekoľkoročným psychickým týraním a traumami), budú Ťa budiť nočné mory, v ktorých budeš vidieť otca a podobne. To sa bude stupňovať aj keď odídeš preč, takže choď preč, ale zároveň vyhľadaj dobrú pomoc.
Pozeráš sa na to velmi spravne.
Mas uplny narok zit si svoj zivot. Mas pravo byt stastna a oslobodit sa od ludi ktory ti nie su podporou ale zatazou. Od otca urcite a od mamy tiez. Ona si vybrala svoju cestu a je mi jej luto ze ostava v tom manipulativnom chorom vztahu. Ale od teba nikto nemoze ziadat aby si robila to iste,ked sa v tom necitis dobre a velmi ti to ublizuje. Mama nemoze ocakavt ze ona podlahla,nema silu zit inak a to este vyzadovat aj od svojho dietata. Jej zaujmom by malo byt aby si bola stastna a konecne sa oslobodila. Aby si jecitila vinu z tvojej strany voci nej ,odporucam poctivy rozhovor s nou. Vysvetli jej ze takto zit nechces a ked ani ona nie,mozye to skusit riesit a stratavat sa mimo. Ak v tom chce ostat,je to jej vyber ale ty toho sucastou nebudes. Ak toto neprijme, nie je uz tvoja vina stále citit nejaku povinnost...... Nedus to v sebe,ulavi sa to az ked to vdetko pomenujes,v klude s laskou a potom sa odstrihnes od niecoho čo nie je tvojou sucastou,co ti len roky ublizovalo.
A ak by mama mala byt k sebe uprimna - to ona je osoba ktora ta mala chranit ako dieta. A nie este aj v dospelosti os teba cakat ze ju budes zachranovat v nefunkcom skodlivom vztahu a v nešťastnom zivote.
Velmi ti drzim palce.
Je vela mladych dospelych ktory prezili v rodine vela zleho,ziadnu podporu a lasku ale ver ze ked sa s tym skusis poctivo k sebe vysporiadať a budes velmi dbať na vyber správneho podporujuceho partnera mozes zit štastny zivot ❤️
A ak mas priestor ,velmi odporucam skúsiť to poriesit s odborníkom.
Pozeráš sa na to velmi spravne.
Mas uplny narok zit si svoj zivot. Mas pravo byt stastna a oslobodit sa od ludi ktory ti nie su podporou ale zatazou. Od otca urcite a od mamy tiez. Ona si vybrala svoju cestu a je mi jej luto ze ostava v tom manipulativnom chorom vztahu. Ale od teba nikto nemoze ziadat aby si robila to iste,ked sa v tom necitis dobre a velmi ti to ublizuje. Mama nemoze ocakavt ze ona podlahla,nema silu zit inak a to este vyzadovat aj od svojho dietata. Jej zaujmom by malo byt aby si bola stastna a konecne sa oslobodila. Aby si jecitila vinu z tvojej strany voci nej ,odporucam poctivy rozhovor s nou. Vysvetli jej ze takto zit nechces a ked ani ona nie,mozye to skusit riesit a stratavat sa mimo. Ak v tom chce ostat,je to jej vyber ale ty toho sucastou nebudes. Ak toto neprijme, nie je uz tvoja vina stále citit nejaku povinnost...... Nedus to v sebe,ulavi sa to az ked to vdetko pomenujes,v klude s laskou a potom sa odstrihnes od niecoho čo nie je tvojou sucastou,co ti len roky ublizovalo.
A ak by mama mala byt k sebe uprimna - to ona je osoba ktora ta mala chranit ako dieta. A nie este aj v dospelosti os teba cakat ze ju budes zachranovat v nefunkcom skodlivom vztahu a v nešťastnom zivote.
Velmi ti drzim palce.
Je vela mladych dospelych ktory prezili v rodine vela zleho,ziadnu podporu a lasku ale ver ze ked sa s tym skusis poctivo k sebe vysporiadať a budes velmi dbať na vyber správneho podporujuceho partnera mozes zit štastny zivot ❤️
A ak mas priestor ,velmi odporucam skúsiť to poriesit s odborníkom.
Pri takomto nastavení rodiny sa ti nečudujem, že sa chce vzdialiť. A ja ti v tom posielam podporu.
Máme to viac x vysvetli, vyslov aj pochopenie aj ho žiadaj pre seba. Ona by potrebovala psychologickú pomoc, myslím že trpí niečim ako štokholmsky syndróm, závislosť na područíe od muža.
Si dávno dospelá, mama ťa už nútiť nemôže, aj by sama mala pochopiť, že ty jej nemôžeš robiť barle v manželstve. Potrebuješ sa osamostatniť, ísť svoju cestu, skôr či neskôr to čaká každého mladého človeka.
Ak nechceš , nemusíš tam zostávať, a ani ti to pre tvoje dobro neodporúčam, lebo by si sa zlomila aj ty. Takže skús psychologickú pomoc aj pre seba, aby ti to pomohlo utriedit myšlienky.
Je možnosť že si zarobiš na svoje potreby života, môžeš zistiť študentskú pôžičku, alebo aj podať návrh na výživné od rodičov. Aj podľa zákona máš právo, len je to také....
To že otec nemá príjem, je jeho vec, súd by mu mal aj tak nariadiť platenie. Mohol by apelovať, že veď ti dajú strechu nad hlavou, ale keď použiješ argumenty o agresii, psychickom týraní( lebo to je), prípadne ti pomôže aj brat (?), tak je vysoko pravdepodobné, hraničiace s istotou, že ti priklepne zo 200€.
@renatik91 @efka77 úplne súhlasím
chod osamostatni sa, preži 5 rokov osve a ked ziskaš odstup, možeš s nim komunikovat, bez toho, žeby ta to ovplyvnovalo
Mama nemoze po to chciet, aby si ju nasledovala v jej rozhodnuti ako poslusna ovecka. Uz si dospela, a mozez v klude robit rozhodnutia, podla vlastneho uvazenia. Drzim ti silno silno palce. Si skvela a silna osoba, ze si sa takto rozhodla.
Ak mama nechce zmeniť svoj život je to jej vec. Ale ty si nezničí svoj. Si už dospelá, odid študovať čo najďalej nech máš pokoj. Mamu chod občas navstivit, ale ak sa ho ona nie je schopná zbaviť, zbav sa ho aspoň ty.
Nedávno tu bola taká diskusia. Kde žena ostáva pri podobnom mužovi lebo môže to byť aj horšie a deti majú mať otca a raz jej za jej obetu budú vďačné.
Mala by si žena čo založila tu tému (islo o jej kamaratku) toto čo si napísala prečítať, vytlačiť a dat tej kamoške 5xprečítať, aby pochopila, čo budú jej deti raz riešiť.
Akurát tam otec deťom nenadaval.
Ponukni mame možnosť navštíviť ta u babky. A ona nech sa rozhodne. A pamätaj Ty nie si zodpovedná za jej rozhodnutia, iba ona.
Odišla by som. Udržiavať kontakt môžeš cez videohovory, obycajny telefón a ona môže prísť za tebou kedykoľvek k babke a keď sa dohodnete aj do toho nového mesta.
Autorka, ja len tolko, ty mu nemas byt vdacna za to, ze sa o vas staral, prerabal detske izby a kupoval hracky. Bola to jeho rodicovska povinnost, robil to preto, ze sa rozhodol spĺodit deti, a to prinasa iste povinnosti, nie preto aby ste mu za to boli nadosmrti vdacni. Nespravil nic viac ako sa od neho, ako otca vyzadovalo. Takze za toto si nerob ziadne vycitky.
Ja som opustila muza, co ma narcisticke crty. Bolo mi vytknute, ze keby nevymyslam, tak sme mohli spolu zit. Doteraz nechape, ze zivot s nim nie je mozny a ze som nepoziadala o rozvod kvoli jeho nevere, ale kvoli jeho povahe. Vsetka vina za rozpad manzelstva je na mne, ze sa s detmi velmi nestyka - moja vina, ze mame majetky na sude - moja vina. Neustale ma zosmiesnoval, zhadzoval a jeho spravanie bolo arogantne. Nelutujem ani minutu, ze som od neho odisla aj ked vidim aj to dobre, co sme spolu zazili. Deti mal rad, venoval sa im, no zivot s takym clovekom kazdeho unavi. Aj deti, ktore su skoro dospele, uz od neho bocia, pricom ja sa do ich vztahu nemontujem.
Je na to aj presný výraz, myslím že sa to volá "prerušované upevňovanie" , čo znamená že narcis nie je 100 percent času narcistický, t. j arogantný, nadradený, zlý, škodiaci a pod.,ale má chvíle kedy je milý, nápomocný, štedrý a pod. a práve toto vytvára v obeti dojem, že je nevďačná, pretože spravidla po narcistickom útoku prichádza táto fáza upevňovanie, ale obeť to nevie identifikovať ako súčasť narcistickej hry. Obeť to vníma ako nedostatok vďaky, " veď občas je taký milý" , to ja som tá, zlá keď je vyprovokujem. No a to je súčasťou cyklu zneužívania, bez tohto cyklu by obete narcizmu skončili vzťah omnoho skôr. Ale práve to prerušované upevňovanie spôsobuje cykly a práve to čakanie na " dobrú fázu" narcisti spochybňuje oprávnené pocity obete. Práve cykly zneužívania sú znakom narcistickeho vzťahu. Pokiaľ obeť konečne dôjde do štádia a zistí, že je v hre a nie vo vzťahu, tak vzťah končí. Má dosť tejto hry.
Nedávno tu bola taká diskusia. Kde žena ostáva pri podobnom mužovi lebo môže to byť aj horšie a deti majú mať otca a raz jej za jej obetu budú vďačné.
Mala by si žena čo založila tu tému (islo o jej kamaratku) toto čo si napísala prečítať, vytlačiť a dat tej kamoške 5xprečítať, aby pochopila, čo budú jej deti raz riešiť.
Akurát tam otec deťom nenadaval.
Ponukni mame možnosť navštíviť ta u babky. A ona nech sa rozhodne. A pamätaj Ty nie si zodpovedná za jej rozhodnutia, iba ona.
Odišla by som. Udržiavať kontakt môžeš cez videohovory, obycajny telefón a ona môže prísť za tebou kedykoľvek k babke a keď sa dohodnete aj do toho nového mesta.
@janage absolutne suhlasim, ze autorka nie je zodpovedna za rozhodnutia svojej mamy ani za to akym sposobom sa mama rozhodne pokracovat v svojom zivote. A tiez suhlasim s tym,ze deti ziju casto v nefunkcnych vztahoch svojich rodicov , matka tam berie trpitelstvo ako cnost a potom za to tie deti este maju byt vdacne. Nemaju,je zodpovednostou tej mamy ze ich nema nechat ako deti sa trapit. A uz vobec nie,ked dospeju aby v tom este dobrovolne a pod pocitom vdaky pokracovali. Je to chore nazeranie na vztah dietata a rodica
odid. mozes mame ponuknut pomoc vystupit z toho vztahu., ale nic viac. a nenechaj sa vmanipulovat do toho, ze mu mas byt vdacna....
Mama tiež nie je ok.
To že ona ai zničila život je jej rozhodnutie, ok
Ale mala by vás práveže podporovať v tom aby ste sa čo najskôr osamostatnili a boli s otcom alkoholikom v čo najmenšom kontakte