Cítim zlosť na rodičov

@sidicek ale vychadzas z predpokladu, ze ti mladi ludia vedeli ze na to maju, ale nesli tam, a vyhovaraju sa na rodicov, inak by sa tam predrali.

vtip je v tom, ze rodicia sposobia ze to nevies, myslis si ze si neschopny a hlupy, lebo to od mala pocuvas. Autorita rodica je to comu doverujes.... a casto sa to prekona ovela neskor, nez vo veku kde sa rozhoduje pre strednu ci vysoku skolu.

@sidicek je super, ze ty si presne vedela v strnastich cim chces byt, tvrdo si si za tym isla a teraz zbieras plody svojej a jedine svojej namahavej prace. Predpokladam bez akejkolvek podpory rodicov, financnej, moralnej ci spolocenskej, uplna sirota. Potom su pomylene vsetky projekty co pomahaju detom zo znevyhodnenych pomerov. Zavolaj im nech ich zrusia.

moja mama sa naučila si zahryznut do jazyka. proste je ticho, hoci vidim, ze ju jazyk svrbi. tiez mavala komentare ,ktore cloveka znechutili, ale proste sa naucila. ovsem nie je casto s nami, ani s vnucatami, lebo byvame daleko, tak si cas s nimi vazi.

@babulkomale naši sa mi do výberu školy , či už strednej alebo vysokej nikdy nestarali.ani ma nejako specialne nepodporovali, ale ved mame známkováci systém a hádam viem sama v 14r. posúdiť ci sa učím ľahko a rada, alebo nad tým musím sedieť a často výkladu nechápem. Marginalne skupiny sú úplne iný prípad, tu predsa ide o normálne rodiny kde vzdelanie nie je považované za nejakú stigmu a zbytočnosť.

Moja mama je úplne rovnako negatívne naladená a časom som si rozmyslela čo jej poviem a čo nie. Musíš sa s tým len zmieriť a naučiť žiť. Mama sa už určite nezmení. Ber to ako fakt 😏

nečítala som diskusiu, ale ja by som sa jej priamo spýtala, najlepšie v prítomnosti aj tvojho muža - mami, môžeš mi povedať, z akého dôvodu vidíš vo všetkom, čo urobím chyby? Prečo ma nikdy za nič nepochváliš? Prečo si myslíš, že len tvoj názor je najlepší? Ty si tým niečo kompenzuješ? Napadlo ťa, ako sa asi ja cítim? Že by bolo pre mňa úplne naj, keby ma pochválila mama? Vieš, že tým staviaš medzi nás múr a ja už ani nemám chuť sa s tebou stretávať, lebo z každého stretnutia s tebou odchádzam s nepríjemným pocitom, že mi chceš silou mocou dokázať, aká som nemožná?
Možno ešte lepšie by bolo jej to napísať a kľudne pod to uviesť pár príkladov a poslať jej list. Ak sa to nezlepší, obmedzila by som kontakt na absolútne minimum. Je to síce mama, ale tá má pri tebe stáť, aj keď urobíš hlúposť a chváliť ťa aj pri drobných úspechoch, nie sa snažiť ťa potopiť za každú cenu.

@stvura tak ale vedela si o svojich schopnostiach,mala si o nich reálnu predstavu, a následne si úspešne vyštudovala. mala si bohužiaľ smolu, že si sa stala polosirotou práve v tom čase, takže tvoj problém boli hlavne financie,takze tomu si musela prispôsobiť výber VS.

@sidicek no vidis a u nas sa napriklad starala aj ucitelka - tzv.vychovna poradkyna, ktora povedala deckam so super znamkami veci, ktore ich odradili od "remesla" cize od toho, ist na ucnovku napriklad. Je to rozne.

ťažko sa obrníš voči tak necitlivým rodičom. Vďaka tej výchove si si v sebe vybudovala veľké pocity viny, určite sa Ti dôsledky vyrastania s rodičmi odzrkadľujú aj v iných situáciách. Menej kontaktu s nimi.

@sidicek aha takze ty presne vies ako sa ucili ti ludia o ktorych tu pises, ze hovoria, ze s podporou rodicov by boli mozno v inom zivotnom smere.
Rodicia ti neplatili jedlo, intrak, dopravu, oblecko, veci do skoly? 🤔
Ja poznam baby co si VS vydreli, vobec sa neucili lahko a rychlo, nemali foto pamat, vsetko odsedene oddrete poctivo, ziadne zavratne IQ.
Ale rodicia im kupili byt v hlavnom meste aby tam mohli byvat pocas studii, platili im vsetko, kupili im auta aby nahodou nemuseli sa tlacit v MHD. To sa potom studuje ( ked je aspon snaha). Ziadne zhananie brigad ani praca v noci...asi treba prijat fakt ze nemame vsetci rovnake podmienky na vsetko.

@sidicek v tomto si strasne nefer.. nemas ani len predstavu aku maju moc rodicia ovplyvnit, zakazat smer ktorym by si ty rada sla ,ale nesplna to kriteria rodicov.. uveris im, dieta raz dva zmanipulujes,znicis,zlomis..

myslím, že by sa ti žilo oveľa lepšie, keby si mamu navštívila na jej meniny, narodeniny a Vianoce, s meninami a narodeninami otca je to päť krát a to po hodine, dvoch a vybavené. A rozprávať jej o sebe a svojej rodine čo najmenej, najlepšie baviť sa o počasí. Ty a tvoja rodina vedia, akú máš pre nich hodnotu

Tak vidíš, to uznanie od nich nikdy nedostaneš, je to strašne smutné, keď sa nad tým človek zamysli,že vlastní rodičia ťa vkuse len kritizujú a nepochvalia, ale treba sa cez to preniesť. Určite by som tomu dala stopku keby to robili aj mojim deťom. Ja som to fakt už vzdala s tým, mama je taká aká je, možno som vďaka tomu zručnejšia, šikovnejšia, cielavedomejsia a vždy sa snažím do všetkého dávať 100% ale malo to veľa negatívnych účinkov. Zas nie je správne len chváliť, veď aj tá kritika by bola ok keby to vedeli lepšie interpretovať.

@mon29 to nespochybnujem, ale tu som reagovala na pani s nadpriemerným IQ s fotopamatou, tam predpokladám, že si je vedomá svojich kvalít a názor iných ju "nezlomi". Mňa tiež napr. učiteľka vysmiala, na akú školu sa hlásim, ale mne to prišlo viac smiesne, ako demotivujuce. Tak asi mam inú povahu a život sa so mnou ozaj nemaznal, ale zas, keď niečo chcem urobím pre to maximum.

nie, nie si nevďačná dcéra, nemáš prečo cítiť ľútosť. Tú cítiš práve preto, lebo prístup tvojej matky a vlastne aj tvojho otca bol a je chorý. Ty sa nemusíš vôbec snažiť byť najlepšia, dokonalá, človek má právo aj robiť chyby, nemusíš sa za každú cenu snažiť vyhovieť rodičom, lebo dúfaš, že ťa začnú uznávať. Nezačnú, len ty budeš viac a viac frustrovaná. Môžeš kľudne rodičom povedať - nie, nezastavili sme sa, lebo ma nebavilo počúvať zase vaše výčitky a kritiku. Celkom dobre sa mi žije bez toho. Prečítaj si niečo o asertivite a začni sa podľa toho správať.

Ja vidim problem v tom, ze aj v dospelom veku 32 rokov stale cakas od rodicov uznanie. Mas problem so sebavedomim a dovere v samu seba. V 32 rokoch je aj celkom neskoro vyplakavat na fore, ze za tvoje problemy mozu rodicia. Si dospela zena, mas vlastne deti a zalozenie tejto diskusie mi pride, ze nemas vyriesene veci z minulosti. Dnes je aj trend, vsetko zle je treba hodit na rodicov. Ja chapem, ze na tom tvoji rodicia mali podiel. Ale aby si v 32 rokoch kedy si dobrych 12 rokov z domu, mas dve deti a muza stale zhadzovala svoje problemy ich smerom - pride mimo. Hlavne ked s nimi nezijes v jednej domacnosti. Ja by som ti poradila to v sebe vyriesit a prestat sa lutovat. Co bolo ked si mala 15 je prec. Si dospela zena a matka. Nemozes chodit revajuci dalsich 20 rokov, ze za tvoje zivotne problemy mozu rodicia a hadzat smutne oci, ze ta matka nepochvali.

Pekne sa vzchop a ked sa ti nepaci ze ta matka kritizuje, tak jej povedz, nech to nerobi. Ja pre teba take pochopenie ako zvysok na fore nemam. Vzchop sa. Je najvyssi cas.

@kittykat22 čiastočne s tebou súhlasím, v tom že stále očakáva uznanie od rodičov, aj vo svojom veku. Ale od koho máš čakať uznanie, keď nie od svojich najbližších? Na druhej strane, keď ti roky niekto podkopáva sebavedomie neustálou kritikou a absenciou pochvaly, tak sa to prejaví na tvojom sebavedomí. Poznám ženu, ktorá mala takéto detstvo, nikdy nezažila pocit úspechu, aj keby sa ako učila, aj keby vyhrala súťaž, olympiádu...Tá žena má vyše 50 rokov, doteraz má veľké problémy sama so sebou. Aj keď jej rodičia už roky nežijú, stále má pocit, že nie je dosť dobrá, má problémy so spánkom, chodila aj k psychológovi.

Ano, minimalne mama posobi ako narcisticka osoba. Otec ako agent narcisticej osobnosti. Nastuduj si nieco o narcistickych matkach. Mozno sa ti otovria veci, ktore si dovtedy nevidela...

@elizabet173 tak ta zena o ktorej pises by mala vyhladat psychologa alebo psychiatra a prekonat svoje problemy z detsva. Pretoze vyplakavanie a komplexy nikomu nepomozu.

Mne pomohla kniha, preto ju viacerým odporúčam: Obklopený idiotmi. Tvoja mama (červená) je priamočiary človek, povie veci pravdivo bez okolkov, informuje o probléme, pričom nemyslí to zle, myslí aj na Tvoje dobro. Ty si iná, vnímaš to ako kritiku a berieš to príliš osobne. Ak budeš potrebovať niečo vylepšiť, stačí sa ju opýtať, určite nájde nejakú chybičku krásy. Bude úprimná a pravdivá. Zatiaľ iní, aby ťa neurazili, nechajú ťa v omyle, že si dokonalá. Buď vďačná, že si robí o Teba starosti, nie si jej ukradnutá. Pritom si povedz: OK, ďakujem za tvoj názor, ale ja to vidím inak. Asertivita. 🙂

Ja ti poradim co som tu uz niekde radila. Neboj sa byt zla a nehodna dcera. Uz sa konecne prestan trapit co ta zena s muzom, ktori su tvojimi rodicmi, hovoria. Skus si z toho robit srandu, povznes sa nad to vsetko. Nepripustaj si ich vycitky. Preco ste sa nezastavili ked ste isli okolo? Pekne od srdca povedat pravdu, preto, ze ma z vasich komentarov a vycitiek boli vzdy hlava. A nech sa na teba hoci hnevaju, nech. Tak budu mat hroznu dceru, nech si to uziju, zivot je uz raz taky. Ked sa budes pred nimi klepat, nic ich nenaucis. Ked ich odpalkujes, naucis ich, ze ked chcu vidiet svoju davno dospelu dceru, budu sa k nej musiet spravat s respektom a uctou. To neznamena, ze ked je niekto niekoho decko, moze si k nemu dovolit hocico.
Ps: vlastna skusenost s mamou.