Cítim zlosť na rodičov
Ahojte, potrebujem sa vyrozprávať ,ide o mojich rodičov. Uvedomujem si ze cítim voči nim výčitky alebo takú zlosť,zato ako sa správajú. Mama vo všetkom vidi negatívitu a pritom o sebe tvrdí ze je pozitívna. No čokoľvek urobím alebo sa pochválim, vytiahne z toho to zle co to obnáša.tym mi moju radosť a nadšenie pokazí. Mam deti a minule som sa napríklad pochválila fotkou malého prvýkrát v nosiči.. všetci nadšeni, okrem mojej mami ktorá hned vytiahla ze mi odide chrbtica. V puberte vsetko bolo zle co som urobila,vsetko nadla hned chybu alebo nieco zle na tom.. trpela som neskôr anorexiou, pripisovala som to kritike zo strany otca. Mami.. ze ki tým narušili sebavedomie ktoré si dnes uz budujem a môžem povedať ze som.uoone inde,matka 3 deti... Mam 32 r ale stále mi tie blbé poznámky matky ubližujú alebo minimálne ma nahnevaju alebo ma prejde prvotná radosť. Nezijem uz s nimi .mam ich rada,ale stále citim voči nim výčitku.lebo oni si nepriznajú. Mama si myslí ze je super pozitívny človek, ..otec sebavedomie 30000050. Ako sa mam voči tomu obrniť a vykašľať sa na to a zit si svoj pekný život a netrápit sa tym ked zas niečo zle najde,na veciach ktoré su pre mňa dôležité a ktoré mne robia radosť?
Napríklad este mi napadlo,radama piecť iba
Autorka, chodia mi upozornenia na tuto diskusiu, tak by som este chcela dodat, tu zlost, ktoru mas v nadpise diskusie skus vymenit za sucit a blahosklonnost v ponimani, ze rodicia stale nevedia co cinnia. Neocakavaj ospravedlnenie, neporovnavaj sa s nimi, ze ty sa ospravedlnit vies a oni nie... neocakavaj zmenu ich rodicovskych postojov, jednoducho sa odstrihni od svojich ocakavani a zlosti a ked oslobodis svoju dusu, ono to pride aj samo...
@negymama aj moji rodicia museli posluchat na slovo a mali citovo chladnejsich rodicov. A preto napriek ich niektorym rodicovskym chybam u mojich rodicov ocenujem snahu zastavit posluchanie na slovo a zastavenie prisnosti. Moja mama napriek tomu, ze ma pravdepodobne poruchu osobnosti si povedala, ze ona prisna na svoje deti nebola a nikdy nam nic nezakazovala a tvrdo nevyzadovala. Otec to iste, otec bol vzdy perfektny. Na tie pomery vtedy sme mali myslim najbenevolentnejsich rodicov. Akurat vcera mi otec hovoril, ako ho nebavilo hrat s nami pexeso a furt sme ho s tym otravovali, ale nikdy sme to ako deti na nom nepoznali. Cize moji rodicia urobili obrovsky generacny posun a ja to ocenujem, hoci moja citliva dusa sa nevyhla niektorym zraneniam hlavne zo strany matky. Ale o tom je zivot, vsetci sa navzajom ucime, ovplyvnujeme. A castokrat to nie je lahke a nezvladame to.
@0silvia0 ja som sa narodila v sedemdesiatych rokoch a v tom case bola vychova fackami a remenom uplne bezna. Pamatam ako sme sa chvalili detom v skole ci na sidlisku, ze nas rodicia nebiju, ani v puberte si nespominam na ziadnu facku. a decka nam závideli, uu vas nebiju. Mala som strasny stres ked ucitelka bila v skole deti, prave preto ze z domu sme to nepoznali. Takze ano, vzdy sa najdu ludia co maju snahu sa posunut aspon v niecom k lepsiemu, a potom ti co zotrgvaju na "tradicii" alebo aj ti co pojdu dozadu.
a najhorsie su tie tyranske a bezcitne patologie...ale to uz ide mimo doby a generacnym tradiciam, su vsade a v kazdej dobe.
autorka - to urcite. zbavis sa balvanu. a ono casom...bud to prestanes tolko vnimat alebo sa rodicia sami zmenia...ale naozaj budes vidieet ze jej tej negativity a kritiky menej.
to je bezny kompenzacny mechanizmus...ospravedlnovat tvrdu vychovu rodicov. Bud preto, aby si ludia ospravedlnili, ze aj oni v tom pokracuju a tiez aj preto ze clovek ma velke zabrany obratit sa proti svojmu zdroju, rodicom.
a mnohi v tom pokracuju len v inej forme, trebars tu bitku nahradia nadavkami, ponizovanim, tvrdostou, nedostatkom citu - ale princip je rovnaky - trestom dat dietatu najavo, ze nie je dost dobre a rodic je vzdy hore na hierarchii..
urcite si pomohla aj viacerym ze si tu temu otvorila, takze to ma zmysel. Kazda rana boli, ked sa cisti.
@0silvia0 bol to des. Ano niektori si idealizuju tu dobu, bolo lacne mlieko a kopec snehu v zime... ale ked si spomeniem, ako ucitelka po kazdom vacsom diktate ci pisomke dala nastupit vsetky deti co dostali horsie ako 2 pred tabulu...a kazdy dostal prislusny pocet po zadku palicou. och..!! a to som bolo jednotkarka. ale pre okuliare som sedela v strede v prednej lavici, a mala som najlepsi "vyhlad".
a v telke bezne isli filmy s nazvom "Otec ma zderie tak ci tak" , v oblubenej Bambulke, ked male dievcata rozbili loptou okno tak zhikli "Juuuj, my ale dostaneme!"
Tiež mám takú mamu, negatívnu, vo všetkom hľadá chyby a vo vsetkom vidí problém - ale len u druhých, nie u seba. U nás jediné, čo pomohlo, zmieriť sa s tým a brať to ako antipríklad pre výchovu mojich detí. A úprimne? Minimalizovať stretnutia, hoci rodičov mám rada, ale vidím, že to dobre nevplýva ani na deti, ku ktorým sa správa podobne. Stretávame sa, nakoľko chcem, aby deti možno tieto veci vnímali zo svojho pohľadu, nie aby mali podsunutý názor odo mňa, ale nie často. Uz toľko neposielam ani fotky chlapcov, lebo na každej našla nejaky podľa nej problém - zle sa tvari, je ofucany či čo, isto plakal, keď ma take oci… na to nemam nervy 🙂 A len taká perlička od nás - kedysi ma “zdrbala” za nesprávny spôsob varenia polievky, že sa to robí inak. Keď som sa jej spýtala, prečo: “no lebo tak to robím ja a je to správne” 😂😂😂
ja vzdy hovorim svojim detom, ze mama co uprednostnuje nejake dieta ma primalo lasky. dokonca ochudobnuje aj to uprednostnovane, lebo ono tak prichadza o pekne vrele surodenecke vztahy. Moja mladsia sestra bola tiez vzdy u mamy top v porovnani s horsimi "dvojcatami" my sme ani meno nemali, len dvojcata sem, dvojcata tam. A samozrejme moja mama v tom pokracuje aj pri vnucatach. Ale beriem to z nadhladom, a tiez aj moje deti. Dcery si uz robia srandu, ze mamka volali sme babke a z 30 minut nam 25 minut rozpravala ake mame skvele sesternice.😅
a ja dcere zadriem, no co, treba byt vdacni aj za 5 minut co sa venovala tebe. 😀
Autorka: pozro napriklad toto:
https://www.youtube.com/watch?v=d4uiEwRvyj0Opísala si mojich rodičov, tiež mam 32 rokov, jedno dieťa, vysokoškolský vzdelaná, mam aj kariéru, aj vlastný byt, manžela, život, dokonca prácu kde musím byť väčšinou duchom prítomná a aj razna. Napriek tomu som doma stále jak male decko. Moja generácia az veľmi dobre pozná pojem "toxicky rodič". Problém je najmä v tom, že to sú ľudia s ktorými sa neporozprávaš na túto tému nijak. Oni sú totiž bez chyby, dokonalí. Hocičo, čo by bolo v rozpore s názorom môjho otca, hocijaká sprostosť, je podľa neho automaticky útok na neho, odvravanie, neucta, to len on ma pravdu, ak sa snažím len jemne naznačiť, že to je inak, alebo ja mam na to iný názor, tak sa začne burit, urážať. Žiadna, nulová sebareflexia. O svojich rodičoch a úžasnej výchove zo 60. tych rokov rozprávajú s nadšením, o mojej, ktorú aplikujem na syna, s despektom. Zhoršilo sa to vtedy, keď som otehotnela a potom porodila. S takýmito ľuďmi sa ináč nedá, len sa im vyhýbať, z minimalizovať interakciu, aj osobnú, aj telefón. Bud sa podriadis alebo sa pohadate do krvi, iná cesta nie je. To nie sú typy, ktorí by si priznali vlastne chyby pred vlastným deckom, oni sú tak obrneny, že ešte ani vo vnútri niekde skryte si neuvedomujú, že to prehnali, či nemali pravdu.
cim som starsia, tym viac na to dlabem. moju hodnotu ako cloveka neurcuje nejaka pochybna chvala ci pohanenie ineho cloveka. Oni su taki isti slabi, chybuju, nohy maju az po zem...tak preco by malo byt viac dolezite, nez to co si o sebe myslim ja.
@jennky13 je uplne jedno ake kto mal detstvo, uz je dospely a neda sa donekonecna vyhovarat na to, ze on/ona mali take detstvo a treba ho brat takeho aky je a odpustit. Ak im dcera xy hovorila, ze jej tymto ublizuju a nenastala ani najmensia zmena k lepsiemu v spravani, tak je to preto, ze ten clovek ublizovat dalej chce. V tom pripade nie je dovod, aby dieta (alebo vseobecne ktokolvek) zostavalo s takymto clovekom v kontakte.