Cítite sa doma ako na mínovom poli?

Ani nehľadám žiadne rady, pretože nemyslím, že sa moja situácia dá zmeniť. Doma sa cítim ako na mínovom poli. Keď sa chcem s niečím zdôveriť jediná odpoveď aká ma čaká sú výčitky, hádka a krik. Naučila som sa všetko nechávať si pre seba a potom ma to ťaží. Pre kontext nemám ešte 18 rokov, ale som už na strednej. Nijak si nemôžem úživať život. Nehovorím o tom, že pôjdem na párty, opijem sa a vrátim sa o 5 ráno domov. Keď chcem ísť do mesta s kamarátkami môžem byť vonku do 16:30 čo mi príde vrcholne nefér. Dohoda, kompromis sa samozrejme nedá, pretože zase vznikne len hádka. Dôvod prečo nesmiem byť dlhšie vonku je, že ma vraj unesú alebo niečo podobné. Potom je jasné, že už so mnou vonku nikto chodiť nechce keďže moji rovesníci o 16:30 len vychádzajú z domu. Ja by som toto správanie mojich rodičov aj chápala kebyže robím problémi alebo niečo. Učím sa na 1, 2 naozaj nemôžem povedať, že by som bola zlá dcéra. Samozrejme netvárim sa ako matka Tereza, ale tak… Stále som tá najhoršia. Prinesiem domov 3 to už je koniec sveta. Náhodou si dám kratšie šaty alebo si urobím linky, koniec sveta. To, že mám frajera tak to som sa ani neodvážila naznačiť. Ja len proste chcem normálny život nie toto. Radšej som celé dni sama a nevýchadzam z izby. Potichu odpočítavam dni keď už konečne budem môcť odtiaľto odísť.