Citový chlad v manželstve. Som náročná ja alebo manžel?
Vzdycky som si v mysli robila srandu z podobnych tem ci myslela ze su niektore fiktivne ale ako vidim obcas to treba. potrebujemsa vyrozpravat. Mam tri male deticky vo veku do 5 rokov. S manzelom som sa poznala predtym uz dlho vzdy bol pozorny, mily a vypocul ma ale uz sa sprava inak ako kedysi. Cim dalej tym castejsie citim nespokojnost a citovu vyprazdnenost. Je ku mne velmi chladny a neprejavuje mi ziadne city ani ma nepobozka, neobjime a stal za nim doliezam len ja aj to ma odbije, o intimnom zivote nevravim, vyhovara sa na unavu a deti. Chce mat svoj pokoj, nikam nechodime, s detmi sa pohra len polhodinku a dost. Vecer si sadne za pocitac alebo pozera filmy a sa mi nevenuje. Ak ho o nieco poprosim odvrkne ze ja som doma a mam sa starat lebo on pracuje a zaraba. Akoby som bola stroj ci robot. Ak sa citim zle ci som chora neveri mi a povie ze prehanam a mam makat okolo deti. On si z prace da slofika doma a mne to nedopraje. Materska je podla neho pohoda a zaujimave ze ak ho potrebujem nechat s detmi na dlhsie ako hodinu, odmieta to alebo vola hned mame. A najhorsie na tom je ze svoje zvyky z prace prenasa domov a neustale ma okrikuje a dava mi instrukcie a prikazy lebo to robi aj v praci. Ked pride domov a hoci je upratane a deti i domacnost obriadena, vzdy si najde niekolko veci ktore mi vytkne a vyhodi na oci lebo je puntickar. Vsetko riesim iba ja a som uz vycerpana fyzicky a psychicky aj citovo vyprahnuta. Nemozem pozerat romanticke filmy a ak vidim na ulici stastny par ci manzela ktory manzelku chyti za ruku ci objime mi je do placu. Nahorsie na tom je ze on to vie, povedala som mu co mi chyba ale to bagatelizuje. Som vraj narocna a prehanam ,on je unaveny atd. Na druhej strane nechem na muza kydat, deti ma rad a stara sa o nas financne a opravy v domacnosti, vynasanie smetia urobi, nepije, nema neresti. Viem ze kazdy ma svoje chyby ale takyto citovy chlad a puntickarstvo neviem zniest. Neviem ci ja som narocna ci to tak je normalka v rodine s malymi deckami a mam byt spokojna s tym co je alebo co mam s tym robit aby to bolo lepsie v nasom manzelstve.
@hellas myslim ze rovnaky problem ma vela zien.. laska trva asi tak rok... potom to ustupi.... pridu problemy, uz nie ste len bezstarostny dvaja... odbornici tomu hovoria STEREOTYP. Ozivte vztah..... uplne viem o com hovoris... Zena v zhone povinnosti a dennodenných potrieb deti ma este vymyslat projekty na ozivenie vztahu hm. Je to dobou, tym ze udia maju naroky, mozno tym ze my zeny chceme aby vsetko fungovalo na 150 % a potom si to muzi nevazia. beru ako samozrejmost. KTO SO MNOU SUHLASI ?
@natalym aha, som si myslela, že vzal roha. A to si mu hádam mienila baliť ty?! Jasné, že sa ti smial, keď si bola vytočená, preto stále píšem s úsmevom, nie víťazoslávnym, tu nejde o boj, aj keď to možno tak vyzerá, ale každý chce mať kľudnú domácnosť. Je mi ľúto, že s ničím doma nepomôžeš, že mám vlastne tretie dieťa, napadlo ťa, že mám potom oveľa menej voľného času, keď som na všetko sama, ako ty? Od koho je to sebecké? Aby zo mňa nebola o dvadsať rokov zodratá žena, tak to od zajtra bude doma takto....ale je to samozrejme na tebe, čo s tým urobíš, alebo neurobíš.
@tomi16 presne ak. Suhlasim 🙂
@tomi16 nesúhlasím s tebou, že láska trvá rok, môže trvať desaťročia, dve také manželstvá som sledovala ako na dlani, jedno vyše 40 rokov, druhé vyše 50. Ja nechcem všetko robiť na 150% a sama, ani som nikdy nechcela, dokonca ani na 100%. To je tu na MK len zopár takých dokonalých žien, ale tie by ma do partie nezobrali. Nemám problém so žiadnou prácou, stavali sme svojpomocne rodinný dom, takže som tam robila čokoľvek. Tri roky skoro každú sobotu, niekedy aj nedeľu,občas aj cez týždeň. A mala som byt, malé dieťa, chodila som do školy a do práce. Keby som chcela aj v domácnosti (bývali sme sami) všetko stíhať na 150% a sama, dnes som asi v blázinci...brali sme to tak, že je to záťažové obdobie, ktoré prejde, ale sme mladí a pomôžeme si. Keď sme v sobotu večer prišli unavení zo stavby, dala som do poriadku dieťa, seba, muž si po sebe ani tanier nemusel odložiť, lebo sa narobil oveľa viac ako ja. V nedeľu doobeda som navarila, upratala, oprala, považovala som sa samozrejmé, že poobede vezme dieťa aspoň na dve hodiny von, ja som mala relax - kúpeľ, vlasy, nechty, alebo som si len pospala. Vždy je to o tom, ako si to kto v partnerskom vzťahu nadstaví. Keď žena od prvého dňa pojme domácnosť ako moju, nie našu a začne okolo muža skákať, prečo by on mal niečo meniť? Veď je šťastný ako blcha, keď prídu deti, je to ťažšie, ale ona ešte stále nejako stíha, pre neho je ľahšie oduť hubu, ako zdvihnúť zadok od PC. Keď nastúpi aj ona do práce, začne Waterloo - on nie je ochotný sa vzdať svojho pohodlia. A na žene je všetko, ale nemusí to tak byť.
@natalym je to určite aj o tom, v akej rodine muž vyrastá. Môj svokor, ktorý sa ženil pred vyše 50 rokmi bral ako úplne samozrejmé, že navarí, ožehlí, dokonca nemal problém naplniť zákusok. A to porobil všetko okolo rodinného domu, ktorý sám postavil, ale v zime nijakú prácu okolo domu nemal, tak robil čokolvek.
Kľudne mi ho pošli, ja na neho budem veľmi milá, ja sa s mužmi nehádam, iba sa k práci postavím tak, aby aj oni mali miesto 😎 . Niekedy to nie je ľahké, som pedant, ale liečim sa....niekedy radšej odídem z kuchyne, aby som nevidela ten chliev, keď muži varia, hlavne je pre mňa záhadou, ako dokážu tak zasviniť šporák 😝 😝 😝 , ale jedlo vždy pochválim a vychvaľujem ho pred návštevami (aby navarili zase 😀 ) . Ale už fičím, už som zase bola múdra ako rádio 😠 , ale je mi ľúto, že v dnešnej dobe sú muži takí vychcaní, že nechajú svoje partnerky okolo seba skákať. Ešte by som to možno čiastočne bola ochotná pochopiť, ak by muž robil v bani, na stavbe, manželka bola v domácnosti, bezdetnej., len so psom, ale inak. sorry. V zahraničí by ženy o takéhoto muža ani nezavadili.
3 male deti vo veku do 5 rokov????deticky su pozehnanim a radostou..ale toto musi byt o drzku.....chapem aj teba,aj jeho....musite byt velmi vystaveni a unaveni....ani neviem co poradit.poznas ho najlepsie,musis vystihnut chivlu kedy sa s nim bude dat porozpravat a vysvetlit mu to.ja svojho manzela uz poznam a viem kedy ma zmysel s nim hovorit a kedy je to vyslovene strateny cas.
@tomi16 nemyslím, viem 🙂 žili tak moji rodičia, aj moji svokrovci, jedných aj druhých rozdelila až smrť. Pre mužov nebilo ničím výnimočným, že žene priniesli kvety, aj keď nemala žiadny sviatok, ženy nemali problém aj po 30 rokoch spoločného života im šupnúť do tašky do práce malé prekvapko a pod. Viem, že to znie ako rozprávka, ale bola to skutočnosť, nepíšem o telenovele.....dokonca sa jedna pani z mojich rodičov smiala, prišla k nim a oni sa v záhrade bozkávali, mali takmer 60.....označila ich za starých somárov....nevadí, mňa to hrialo pri srdci, keď mi to hovorila. Možno si ich tí muži vážili práve preto, že sa nikdy neposunuli do role slúžky, ale vždy partnerky. Priznám sa, keď som u svokrovcov začala bývať, tak som ráno poprala, povešala, na dvor, svokor bol po nočnej a kým som prišla, tak bolo požehlené - ja som veľmi neverila, že to on, ale časom som pochopila. Inak aj on vyrastal v takej rodine, aj môj otec, tak sa to zrejme prenáša generáciami. Moja mama mi hovorila, že keď spoznala svokrovcov, stále čakala, kedy sa prestanú pretvarovať, no časom pochopila, že sa nepretvarujú, že majú naozaj krásny vzťah. Mrzí ma, že dnes sa z mnohých vzťahov vytratila v prvom rade, úcta, potom sa už o láske nedá hovoriť....
@timea7 uplne s tebou suhlasim! aj to pisanie listov a mailov je niekedy viac ako rozhovor zoci voci, lebo do neho mozu vstupovat vacsie emocie,ako je potrebne.
@hellas napis mu mail mozno aj z nejakej novej adresy (keby videl hned ze pises ty, mozno ani nebude chciet citat, ale samozrejme, na konci sa podpis svojim pravym menom) a do predmetu daj Ponuka na spolupracu alebo nieco take 🙂 trochu kreativity, empatie, vyliateho srdca ale aj prejaveneho sebavedomia a uvidis, co z toho bude. Tiez myslim, ze u vas vladne jedna velka unava, tak musite na tom popracovat.
@hradnapani súhlasím, keď on nechce diskutovať, ona sa môže aj roztrhať....ja by som mu to aj vytlačila. Osobne si to ale neviem predstaviť, v objatí sa vyrieši veľa problémov (pozor, nemyslela som teraz nič intímne, iba v objatí napr. pri TV), ale keď on o to objatie nestojí....je asi najvyšší čas to riešiť, aby nebolo neskoro.
@timea7 ty musíš byť úžasný človek 🙂 oceňujem tvoj prístup, vážne sa mi to páči 🙂 ja len k tej láske, dávaš za príklad svojich rodičov, áno ja viem, ale toto bola tá generácia, kde muži boli vychovávaní k úcte, aj ženy, kde si v partnerstve vážili druhého navzájom a presne o tom láska je.. uplne viem o čom hovoríš, také páry som poznala aj ja.. úžasné, niekedy lutujem že nepatrím k tej generácii.. dnes je to uplne iné, veď sama o tom píšeš.. a je to zrejmé aj z tejto témy, hlavne ako si muži vážia ženy.. tiež to pociťujem.. a k tej úcte muža nedonútiš, ak to v sebe nemá. a nehovorím o začiatkoch, tam sa zdá, že áno, ten muž si ma váži.. skutočnosť sa po rokoch dostaví sama. Je to aj dobou..
@gabrielasofia úžasný človek 🙂 , ja som hnusoba 😠 , ktorá tu píše dosť tvrdým spôsobom, ale je mi ľúto tých mladých žien, ktoré sa snažia vytvoriť peknú rodinu a nejaký rozmaznanec to zneužíva a smeje sa im možno za chrbátom, že ako si ich super vycvičil. Ja som mala v živote šťastie, že som vyrastala v takejto rodine, bývala nejaký čas u svokrovcov, ktorí mali tiež takýto vzťah, ale nie všetky ženy majú to šťastie, možno ani netušia, že by to tak mohlo byť. U nás to bolo samozrejmé, aj v rodinách maminých sestier a bratov, preto aj ich deti to berú ako normálne. Áno,boli vtedy muži vychovávaní k úcte, je iná doba, ale zase naopak, ženy majú iný prístup k informáciám, len mám pocit, že pri výbere partnera sú dosť povrchné. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale viac ako jeho motorku a kerku by som si všímala, ako sa správa v svojej rodine, či si po sebe odprace zo stola, či je pre neho normálne pomáhať, či nakúpi, ako rieši problémy, či mu deti priateľov niekde na grilovačke idú na nervy, alebo sa s nimi dokáže zahrať.....keď si ženy začnú viac vážiť samé seba, aj muži budú nútení sa zmeniť, lebo zákonite o lenivého despotu žiadna nezavadí. Ale čítaš to tu v každej druhej téme -podviedol ma ešte pres svadbou, po nej zase, ale dúfala som, že sa zmení, alebo ho dieťa zmení....Aký dôvod má ten muž sa meniť? PREČO ešte stále v 21.storočí máme v sebe zakorenené, že domácnosť je záležitosťou ženy?! Prečo by muži niečo menili, keď sa ženy samé pasujú do role slúžky? Pracujem ako učiteľka v materskej škole, takže poznám aj mladé rodiny, s mnohými sa stretávam, aj keď už ich deti sú v škole, aj v súkromí, ver, že aj dnes existujú krásne a vyvážené vzťahy. Mám možnosť ich roky pozorovať a teším sa, že dokážu svojim deťom dať príklad pekného spolužitia.
@timea7 hej, volakedy boli muzi vychovavani k ucte k zenam, ale aj tie zeny boli vychovavane k ucte k muzom. dnes, na zene zostalo takmer vsetko - praca, domacnost, deti a muzi nemaju v podstate nic. ked zarabaju, tak sa zeny stazuju, ze bud malo, ze ich neuzivia alebo su v kuse v praci a nepomozu v domacnosti... su otcami? väcsinou v podstate len darcami spermii. my zeny sa väcsinou chovame stylom - ja som matka, kto je viac a ked nebude po mojom, lebo ved ja viem co a ako, tak hned je ohen na svete... no a domacnost - detto... ked to chlap spravi, tak to spravi zle (malokedy tak, aby zena bola spokojna) a ked to nespravi vobec, tak zase zle...nechcem sa zastavat chlapov, ale byt chlapom dnes nie je o nic lahsie ako byt zenou. 😒
ale suhlasim s tebou, je zarazajuce, ze v dnesnej dobe plnej informacii, si preverujeme vsetko, ale pozriet sa poriadne na chlapa, ktoreho sme si vybrali za otca nasich deti, to uz nie...
@timea7 ja si to predstavit viem, lebo svojho casu som sa k mailu pre svojho draheho uchylila a ver tomu, ze letel domov, aby ma objal a zacala sa seria rozhovorov zoci voci. Ale nemali sme az takuto krizu, ale ked sa neda komunikovat osobne, zacat treba nejako inak. aspon vyskusat.
Ja si myslím, že je to naša chyba, nás žien. Veď čo všetko očakávame od mužov? Aby zarábali, veľa, aby boli vzdelaní, šikovný, technicky zdatný, vtipný, aby sa vedeli postarať o deti, aby prali, žehlili, upratovali., aby bolo pilierom rodiny, vedeli ustáť najhoršie situácie, aby vedeli čo si myslíme, čo cítime, aby boli sexuálne zdatní a uhádli všetky naše túžby.
Strašne veľa sa od nich čaká a keď skrátka na niečo nemajú tak sú zlí.
No a oni sa nám zaťali a je to tak ako to je. Priznám sa v tomto prípade som rada, že nemám synov, lebo fakt neviem ako by som ich vychovávala.
Pekná téma.
@hradnapani U nás som písala a nič. Má ho vytlačený medzi papiermi a ani sa k tomu nevyjadril. Nie vždy to funguje.
nemusí mať inú, nemusí byť unavený, proste ťa má úúúúúplne v paži to je celé. vníma ťa ako matku svojich detí, ako žena si skončila. normálka, bežný životný stereotyp + 3 deti....ups, zázraky nečakaj, teda nič nečakaj, venuj sa ďeťom.
@natalym ano, viem si to predstavit. preto pisem, ze treba skusit - ale vysledok je nezaruceny, idealny recept neexistuje 😒
@hellas Nie si narocna, na tvojom mieste by som sa citila rovnako. To je proste jeden za kategorie "ja zarabam, ty si na materskej DOVOLENKE takze cela domacnost je samozrejme na tebe ved nemas co robit".....proste chore.
Ja by som na kazdu jeho puntickarsku kritiku reagovala "no tak si to urob sam" ze on robi "a ty si myslis ze ja s 3 detmi sedim cely den na gauci a nudim sa? ak myslis ze hej tak si jeden den vyskusaj ale na to si zbabely"...
Kazdopadne odporucam krutoprisnej rozhovor ako to pojde s vami dalej. On aktualne nic nechce menit - ved nema co - chodi do roboty inak nema ziadne povinnosti a ma full service. Takze jasne ze nemieni diskutovat. Ako ho donutis k nejakemu skutocnemu kroku co ti ukaze ci to dokazete vyriesit alebo si treba priznat ze tento vztah je utrpenim? Prestan sa nahanat, stopni samu seba. Venuj sa svojim detom a hlavne - prestan mu robit full service. Ak si mysli ze toto su veci samozrejme tak mu ukaz ze spinave pradlo same do pracky neskace, ani oprate na vesiak, jedlo sa samo neuvari.....atd... co robis iba pre neho prestan robit. Nech sa aj on zapoji do domacich prac. Ak pan veduci vychodil zakladnu skolsku dochadzku (a predpokladam ze sa dostal aj omnoho dalej v studiu) ma dostatocne IQ aby domace prace - vsetko ostatne su vyhovorky.
Ach bože, ako ja neznášam chlapov, čo si myslia, že sú stredom vesmíru, pretože zarábajú... "a ženská ty buď doma, staraj sa, var, upratuj, však to je tvoj životný údel !!! A čo sa sťažuješ !!! Však - ja král - robím a ty si tu len šunky válaš!!! Ty pekne makaj a buď vďačná, že vôbec existujem, lebo bezo mňa a mojich peňazí si nič." Akože možno preháňam, ale presne tak mi to z toho ako opisuješ jeho správanie vyšlo... a grcám z toho !!! 🙄
Toto je očividne problém č.1, a neviem, či sa toto dá vôbec nejako vyriešiť - to je proste taký typ chlapa... keď si raz myslí, že zarábať prachy je to najlepšie, čo môže v živote žene poskytnúť, a keď žije v tom, že ženy sa majú starať a obfukovať ho, tak ja neviem...
problém č.2 je očividne v niečom, o čo nevieme, s niečim má problém, niečo mu vadí, chýba, neviem... a preto začal byť chladný a odporný. Nikto nie je odporný len tak pre nič za nič. Odpoveď, že je unavený, alebo že bagatelizuješ NIE JE odpoveď, to je odvrknutie malého decka. Čo má päť rokov, alebo je taký zbabelec, že ti nedokáže povedať pravdu čo má v hlave a prečo je taký? Toto by som mu povedala a ono by sa to z neho malo spustiť 😀 aj keď to, čo povie asi nebude príjemné....
Niečo podobné som prežívala ja, hoci nie som vydatá, ani nemám deti... skrátka to nikam neviedlo, tak som začala mať v paži aj ja, reku nebudem sa trápiť pre hňupa. Žila som si svoje, prestala doliezať, doprosovať, byť utrápená... ako najprv si to ani nevšimol 😀 potom bola fáza 2 - JA KRÁL som nasratý, lebo kašleš na mňa... a ja že to je tvoj problém! Si asi myslel, že sa pototo lebo on je urazený a ublížený! A ja mu na to, že Ty na mňa serieš rok a čo si si ako myslel??? Mám aj iné starosti ako sa ti večne prosiť! To nečakal... Tak bol neviem koľko pán majster sveta ofučaný, mužské ego nariekalo... Potom prišla fáza 3 - ale však ty ma už nemáš rada? Prečo sa nepritúliš? atď atď... 😀 takže asi po pol roku, čo som ho mala úplne na saláme mu došlo, že sakra ja ju mám rád! a dáko mi chýba! Tak sa mi konečne potom vrátil ten chlap čo predtým... 🙂 ale chcelo to veľa sebazapierania a trpezlivosti - tváriť sa, že máš na háku a mať úsmev na tvári nie je ľahké... nie je ľahké sa vzoprieť a bez milosti mu odpovedať niečo tak silné a taký odfajč, že odpadne a zamrzne a nevie ani čo povedať...
treba tým chlapom proste ukázať, že náš život NEZÁVISÍ od nich - vtedy im začne cukať riťkou 😉 ale nie vždy sa to dá... niektoré chlapi to nezvládnu a utečú k inej puťke domácej. Ale mne sa to osvedčilo...
Držím palce a nezabúdaj - ži pre iné veci, ži pre seba, pre veci, ktoré ťa bavia, pre deti, pre čokoľvek a on nech si trhne... nie si na neho odkázaná hoci je to tvoj manžel !!! máš svoj život a máš ho len jeden jediný, na to nezabúdaj :-*
dobré postrehy nadomnou 🙂 tiež pridám.. áno je to aj problém toho, že ženy sa velmi chcú vyrovnať mužom a potom sa tí muži k nim aj tak správajú... ako ku kamošom z krčmy 🙂 chápete čo myslím? ale tá úcta, fakt, na tú je zlá doba.. na začiatku vzťahu tá úcta je, tam darmo niekedy rozmýšlať, či je alebo nie je správny partner.. tam je každá presvedčená že áno.. ono sa to niekedy zmení rokmi..všetko čo urobím je tak nejak automaticky, slovko vďaky človek nepočuje... ach jo
@zuzkapredajkupa len ak človek vo vzťahu začne žiť pre svoje veci, zvyčajne to urobí aj ten druhý a už žijú spolu ako spolubývajúci... a odtial sa ťažko dostáva späť, takže toto je dobré, ale nie vždy to zaberá..
@bubelko súhlasím, vzťah medzi mužom a ženou sa dostal do úplne inej pozície. Veľa mladých ľudí pred svadbou do detailov rieši výzdobu, auto, oznámenia, šaty....chápem, aj ja som detailista, ale mnohým uniká to najdôležitejšie - či ozaj poznajú človeka, s ktorým sa chystajú spojiť svoj život, či sa vôbec rozprávali o tom, ako budú fungovať, čo sa týka financií, detí, domácnosti. Neviem, nerozumiem a nechápem, prečo sa mladé ženy bezhlavo vrhajú do manželstva a materstva s človekom, ktorého ani poriadne nepoznajú, ktorý im dá jasne najavo, že deti nechce, že nehodlá zľaviť zo svojho pohodlného života. Často nemajú dokončenú školu, nikdy, nikde nepracovali, potom majú problém sa s malým dieťaťom uplatniť na trhu práce, sú od muža finančne závislé a keď stretnú takého,ktorému to vyhovuje....Mám pocit, že si to čiastočne robíme my - matky, otcovia, často nie sme schopné dieťaťu nič odoprieť, dieťa nedokáže chvíľu počkať, lebo ho ni nenaučil, že aj dospelí má svoje potreby, ak niečo vyparatí, chyba sa hľadá všade naokolo,len nie v dieťati a vlastne v nás dospelých,ktorí sme ho učili, že dostane všetko, všade a hneď a najmä bez vlastného pričinenia. Takýto mladí ľudia nie sú schopní čeliť ani najmenším problémom, utekajú od nich, nie sú schopní byť zodpovednými za vlastné činy.
Ešte by som sa chcela dotknúť toho, že manžel zakladateľky témy je unavený. Neviem, koľko má rokov, predpokladám niečo okolo 30, možno o pár menej, možno o pár viac. Možno zastáva vedúcu a zodpovednú funkciu v práci, má právo prísť z nej vyčerpaný, ale aby bol muž v jeho veku unavený natoľko, že sa pol hodinu pohrá s deťmi a má celú rodinu na háku? To nie je únava, ale lenivosť a sebeckosť! Ako je asi oddýchnutá jeho žena, ktorá má sa 24 hodím denne stará o tri deti do päť rokov? On jej nepomôže s ničím, pochybujem, že v noci vstane a dieťa prebalí, alebo mu dá čaj. Čítam to tu čoraz častejšie, ako sú muži unavení....je mi to smiešne....25-30 roční mladí muži. Že by to bolo tým, že väčšinu života presedeli na zadkom za PC a teraz to robia tiež, keď prídu z práce? Muž, ktorý pravidelne pestuje nejaký šport, nemôže byť v tom veku unavený. Čo bude robiť v 50. alebo v 60? Viem, že psychická práca vyčerpáva, ale žena s tromi deťmi na MD zvláda zároveň byť matkou, kuchárkou, opatrovateľkou, upratovačkou, milenkou a aby to všetko zvládla, tak aj manažérkou. Inak ktorý tupec to nazval materskou dovolenkou?
@timea7 Moje deti sú vysoko odolné. Náhodou ho majú veľmi radi, berú ho takého aký je, dovolím si tvrdiť, že je to moja zásluha. Trochu sa toho fungovania v ich budúcich rodinách obávam, ale verím, že to zvládnu.