Čo by ste si mysleli o správaní manžela?
Ahojte,
nechcela som zakladat otazku, aby ste mohli pridavat viac prispevkov. No skor to sedi na otazku. Co si myslite o spravani sa, mojho manzela? Sme spolu vyse 13 rokov, mame spolu aj deti. Spolocne radosti, ale aj starosti. No mna by zaujimal Vas nazor na to, ako sa on voci mne sprava. Ja som doma, a robim vsetko co sa tyka domacich prac a deti. Manzel pracuje, pomoc velmi staba, sem tam je kvoli tomu hadka. Ale ok, som doma, takze porobim co treba. Obskakujem od rana celu rodinu. No v tom nevidim problem.
Problem, alebo skor otazka na Vas je, ci je normalne, ze moj muz pre mna nic neurobi. Cez vikend si pospi, rada by som aj ja, poviem mu to, ale on proste nevstane, ze zabudol, nezobudil sa... Povie, ze pojde s mnou k lekarovi, no nejde, lebo zaspal. Opyta sa, ci nieco nepotrebujem z obchodu, poviem co by som chcela, a on prve co vkroci do dveri, krici, prepac, zabudol som Ti to kupit. Poviem, ze travime spolu malo casu, tocime sa len kolo deti, tak prislubi, ze ked bude mat volno, tak mi venuje cas. No ale nevenuje, robi si svoje veci 🙄 . Ked som bola chora, vzdy sa naslo nieco, preco si nemoze zobrat volno a postarat sa o deti, ale ked je chory on, volno si vzdy vybavi. No a kopec inych malickosti, ako to on vola. Lenze pre mna ako zenu to nie su malickosti, su to pre mna dolezite veci, a ked mi raz nieco slubi, tak by mohol aspon nieco dodrzat. No statistika je u mna taka, ze neurobil ani jednu jedinu vec, o ktoru som ho ziadala. Ja si uvedomujem, ze su niekedy dni, ze clovek zabudne, ale vzdy a za kazdym? A este mi drzo povie, ked uz nevladzem, vsetko mu poviem, ze takym spravanim sa mu vzdialujem. Ako by ste reagovali vy? Zda sa Vam to, ze je to ok, len ja riesim malickosti?
@mojkamojka tam malo byť 3 mes. Len som tukla vedla v mobile 🙂. Ja som len hovorila že prv dvaja rozhodujú tak stále by maly dvaja. A keď nie tak súd. A nebudem sa vadiť ja som si len všimla ten postreh.
@janickacrazy Aj ja si to vravím 🙂 , tú fyzickú záťaž by som teraz už asi nedala - vtedy mi stačilo spať 3-4 hodinky denne a raz do týždňa som to riadne dospala 8-9 hodinovým spánkom. No spánkom 😀 , keďže som všetky deti kojila veeeeeeľmi dlho (min.3 roky), tak ten spánok bol prerušovaný, ale spávali sme v jednej posteli, takže som nemusela ani vstávať, stačilo mať pohodlné tielko či košeľu na spanie a bolo 🙂 .
Ale dnes (mám 38) veru, keď mi horia v práci termíny a musím ponocovať, tak ráno ma potom nepreberie ani silné presso 😀 a trvá mi aj hodinu zakiaľ som použiteľná na 100% . Snažím sa preto veľa hýbať a zdravo stravovať, inak by som na tom bola nepomerne horšie, takto mám stále energie na rozdávanie. Ale aj tak - prírodu neoklameš a je mi jasné, že takú záťaž by som teraz nezvládla relatívne tak ľahko, to je výsada mladosti 🙂 .
@diablikovci nerozhoduju sa dvaja, rozhoduje sa zena ci si vezme priezvisko muza alebo nie je to jej slobodne rozhodnutie ako aj to ci si ho neskor necha alebo zmeni. Ale uprimne, to su take malichernosti riesit, ze exka ma moje priezvisko? A co je jedina na svete s tymto priezviskom? Nie, cele je to o jesitnosti muza, ak s tym ma problem. Zena ak si necha muzovo priezvisko aj po rozvode robi tak vo väcsine pripadov z cisto pragmatickeho hladiska...
@mojkamojka Pre psychopatku, ktora chce uplne znicit svoj ciel, je kazda zamienka na kritiku dobra. Aj to s priezviskom. Zena so sucitom by do exky, ktorej ukradne muza, nekopala.
@mojkamojka tak neviem ako u Vás ale u nás na úrade sme podpisovali papier že po vzájomnej dohode sa snúbenici dohodli na spoločnom priezvisku a obaja sme podpísali papier .
@janickacrazy Ďakujeme, ak nebudete vzťah chápať ako niečo niečo samozrejmé, ale práve naopak - ako niečo vzácne, tak vám to bude krásne fungovať dovolím si tvrdiť, že do smrti (poznám také páry 🙂 ). Držím palce, aby to tak bolo 🙂 .
@sova76 My sa poznáme od mojich 12-tich, muž bol mojej staršej sestry kamarát a ja som ho vtedy vnímala len ako "toho vysokého chalana", dali sme sa dokopy pred mojou 18-tkou a od vtedy sme spolu, naše najstaršie dieťa (syn) má čerstvých 17, potom máme ešte dve dcérky. Ja mám 38 a muž 41, takže veľmi podobné ako u vás 🙂.
@worker_falcon cakala som na nazor muza, lahko sa radi... tazko uz kona.. riesim podobnu vec..
moj muz sice aj okolo syna co to urobi aj skor vstane a da mu najest a pod ale inac nic dalsie, podla mna sa mu malo venuje, blbe je ze on si to nepripusta.. ani za ten svet.. podla neho sa mu venuje dostatocne! a neviem ho presvedcit ze sa myli.. ako na to?
@natalym ze ho zoberie von, na vylet aspon na pol dna prec z domu.. cez vikend napr. aby spolu robili chlapske veci .. ja ho to nemam ako naucit.. aby ho ucil nebat sa (je velky bojko, teraz sa boji muchy prosim pekne a kvoli tomu je mi stale u riti a ma uz 4 roky) zobral na plavaren napr. do zoo niekam.. ale moj muz to prosto neurobi.. jemu sa nechce.. mne sa ma chciet..
@natalym tak dať dieťaťu najesť je elementárna nevyhnutnosť, nie venovanie sa. Venovanie sa, je spoločne strávený čas a je úplne jedno, či sa "len" rozprávame, alebo modelujeme, alebo sa prechádzame po lese.
@prinzesz nepresvedčíš ho. Na tieto veci človek musí prísť sám. Je to smutné, lebo synovi to chýba a bude chýbať. Možno by som to riešila spoločnými rodinnými akciami. Viac spoločne stráveného času.
@diablikovci a co by spravil muz keby sa rozhodnem mat svoje meno po sobasi? Nic. Bolo by tam napisane po vzajomnej dohode sa snubenci rozhodli, ze ona sa bude volat mrkvickova on petrzel a spolocne deti budu mat meno petrzel/petrzelova ci po zene mrkvicka/mrkvickova. Ci ty myslis, ze ak by sa zena chcela volat stale svojim dievcenskym menom, ze chlap si ju preto nevezme? Ja nevidim dovod "vracat" meno muzovi, on mi ho neprepozicl na cas do rozvodu, on suhlasil, ze sa tak budem volat a nie, ze v pripade smrti alebo rozvodu to meno musim vratit 😀 Vies, ale cele tieto excexy "exkavratmeno" vymyslaju zvycajne druhe manzelky 😝
@natalym ja tomu uz neverim.. jeho nas syn vytaca skoro hned ked nieco chce inac ako moj muz.. co je dost caste.. mna to jasnacka nebavi tiez.. jeho otec sa ale ani mater sa im nevenovali vobec, dali im najest.. vyprali, vyzehlili.. ich otec im aspon navaril, kdezto moj odmieta.. ale je pravda, ze ja som velmi makka.. a radsej zoberem syna ja sama v klude akoby sme mali mat "rodinnu traumu" ako vylet 😠
@prinzesz No u nás keď ideme všetci štyria je to trauma takmer vždy. Už nechodíme takto nikde. Buď ideme samé ja a dcéry, alebo muž ide s nimi bezo mňa, lebo my dvaja sa takmer vždy povadíme.
Možno by stálo za to, nechať ich samých aspoň tri dni ak by sa dalo, Ty máš školenie alebo musíš ísť navštíviť niekoho chorého. Museli by sa skrátka venovať jeden druhému.
@prinzesz no ked sa jemu rodičia nevenovali, tak ťažko sa synovi bude venovať on, možno fakt ani nevie ako, nemajú nejaký spoločný záujem so synom, napr. futbal alebo niečo také, čo by bavilo obidvoch? Moj švagor sa tiež deťom nikdy nevenoval, proste to nevie, jeho rodičia sa mu nevenovali vobec, vychovával ho dedko a tak to aj vyzerá. Ešte ked boli bábatka, tak sa aspon trochu snažil, ponosil na rukách a tak, ale ked boli vačší, tak nič, nevedel, čo s nimi, maximálne ich vypustil na ihrisko a tam pobehovali a on tam sedel ako kol.
@prinzesz Ja som sa deťom venoval čím boli staršie viac. Počas ženinej materskej tak som sa im nevenoval prakticky vôbec. A pomoc pri učení na gymnáziu alebo vysokej bola prakticky už na 100% na mne. Proste nie som typ ktorý to s malými deťmi vie. Moji rodičia (obaja veľmi zamestnaní na vysokých postoch) sa mi venovali minimálne, ohľadom školy nikdy nebolo treba). Ešte tak babka s dedom.
@oldman50plus Podobne aj u nás. Chlapi nevedia čo s takými malými deťmi a nám ženám to ide dobre, tak na čo sa majú pchať, nie?
@natalym Časť nás má s tým problém. Okrem toho napr. kúpanie celkom maličkých (ani postrážiť) mi žena ani svokra nedovolili, nie že vyžadovali. Tým bolo jasné že by som to nespravil dobre. 😀
Prepac za uprimnost, ale je mi ta luto. Prajem ti, aby si zazila ozajstneho rovonocenne partnerstvo, nie taky vztah ako mas teraz.
Viac k tomu pisat nebudem.
@beatex Samozrejme, ala ja to poznám z vlastnej skúsenosti. Môj muž nevedel čo s nimi, proste to nevedel, mohla som sa hnevať, odúvať, vysvetľovať nič, žiadna zmena. Až keď bolo väčšie, samostatnejšie, dalo sa s nimi dohodnúť.
Treba im to jasne povedať a potom ich nechať nech sa prejavia.
@beatex To je práve problém sem tam. Proste chlap to nevie. Ja si pamätám ako pri utrieraní pri mne sa mece a potom nechce jesť a pri žene áno. To musí byť pravidelne a najprv sa to musí naučiť .
@trdelnik234 Nepotrebujem aby si ma ľutovala. 🙄
Ja som povedala áno, vedela som, že môj muž nie je celkom ako všetci, ani by som takého nechcela. 😉
Len sa snažím poradiť, lebo mužský mozog funguje naozaj inak, sama som sa trápila a zbytočne.
@sova76 Aj my si tak s mužom často vravíme, že všetky tie problémy, ktoré sme spolu v živote prekonali stoja za tú námahu - na nich sme si otestovali svoje odhodlanie spolu vydržať v dobrom aj v zlom, vieme, že sa na seba môžeme spoľahnúť, vytvorili sme jeden fungujúci tím....samozrejme, že bolo potrebné občas "obrúsiť hrany" každej strane 😀 , ale aj to malo zmysel - naučili sme sa vychádzať si v ústrety, potiahnuť, keď druhý na chvíľu nevládze, vedieť byť vďační aj za maličkosti, mať vždy pred sebou ciele a nikdy sa nevzdať - boli aj choroby, aj obdobia, keď peňazí nebolo nazvyš (dvaja študenti s deťmi 🙂 ), aj obdobie, keď sme sa báli, či naše dieťa prežije a či nebudeme bojovať s následkami do konca života. Našťastie vždy sme to ustáli, našli riešenie a všetko dopadlo tak ako malo. Deti sú zdravé, múdre, šikovné,...my sme aj po 20 rokoch vzťahu šťastný, milujúci pár, máme vysnívaný dom, dobrú prácu, veľa cieľov a snov pred nami...čo viac si môžem želať ? Som vďačná za to, čo mám a som si vedomá toho, že za všetkým je kus úsilia, vôle, odhodlania a najmä lásky.