Čo robiť, keď muž nevie prijať ospravedlnenie?
Ked sa nejak zbytočne pochytime alebo ja som nervózna a nieco poviem ( nejaku výčitku napríklad, zbytočnú banalitu) alebo ked sa nejak nepochopime..
Ja teda ked na mna príde zlosť, buchnem dvermi alebo idem von sa prejsť alebo proste si zanadavam a chvíľu som nepríjemná ale za 10 minút ma to prejde a uz som ok a fungujem kludne a normálne ako predtým.... a chcem sa uzmierit. Lenže tam nastáva problém,ze muz nevie prijať ospravedlnenie, proste je urazený a vie byt ticho ak týždeň.. a ja uz som z toho psychicky vyčerpaná, nevie sa uznierit aj keď vidí ze sa snažím, dáva mi to vyzrat, je ticho a odmeraný... Ako môžem situácie riešiť? Ja sa prvý den dva snažím o nápravu,ake keď vidím ze to nejde, ignorujem ho aj ja... A potom ked si cez víkend da pivko napríklad a uvoľní sa,az vtedy zrazu je milý a chce sa uzmierit..ale toto ma uz nebaví, strašne som z toho vyčerpaná, čakať ked sa pán rozhodne... Nebýva to často ale v podstate stačí malo aby sme sa dostali do takejto situácie,ze doma nastane tichá domácnosť pre hlúposť... Co mám robiť?
Stručné zhrnutie
- Tichá domácnosť a pasívna agresia (ignorovanie partnera aj dni až týždeň) sú v diskusii označené za hlavný problém, ktorý vypína komunikáciu a psychicky vyčerpáva partnerku a vzťah.
- Odporúčané riešenia zahŕňajú párovú alebo individuálnu terapiu, nácvik pomenovania pocitov počas konfliktu a dohodu na prestávkach (napr. "porozprávame sa neskôr", za hodinu/dva/deň) spolu s dlhodobou ukážkou zmeny namiesto opakovaných ospravedlnení.
- Praktické taktiky pre jednotlivca sú: zadržať impulz (počítať do sto), odísť na prechádzku, použiť konkrétne formy ospravedlnenia ("prepáč, prehnala som to, ľúbim ťa") a vyhnúť sa udobrovaniu pod vplyvom alkoholu.
Najčastejšie otázky
Q: Ako riešiť, keď partner odmieta ospravedlnenie a používa tichú domácnosť?
A: Dohodnúť pravidlo prestávky v konflikte ("porozprávame sa neskôr"), ukázať konzistentnú zmenu správania namiesto opakovaných slovných ospravedlnení a zvážiť párovú terapiu ako priestor na mediáciu a nácvik komunikácie.
Q: Pomôže párová terapia pri pasívnej agresii a tichej domácnosti?
A: Áno; diskutujúce doporučujú párovú alebo individuálnu terapiu a psychologickú literatúru na nácvik pomenovania pocitov a overovanie významov, ktoré si partneri k situáciám automaticky prikladajú.
Q: Ako prestať búchať dverami a konať impulzívne počas hádky?
A: Použiť techniky sebaovládania (počítať do sto), nahradiť gesto odchodom na prechádzku, vopred oznámiť prestávku slovami typu "teraz dosť, porozprávame sa neskôr" a pracovať na dlhodobej zmene reakcií.
Q: Ako komunikovať po hádke, aby ospravedlnenie malo váhu?
A: Krátke priame ospravedlnenie ("prepáč, prehnala som to, ľúbim ťa"), následné konkrétne kroky na zmenu správania a trpezlivosť, dať partnerovi čas, aby mu ospravedlnenie uverilo.
Q: Ako rozlíšiť medzi potrebou priestoru a pasívnou agresiou (tichou domácnosťou)?
A: Keď partner povie vecne "unavený som, chvíľku mi daj pokoj", ide o potrebu priestoru; keď partner ignoruje komunikáciu ako trest niekoľko dní až týždeň, ide o pasívnu agresiu používanú ako trest.
Q: Čo robiť, ak sa partner udobruje iba po pive alebo v opitosti?
A: Neprijímať udobrovanie pod vplyvom alkoholu a dohodnúť riešenie konfliktu až v triezvom stave; odmietnuť riešiť dôležité témy počas opitosti.
Závery z diskusie
Zhoda
- Tichá domácnosť a pasívna agresia sú škodlivé pre vzťah a psychiku partnerky.
- Pomocou párovej alebo individuálnej terapie a nácviku komunikácie (pomenovanie pocitov, dohoda na prestávkach) sa dajú zlepšiť konflikty.
- Opakované ospravedlnenia bez zmeny správania strácajú dôveru a váhu.
Sporné názory
- Jedna možnosť: problém primárne vyvoláva impulzívne správanie partnerky (búchanie dverami, výčitky) a ona by sa mala zmeniť.
- Druhá možnosť: tiché trestanie zo strany partnera je pasívnou agresiou a je neprijateľné nezávisle od spúšťača.
Otvorené otázky
- Ako dlho treba čakať, aby sa ospravedlnenie stalo vierohodným bez ďalšej zmeny správania?
- Ako presvedčiť partnera, aby prestal používať ignorovanie ako trest a naučil sa verbálne žiadať priestor?
- Ako dosiahnuť trvalú zmenu impulzívnych reakcií (napr. búchanie dverami) v každodennom živote?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
párová terapia, individuálna terapia, pasívna agresia, tichá domácnosť, pomenovanie pocitov, počítať do sto, odísť na prechádzku, prepáč prehnala som to ľúbim ťa (komunikatívna formulácia), dohoda na prestávkach ("porozprávame sa neskôr"), vyhýbanie sa udobrovaniu v opití
Miesta a osoby
žiadne
Veď ty to tak pekne a jasné vysvetľuje a,a napriek tomu to sama nevidíš.Tebe stačí náznak niečoho,čo sa ti nepozdáva a už vybuchnes.Robis presne to čo on,len v podobe,že ty krikas a on mlčí.Obhajujes sa,že ti stačí len náznak a už vybuchnes.Cize z jeho pohľadu vybuchnes bez dôvodu a on ma byť v pohode?
Pokiaľ si pre neho vzduch aj 4 dni tak áno jedna sa o pasívnu agresiu, ktorá vie človeka dostať do šialenstva a dievčatá najprv si niečo o tom naštudujte predtým ako začnete autorke adresovať slová, že na vine je ona
Neviem si predstaviť že muž príde zo služobnej a ani sa nepozdravíme..... je to vzájomné tak ako ty tak aj on..... vyzerá to že sa doma necíti dobre a ty sa zasa necítiš dobre z neho. To jak keby prišiel len kvôli deťom, že si ťa ledva všíma. Však to musí byť strašné. Však normálne keď príde tak sa usmej na neho a daj mu pusu a keď je unavený nechaj mu priestor chvíľu, ale to je aj jeho chyba že sa tvári jak mumák.
Ženy! vy by ste boli v pohode, ak by vám toto robil manžel doma? čo robí autorka? veď sa na to pozrite z druhej strany...ja sa tomu chlapovi nečudujem...a že pasívna agresia 😂😂😂 veď som to s ňou už proste vzdal...vie, že sa to bude opakovať, tak načo si ničiť s ňou nervy...a zvlášť ak majú deti, tak autorka sa takto správa pred deťmi? nechápem...autorka sa najprv ty daj dokopy a hľadaj chybu v sebe..manžel keď uvidí, že nastala zmena...tak to možno ocení...ak neocení, rieš to vtedy...ale takéto výstupy zažívať...nečudujem sa mu vôbec...môj bývaly partner tiež keď prišiel z práce tak utekal rovno za našim dieťaťom...objal ho, pobozkal...pohral...a asi po pár minútach sa ozval ku mne...ale ani raz mi nenapadlo mu to vyčítať...veď ja som s nim komunikovala počas dňa...písala...volala...dieťa nevidel..tak ja som skôr bola rada, že ako prvé ide k dieťaťu a tak ku mne 🙄