Čo robiť, keď vás dospelé dieťa ignoruje?
Čo robiť, keď vás dospelé dieťa ignoruje a vy neviete prečo...odmieta diskutovať.
nechať ho tak .
napisat mu spravu ze ho milujes a si tu stale pre neho..nech sa stalo co sa stalo respektujes ho a az bude mat chut a naladu kedykolvek moze prist sa porozpravat ...
@syslik81 presne toto robím...ale už pár dní mi nedvíha telefón, neviem, či si prečíta správy, ktoré mu píšem...veľmi dobre vie, ako ho ľúbime, že sme tu pre neho kedykoľvek...
ved sprava ti ukaze ci je precitana alebo nie... kazdopadne ak je uz poslana nechaj ho vychladnut ... ozve sa ..
Co sa stalo? Kedy a ako to zacalo? Je problemove? Drogy, alkohol,. ?
Kolko ma rokov? Ma pracu? Ma vlastnu rodinu?
@tykat prejavili sa o neho depresie, berie lieky aj bol hospitalizovaný, drogy ani alkohol nie, je bez roboty na invalidnom..
@1ryba to si nemyslím, normálne sme komunikovali, nekomandovali, zaujímali sme sa ako sa má, aký mal deň, travili spolu čas vždy, keď to bolo možné..len zrazu prestal komunikovať...
@1ryba boli sme s ním a žiadna komunikácia...len že ho máme nechať na pokoji, nech sa nestaráme....ale dá sa to, ak cítite, že ho niečo štve..vždy sme ako rodina držali spolu, pomáhali si...s manželom máme prácu na druhom konci republiky,ale vídame sa vždy, ako je to možné..
Má partnerku? Vy máte aj iné deti?
@janinah nemá partnerku, má len psa, takú zmes. Máme ešte dcéru, ale býva v zahraničí....
Držím palce. Musí to byť ťažké, keď vidíte, že sa trápi, ale odmieta s vami komunikovať. Možno o pár dní/ týždňov neskôr sa s vami spojí (snáď).
ked ma depresiu, nema náladu zrejme..je vo faze nejakej temnoty, teraz ho nechaj tak, ale keby to pretrvavalo, treba byt neodbytny...
alebo je len urazeny, pozri si poslednu navštevu, neurazila si ho niečim atd, netlačite ho do niečoho čo nechce nemali ste poznamky, na ktore je alergicky?
Mama si to ty?
@vevebono nemyslímže sa poznáme, ale asi nie sme jediní, ktorí majú takéto problémy🥺
@karolinakr meviem, stale o tom rozmýšlame, ale nie sme si vedomí nejak narážky..urážky...ale asi ho necháme chvíľku tak...aj keď to je ťazke..ja zle spím, som strasne z toho v strese..
Ja neviem mne keby hocikto z rodiny nereagoval a viem ze je na tom zle, ja by som prisla k nemu domov zistit, ci je ok. A najorv by som to napisala. Ak sa neozves, pridem. Moze si aj ublizit.. nechcem ta strasit, ale..
ak nemal zatiaĺ samovražedne myšlienky, tak no...
@liv1 nie je to tak jednoduché, bolo nám povedané, že sa k nemu treba správať kľudne,nekričať, chváliť, teraz by manžel kričal, ja plakala...asi sa musíme dať obaja do psychickej pohody...bojím sa, že sa kvôli tomu aj veľmi pohádame...predsa len nie sme najmladší,obaja berieme lieky na tlak, musíme chodiť do práce...v našom veku už sa nám ťažšie hladá iná praca..
Nie ste náhodou v takom veku.ze môžete už ísť do predčasného dôchodku? Keby to bolo moje dieťa tak sa presťahujem do jeho blízkosti.Neotravujem ho.necham ho žiť ako vie...ale bola by som tam.nie na druhom konci krajiny.
@janinah bohužiaľ nie, manželovi chýbajú 4 roky, mne 6...bývali sme spolu, ale potom sa syn rozhodol bývať sám a tak odišiel k starému otcovi, ktorý je chvalobohu pri sile..v detstve mali pekný vzťah, ale aj tam sa to asi kazí...

Nechať ho tak?